Návšteva Aeroklubu Bovec v Slovinsku

Jozef Pavlinský - 26.7.2016
 

Slovinské mestečko Bovec je zaujímavé svojou polohou pre mnohých návštevníkov. V provincii severného Primorska, kde sa Bovec nachádza, si na svoje prídu turisti, horolezci, milovníci raftingu, kanoingu a canyoningu, v zime lyžiari a skialpinisti a v neposlednom rade paraglidisti a plachtári.

Bovec je mestečko s asi 1.600 obyvateľmi, ktoré sa nachádza v hraničnom severozápade Slovinska, blízko hranice s Talianskom, v údolí rieky Soča. Letisko sa nachádza asi 500m južne od mestečka.

Masívne pohoria Julských Álp obklopujú letisko z každej strany a prevyšujú 2000 m.n.m. Letisko sa nachádza v nadmorskej výške 434 m, má trávnatú dráhu orientovanú v smere 07 – 25, dlhú 850 m a širokú 40 m. História letiska siaha hlbšie do minulosti, no vďaka európskemu projektu Adriatic IPA Cross Border Cooperation 2007-2013 sa aj letisko Bovec dočkalo modernizácie v podobe nového luxusného a perfektne vybaveného hangáru s kanceláriami, učebňami a ostatnými potrebnými priestormi.

Hangár má elektrické, dohora odklápacie dvere, s kvalitnou betónovou plochou pred hangárom, ktorá plynule prechádza do trávnatej plochy a pri prechode z betónu na trávu si ani nevšimnete rozdiel. 

Adriatic IPA

Cross Border Cooperation 2007 - 2013

Je to mladý aeroklub s asi desiatimi členmi, no záujem o lietanie v tak atraktívnom prostredí, aké je u nich, je obrovský. Prichádzajú tu plachtári z rôznych krajín, najviac asi Nemci, Rakúšania, Česi tu už tiež boli a zo Slovenska sme tu boli prvý my! J

Okrem plachtenia sú v Bovci veľmi aktívny aj parašutisti. Red Bull tu organizuje svoje parašutistické akcie, no nie len parašutistické, pretože ste určite zachytili video na internete, ako rogalista Matjaž Klemenčič pristál na krídle letiaceho Blaníka. Bolo to práve v Bovci, na jednom z troch Blaníkov, ktoré sme v hangári videli.

Ten na ktorom pristál Matjaž bol S5-7143 a majiteľom je talian, ktorý ho hangáruje v Bovci. Ďalej boli v hangári ešte dva Blaníky (S5-7114 a S5-7144), všetky tri majú zosilnené krídla.

Pilatus PC-6 Turbo Porter / G-WGSC

Jednosedadlovky zastupuje Phoebus b a akrobatický Pilatus B4. Druhá polovica hangáru patrila motorovým, u nás menej často vídaným lietadlám, konkrétne Pilatus PC-6, AS-350 B2 Ecureuil, zaujímavý tandemový TAF3 Flamingo s trupom veľmi podobným Tucanu a ako vlečný stroj Pipistrel Virus. 

Flamingo / I-B802

Po príchode na letisko v stredu poobede nás privítalo krásne počasie. Zvítali sme sa s miestnymi pilotmi a domáci majster knipla – Jure nás zobral do učebne, kde sme si prešli základné postupy na letisku a v jeho okolí. Potom sme sa už vybrali na plochu, kde na nás čakali dva Blaníky : S5-7114 a S5-7144.

mapa letiska Bovec a jeho okolia s vyznačenými termickými oblasťami

Oba Blaníky boli naozaj veľmi dobre vybavené, mali nové rádia, mikrofóny, kyslíkovú výbavu a samozrejme aj elektrické variometre (7144 od Zender a 7114 od LXnav). Najprv šiel Jure zaškoliť nášho inštruktora Ľuba s lietaním v miestnych podmienkach, potom sme už išli lietať všetci. Prvý deň mal Jure ešte jeden dlhší let, tak sa nám nemohol úplne venovať, preto sme lietali s Ľubom na jednom Blaníku. Druhý deň sme už lietali na oboch. Lietanie v takýchto kopcoch je úplne odlišné lietaniu v tých našich kopcoch, preto je nutné dokonale poznať terén, meteorologickú situáciu a spôsob ako lietať v danom prostredí.

