photo archív Ruda Božíka
* 16. máj 1918 Tara (Rusko) ?
† 1. jún 2010 Trnava
Otec Petra Horvátha (Michal Horváth) sa počas I. svetovej vojny dostal ako rakúsko-uhorský vojak do ruského zajatia. V Rusku (medzitým vznikol Sovietsky zväz) žil až do roku 1924, odkiaľ si na Slovensko priviedol sirotu Petra Bogajeva, ktorého si adoptoval. Údaje o jeho matke, dátume a mieste narodenia, uvedené v adopčnej zmluve, však sovietske úrady neskôr nepotvrdili (1958).
Peter Horváth nastúpil v rámci akcie 1.000 nových pilotov na základný pilotný výcvik do Slovenského aeroklubu M.R. Štefánika vo Vajnoroch, ktorý absolvoval od Apríla do Augusta 1938. Ako príslušník čs. armády pokračoval vo výcviku v leteckej škole v Spišskej Novej Vsi, kde ho zastihlo rozdelenie Československa. Výcvik ukončil v Apríli 1939 už v radoch slovenskej brannej moci. Nasledoval stíhací výcvik v Piešťanoch, po absolvovaní ktorého sa v Decembri 1939 stal výkonným letcom a v hodnosti slobodníka bol pridelený k letke 13.
4. júna 1940 po štarte z Piešťan na cvičný let s Aviou B-534.221 stratil v priestore Zvolena orientáciu a pre nedostatok paliva pristál v Maďarsku pri Váci (Rétság). Po troch dňoch mu maďarské orgány na žiadosť slovenskej strany povolili odlet. Podľa jeho vlastných slov mu lietadlo odovzdali s poškodenými palubnými prístrojmi. Napriek tomu sa rozhodol pre odlet a po dramatickom štarte z krátkej lúky preletel do Piešťan.
6. septembra 1940 vyštartoval P. Horváth s Aviou B-534 z piešťanského letiska na cvičný let ako číslo npor. let. J. Róžu, roj dopĺňal L. Fitz. Vo výške okolo 6.000 m došlo u J.Róžu pravdepodobne k poruche kyslíkového prístroja, (alebo ho pilot nepoužil), stratil vedomie a neovládané lietadlo sa zrútilo pri obci Podhradie v pohorí Považský Inovec. V priebehu roka 1940 bol P. Horváth postupne povýšený na desiatnika a čatníka (október 1940). Počas tohto roku mal pravdepodobne aj haváriu na stroji Avia B-534.215, ktorú prevrátil na chrbát na letisku Piešťany.
Presuny nemeckých ozbrojených síl, z ktorých bol zrejmý pripravovaný útok na Sovietsky zväz, presvedčili P. Horvátha o nutnosti konať v súlade s jeho proruským cítením. 18. júna 1941 navštívil sovietske zastupiteľstvo v Bratislave. Nasledujúci deň bol s letkou 13 presunutý do Spišskej Novej Vsi, kde pokračovali prípravy na poľné ťaženie proti Sovietskemu zväzu. V ten istý deň bol varovaný pred zatknutím, súvisiacim s jeho návštevou zastupiteľstva. 20. júna 1941 sa preto rozhodol pre dezerciu do Sovietskeho zväzu. Keďže bol v službe, nechal si nahodiť motor Avie B.534 a napriek hmle vyštartoval priamo z hangára. Po prelete východných hraníc sa mu zadrel motor a núdzovo pristál do zalesneného terénu v blízkosti Veľkého Berezného, v tom čase na maďarskom území. Pri núdzovom pristátí sa ľahko zranil. Maďarské orgány ho odovzdali Nemcom, ktorí ho po krátkom vyšetrovaní vo Viedni vydali na Slovensko.
V súdnom procese bol 10. septembra 1941 za zločin zbehnutia a vyzvedačstva uznaný vinným, degradovaný, prepustený z vojska a odsúdený na trest smrti. Prezident republiky Dr. J. Tiso rozhodnutím zo dňa 4. októbra 1941 zmenil trest smrti na trest doživotného žalára. V júni 1944 bol z Bratislavy presunutý do Leopoldova. Napriek vypuknutiu Povstania sa na politických väzňov zabudlo a ostali v žalároch. Až pri prechode frontu v apríli 1945 dozorcovia otvorili brány väzenia a P. Horváth sa dostal na slobodu.
Po skončení vojny pôsobil ako poriadkový veliteľ mesta Trnava. V procese s bývalým prezidentom Slovenskej republiky Dr. J. Tisom, ktorý mu v roku 1941 udelil milosť, svedčil v jeho prospech. P. Horváth zomrel v roku 2010 v Trnave, kde je aj pochovaný.
—
Použité zdroje:
Valo, P., 1996: Slovenské eso a ruský cár
Rajninec, J., 1997: Slovenské letectvo 1 (1939-1944)
Bursa, S., 2020: Letka 13
Valo, P., 2011: Nikdy neodhalené tajomstvo (Trnavský hlas)
Šumichrast, P. a Anďal, J., 2003: HT model špeciál – Avia B-34, B-534 a Bk-534 slovenských pilotov 1939-1944
B. Súdny – konzultácie
—
Slovenskí letci v boji 1914-1945 na Facebooku
za materiál ďakujem chalanom zo serveru letka13.sk