Ženy pilotky

Gonzo - 26.2.2013
 

vľavo Dobroslava Barančeková, vpravo Táňa Jaceková / foto z archívu Fera Štefánika

Spomienky Dobroslavy Barančekovej z Aeroklubu Martin

za materiál ďakujem Marošovi Szabó sen.

Bola som požiadaná o napísanie nejakých spomienok na obdobie lietania žien na letiskách v Slovenskej republike. Vzhľadom na to, že som sa venovala aktívnemu športovému bezmotorovému lietaniu v rokoch 1975 - 1990, pokúsim sa opísať tzv. "zlaté časy" nášho lietania, ktorému sme sa venovali celým telom aj dušou

Vzhľadom na to, že junioriek a žien, ktoré sme súťažili na Slovensku bolo málo, väčšinou sme mali sústredenia a Majstrovstvá s mužmi. To, že nás bolo málo, bolo hlavne tým, že veľa dievčat a žien, ktoré sa prihlásili do Aeroklubov na Slovensku, nedokázalo držať krok s mužmi. Letové disciplíny boli také isté ako mali muži a vetrone v tom období nemali také letové vlastnosti ako teraz. Bolo to aj kondíciou. Máloktorá zo žien, alebo dievčat si uvedomovala, že to nie je len lietanie. Lietanie bolo len vrcholom vedomostí a kondície, ktoré bolo treba zdokonalovať mimo leteovej sezóny. Veľa z nás, ktoré sme postúpili do súťaží, sme sa museli počas zimy veľa učiť

pozn. Gonzo - tu si dovolím polemizovať s p. Barančekovou, malé množstvo žien ktoré lietalo / lieta na Slovensku bolo spôsobené ich malým záujmom o tento šport, prípadne názorom, že to nie je šport pre ženy. Pomer mužov a žien, ktoré lietali bol priepastný, väčšinou sa jednalo o niekoľko žien v Aeroklube, ktorý mal desiatky členov. Pritom často tieto ženy ešte pochádzali z tzv. leteckých rodín, čo znamená, že na letisko začali chodiť ešte v kočíku s rodičmi

Každú jar nás čakalo náročné preskúšanie z odborných predmetov, kde sa nebral žiaden ohľad na to, či ste muž alebo žena. Počas zimy sme chodili na letecké školenia v domovských Aerokluboch a v jarnom období náš čakalo preskúšanie z odborných vedomostí. Hlavným predmetom leteckého školenia bol letecký predpis. Nebolo to len o bezmotorovom lietaní, ale aj o pohybe lietadiel vo vzduchu, letových obmedzeniach, pohybe lietadiel na druhých letiskách. Pri letových obmedzeniach by som sa rada na chvíľku zastavila. Napríklad bol prísny zákaz lietania v mrakoch. Pamätám si, že sme mali veľkú radosť z toho, keď sme mohli prefrčať týmito mrakmi. Predtým sme sa ale snažili popozerať, či sa niekde na blízku nenachádza krajský inšpektor. Jeho obľúbenou činnosťou a samozrejme aj povinnosťou bolo zaparkovať niekde v zátiší stromov a ďalekohľadom sledovať, či sa neporušujú predpisy. Veľakrát mal smolu, pretože sme už poznali jeho bledomodrú škodovku. Akonáhle sa nikde nenachádzala, už aj sme si to zamierili do mrakov. Vývrtky a akrobacia boli tiež zakázané lietať počas roku. Súvisela len s praktickým preskúšaním raz do roka - na jar, ako napr. vyberanie nezvyklých polôh. Samozrejme nám to nedalo a nestačili nám tzv. nezvyklé polohy len raz do roka. Veľa krát som mala pri pristátí problémy a dostala som dištanc 3 dni (pozn. Gonzo - iba !?), keď som pristávala na plochu letiska systémom "padajúceho listu", ktorý ma naučil jeden skúsený pilot zo Žiliny. Veľakrát, keď som pristávala v teréne - mimo letiska, som mu ďakovala, že to ovládam. Musel pre mňa prísť transportný voz a neraz sa čudovali, akým zázrakom sa mi podarilo pristáť na takú malú plochu a ešte aj s prekážkami vôkol

pozn. Gonzo :  pristátie spôsobom "padajúceho listu" je pristátie na vetroni vo veľkom protivetre s naplno otvorenými brzdiacimi klapkami, vtedy Blaník naozaj klesá spôsobom, ako keby ste išli dolu výťahom, opticky to vyzerá, ako keby vetroň stál na mieste. Týmto spôsobom sa dá pristávať, ale len pri ústálenom a silnom protivetre, pretože akonáhle sa zníži rýchlosť vetra, pilot má výrazné problémy s ovládaním vetroňa, ktorý sa prepadne dole prakticky na minimálke

Kondíciu sme si ženy museli udržiavať a veľakrát sme museli byť lepšie aj s reflexmi ako muži. Denne sme behávali niekoľko kilometrov, chodili plávať minimálne dvakrát týždenne, posilovať, cvičiť do telocvične a v zime hlavne lyžovať, chodiť na zimné výstupy po horách. Keď sme išli lyžovať napríklad na Martinské hole, nešli sme lanovkou, ale v rámci kondičky sme sa brodili v snehu s lyžami na pleciach popod lanovkou

Toto všetko predchádzalo lietaniu nielen žien, ale aj mužov. Ak sme chceli dosahovať slušné výkony, tak sme museli aj niečo pre to urobiť a hlavne obetovať také zábavky ako boli návštevy diskotéky, návštevy kina a iné podujatia, ktoré zaujímali zvyšok mladých. Ale nám to nevadilo vôbec, pretože lietanie bolo našim všetkým a vôbec nám nerobilo vzdať sa týchto radostí. Bolo veľmi ťažké prestať lietať. Do dnešného dňa som sa s tým nezmierila, lietanie mi stále chýba. Našťastie mám stále na čo spomínať. Môj syn nevyrástol nielen na rozprávkach na dobrú noc, ale aj na mojich zážitkoch z lietania. Pamätám si, že veľakrát odmietol rozprávku a vyžadoval si môj ďalší zážitok z lietania



comments powered by Disqus