pohľad z Blaníka na najvyšší vodopád v Slovinsku – Boka 

Kotlina Bovec a jej okolie je charakteristická dvoma typmi počasia. Prvá meteorologická situácia je tá, ktorá predchádza frontu. Je sprevádzaná silným vetrom z juhozápadného až severozápadného smeru. Výška vypnutia je vtedy zvyčajne 600 m nad terénom. Vietor na zemi s rýchlosťou od 8 do 12 m/s zabezpečí na svahu Polovnik vystúpanie do 1000 m so stúpaním od 2 do 5 m/s. Rovnaké podmienky sa dajú uplatniť aj na svahu Svinjak. Na východnej polovici hrebeňa Kanin a Rombon sa dá len sporadicky využiť svahové stúpanie, kvôli západnému vetru. Všetky svahové stúpania umožňujú vstup do termického prúdu.

Druhým typom počasia je meteorologická situácia, ktorá nasleduje po fronte s vetrom zo smeru severovýchod – východ. Vtedy je výška vypnutia pri slabnúcom severnom vetre, pri termickej konvekcii na juhu na náveterných svahoch obvykle 600 až 800 m. Stúpavé prúdy sú veľmi úzke a turbulentné, až do výšky horského hrebeňa. Sú sprevádzané aj silnými klesavými prúdmi. Je nutné krúžiť v stúpaní ostrejšou zatáčkou blízko kopca väčšou rýchlosťou (s rastúcim náklonom rastie aj pádová rýchlosť!).

Takéto lietanie sa odporúča pre viac skúsených pilotov. Stúpania sú na všetkých nasvietených svahoch, pri nestabilnej atmosfére je stúpanie prítomné aj v údolí medzi 11:00 – 12:00, kedy je výška vypnutia už medzi 200 – 400 metrov nad osou dráhy. Keď je atmosféra veľmi nestabilná, zvyknú sa tvoriť búrky už skôr popoludní so silnými nárazmi vetra zo smeru 07.

prešovská posádka pri najvyššie položenom cestnom priesmyku Vršič v Julských Alpách

Lietanie v Triglavskom národnom parku (pomenovanom po najvyššom pohorí Slovinska – Triglav, 2864 m.n.m.) v sebe ukrýva neopísateľné čaro prekrásneho prostredia. Každý hrebeň, vrch a kopec prináša iné termické podmienky, preto je okolie letiska rozdelené do niekoľkých termických oblastí.

Hrebeň pohoria Polovnik (1480 m.n.m.) s najvyšším vrchom Krasji vrh (1773 m.n.m) sa nachádza južne od letiska. V prípade, že sila severného vetra umožňuje vzlet aerovleku je výška vypnutia asi 400m pri svahu a stúpanie býva obvykle 5 m/s. Je možné nastúpať do výšky až 2500m nad terénom. Svah smerujúci na Bovec nie je nijak špecificky termicky aktívny, skôr je aktívna jeho južná strana.

Javoršček (1557 m.n.m.) sa nachádza východne od letiska. Pri západnom vetre je výška vypnutia okolo 500m a stúpanie zvykne byť okolo 2 m/s. Turbulencia je pravdepodobná no na vrchole sa utlmí.

horská chata Zasavska koča v nadmorskej výške 2071 metrov n.m.

Svinjak (1653 m.n.m.) a jeho celý hrebeň sa tiahne severovýchodne od letiska. Pri západnom vetre je výška vypnutia 600 m a to umožňuje nadviazanie do termického prúdu, ktorý zabezpečí vystúpanie nad vrchol a pokračovanie po hrebeni, kde sú husto rozmiestnené stúpavé prúdy so stúpaním obvykle medzi 3 – 5 m/s. Hrebeň Svinjak sa tiahne až k Vršiču, čo je najvyšší horský priesmyk v Julských Alpách (1611 m.n.m.), je tiež známy ako Ruská cesta, pretože bol postavený na vojenské účely pre zásobovanie frontu počas 1. svetovej vojny, kedy došlo v údolí rieky Soča k ťažkým bojom medzi talianskym a rakúsko-uhorským/nemeckým vojskom. Celkovo došlo k 12 bitkám, pri ktorých sa talianskym vojskám nepodarilo poraziť obranu protivníka. V blízkosti Vršiču pramení aj rieka Soča. 

Východne horského priesmyku Vršič sa nachádzajú dva výrazné masívy a to Prisojnik (2547 m.n.m.) a Razor (2601 m.n.m.). Táto oblasť je typická výraznými termickými podmienkami s výškou základne oblačnosti okolo 3000m a so stúpaniami okolo 6 m/s. Je však nutné krúžiť blízko svahu s veľkým náklonom pre udržanie stúpania. Južne týchto dvoch masívov sa nachádza ďalší termicky podobný vrch Ozebnik (2087 m.n.m) so silným stálym stúpaním okolo 5 m/s. Východne od vrchu Ozebnik sa už nachádza najvyšší vrch Slovinska s výškou 2864 m.n.m. – Triglav, ktorý je termicky podobný ako vyššie opísaná oblasť.

stena vrchu Kanjavec, ktorého najvyšší bod siaha do výšky 2568 m.n.m.

Severozápadne a západne od letiska sa nachádza masív Visoki Kanin (2587 m.n.m.) a Rombon (2208 m.n.m.) a v ich priestore sa vytvárajú turbulentné stúpania do 2 m/s už v dopoludňajších hodinách. Výška vypnutia je medzi 500 a 600 m. V danej oblasti je nutné zvýšiť pozornosť kvôli paraglidistom a lanovke s elektrickým vedením k vrchu Kanin. Kanin je totiž najvyššie položené významné lyžiarske stredisko v krajine a súčasťou je tiež horská jaskyňa Vrtoglavica, ktorá sa pýši titulom najhlbšie súvislé jaskynné prevýšenie na svete (603 m). Pod vrchom Visoki Kanin sa nachádza vodopád Boka, ktorý je s výškou 106 m a šírkou 30 m, najvyšší vodopád v Slovinsku. Vyviera spod skaly a vlieva sa do rieky Soča.

vpravo stena vrchu Kanjavec a v pozadí najvyšší Slovinský vrch Triglav (2864 m.n.m.)

V Bovci sme boli od 25. do 27.5. a to ešte sezóna nebola v plnom prúde. Akurát začínala, preto aj podmienky neboli také, aké zvyknú byť v Bovci, no v porovnaní s lietaním doma boli nadpriemerné.

To že vrcholky kopcov boli niekedy v mraku nenaznačovalo to, že sú mraky nízko, základne boli tak v 2200 – 2500 m QNH, to len tie kopce boli privysoké J. Na letisku sme hlavnú prevádzku tvorili my, okrem nás samozrejme poletovali aj miestny, sem tam priletel nejaký ultralight či nejaké iné motorové lietadlo. Posledný deň chystali aj Pilatusa na výsadky, akurát skákali až deň potom, keď sme už boli doma a videli sme na flightradare stúpať PC-6 v Bovci do 14000 feet.

Inak je na letisku rušno, majú tam rôznorodé typy prevádzok. Letisko využívajú plachtári, motoroví piloti, ULL piloti, parašutisti, modelári, ktorý tam majú svoju modelársku dráhu, firma FLYCOM tam prevádzkuje vrtuľník AS-350 na letecké práce a občas priletí aj nejaký aerotaxi. Plachtári využívajú aj naviják, ktorý sme však nestihli vyskúšať. Lietali sme len aerovleky za lietadlom Pipistrel Virus, ktorý nás ťahal príjemných 100 km/h so stúpaním okolo 1,5 – 2 m/s.

Rozdiel oproti lietaniu u nás je v tom, že plachtár neplatí za čas, ako dlho ho lietadlo ťahá, ale za výšku v ktorej sa vypne. Počíta sa to na každých celých 100 metrov získanej výšky. Samotný vlek sa takisto, ako neskôr po vypnutí, letí v tesnej blízkosti svahu. Na rozdiel od lietania napríklad v Tatrách sa stena tiahne aj 10 a niekedy aj viac kilometrov a popri nej je potrebné letieť veľmi blízko, aby sme mohli využiť stúpanie.

národný park Triglav

Posledný deň som letel opäť s Jurem. Vypli sme sa v 500 m QFE, pri vodopáde Boka. Vtedy sme trochu brúsili po svahu, kým sme našli najsilnejšie stúpanie. Bolo už asi 16:30 a stúpanie sme mali 2,5 m/s, vystúpali sme do 1000 m QFE a leteli po hrebeni smerom do Talianska, zaleteli sme tak asi 10 km a vrátili sa späť k vodopádu Boka. Čosi sme nastúpali, čosi sklesali no zhruba z rovnakej výšky sme sa vydali južnou stranou hrebeňa Polovnik s cieľom doletieť čo najbližšie k Triglavu. Celú cestu sme leteli nalepený na svah, a urobili sme asi dve osmičky, pretože celý kruh nám blízkosť svahu nedovolila.

Stále bolo nutné sledovať vietor a vyhodnocovať, ktoré rebro bude nosiť, ktoré bude záveterné a ako kam preskočiť. Celou cestou od Talianska bolo v skalách vidieť staré bunkre a úkryty z 1. svetovej vojny. Pod Triglav sme sa nakoniec až nedostali, leteli sme okolo horskej chaty Zasavska koča, ktorá je vo výške 2071 m.n.m. a boli sme výškovo na jej úrovni, zaleteli sme trochu ďalej pod stenu Kanjavec, ktorej vrchol siaha do výšky 2568 m.n.m. a od Triglavu je vzdialená už len asi 5 km. Chýbalo nám zopár výškových metrov aby sme to s Blaníkom bezpečne zvládli, tak sme leteli po hrebeni späť, aby sme prípadne po nastúpaní skúsili Triglav neskôr.

Vydali sme sa potom však ku Krnskemu jazeru, kde sme chvíľu čakali, kým stúpnu mraky na juhu z kopcov, aby sme tam mohli letieť, no nedočkali sme sa. Zhruba z výšky 2200 m QNH, ktoré sme vytočili pri Krnskom jazere, inak sme dovtedy točili asi 10 kruhov, sme pokračovali po svahu Svinjak smerom do údolia Soče k letisku. Dolinu sme ešte celú obleteli, aby sme vyklesali a asi o 18:00 sme pristáli, no nie kvôli končiacej termike, ale kvôli našej nočnej ceste domov. 

Lietanie v Bovci prinieslo celej našej výprave množstvo neopísateľných zážitkov a cenných skúseností, ktoré nám priblížil miestny inštruktor Jure. Bol k nám počas nášho celého pobytu veľmi prívetivý a ochotne sa nám venoval spolu s celou partiou miestnych aeroklubákov.

Postupy prevádzky boli trochu odlišné než tie, na ktoré sme zvyknutí, tak ale iný kraj – iný mrav. Získali sme nové kontakty a nové možnosti lietania, ktoré ešte určite využijeme a Bovec navštívime opäť. Snáď na dlhší čas, pretože atmosféra, prostredie, lietadlá a ľudia tam sú jednoducho skvelí.

O tom, že to je obľúbený región pre lietanie svedčí aj to, že pri jednom lete sa nám naskytol neopísateľný pohľad, kedy za hrebeňom Polovnika bolo naraz vo vzduchu asi 200 paragliderov. Aj miestne pravidlá, ktoré treba dodržiavať hovoria o bezpečnosti pri lietaní s paraglidermi. Je to miesto, ktoré vás chytí za srdce a preto môžem všetkým za celú našu výpravu odporučiť výlet a lietanie v Bovci!   

Jozef Pavlinský

spoločná fotka pri Blaníku, v pozadí vrch Svinjak; zľava : Ľubo, Jure, Marek, Martin a Jozef

Aeroklub Bovec Adriatic IPA Cross border cooperation 2007 - 2013 Flamingo / I-B802 Pilatus PC-6 / G-WGSC
mapa letiska Bovec a jeho okolia s vyznačenými termickými oblasťami pohľad z Blaníka na najvyšší vodopád v Slovinsku – Boka prešovská posádka pri najvyššie položenom cestnom priesmyku Vršič v Julských Alpách horská chata Zasavska koča v nadmorskej výške 2071 metrov n.m.
stena vrchu Kanjavec, ktorého najvyšší bod siaha do výšky 2568 m.n.m. vpravo stena vrchu Kanjavec a v pozadí najvyšší Slovinský vrch Triglav (2864 m.n.m.) národný park Triglav spoločná fotka pri Blaníku, v pozadí vrch Svinjak. zľava : Ľubo, Jure, Marek, Martin a Jozef


comments powered by Disqus