Začiatky šport. lietania v Novohrade (Fiľakovo)

Gonzo - 7.3.2018
 

Bavorák MUDr. Attilu Chlumeckého. V čase núdze ťahal aj oceľové laná od navijáka na štart. V pozadí C-104 s kovovou vrtuľou. (Fiľakovo)

--

Prví „letci“ sa na území Novohradu začali grupovať vo Fiľakove. Nadšenci pod vedením O. Vítka, Jelenského, Jozefa Čabu, Štefana Bódiho a Jozefa Jokla sa rozhodli založiť pobočku Slovenského národného aeroklubu. Elán nepoznal nemožné, neuznával prekážky. Pomocnú ruku podal závod Kovosmalt Fiľakovo, ktorého zamestnancami bola väčšina spomínaných nadšencov.

Pobočka dostala klzák a začala s lietaním. Šlo to všelijako, ale ľudia dostali krídla! A to bolo to, o čo sa snažili, prečo bojovali, agitovali, brigádničili. Po lietaní bolo treba klzák vždy demontovať, aby ho mohli uložiť do zapožičanej stodoly.

Pred lietaním ho zase bolo treba dopraviť na „letisko“ a zmontovať. Potom nasledovali lety, skôr niekoľkosekundové skoky, ale už lietali. Po čase bola vybraná vhodná plocha pre budúce naozajstné letisko a začalo sa s budovaním naozajstného hangára. Bola polovica mája 1949. Hangár postavili neďaleko starého kameňolomu Pod červenou skalou. Okrem vykopania základov bolo treba premiestniť asi 120 m3 zeminy. Nemalú námahu vyžadovalo aj zháňanie stavebného materiálu. Celá zastavaná plocha bola veľká 360 m2. Hangár sám mal plochu 280 m2, 40 m2 mala dielňa a takú istú plochu klubová miestnosť. Budova bola dokončená vo veľmi krátkom čase. K dispozícii bola plocha letiska s rozmermi 650 x 375 metrov.

štart Krajánka Z-24 pomocou gumového lana  (Fiľakovo)

V jesenných mesiacoch, po zbere úrody, sa plocha letiska zväčšila o novo upravených 100.000 m2. Najväčšia dĺžka letiska bola teraz 850 m, šírka 600 metrov. Na severnej strane letiska stáli stromy, ktoré sťažovali manévrovanie pri pristávaní z tejto strany. Došlo k dosť búrlivým výmenám názorov s miestnymi roľníkmi. Nakoniec prišlo k dohode až po zásahu povereníctva dopravy. Letisková plocha bola zrovnaná a zvalcovaná, brázdy boli zavozené, kríky vyrúbané. Povereníctvo dopravy v neskorej jeseni, keď už bolo všetko hotové, pridelilo pobočke SNA vo Fiľakove motorové lietadlo Piper.

Všetky vetrone presťahovali zo stodoly do novotou voňajúceho hangára. Povereníctvo dopravy vzápätí pridelilo Fiľakovčanom aj výkonný vetroň VT-25 Šohaj. V roku 1949 tu teda boli 2 školné klzáky, 2 školné vetrone GB II Bejbina, Šohaj VT-25 a motorový Piper.

Na vetroňoch bolo v tomto roku odlietaných 765 štartov. Plachtári strávili vo vzduchu 59 hodín, 2 minúty a 5 sekúnd. Členovia aeroklubu splnili 2 skúšky stupňa A, 5 skúšok stupňa B, dvaja splnili podmienky pre udelenie stupňa C.

Kapitola Ľadovo

Aj v Lučenci a okolitých obciach bolo veľa takých, ktorí sa chceli odpútať od zeme, chceli sa naučiť lietať, túžili dostať sa medzi vtáky. Už za prvej ČSR bolo letisko Ľadovo využívané aj vojenskými lietadlami. Počas vojny sa na ňom vystriedali Nemci s Rumunmi. Svojho času bolo letisko označené veľkým nápisom LUČENEC, kvôli orientáciu zo vzduchu. Určitý čas bola v hangári umiestnená munícia. Muničné sklady boli aj v ďalších budovách nachádzajúcich sa na letisku. Do roku 1945 bolo viacero budov zlikvidovaných. Po vojne stál vlastne už len „budúci aeroklubácky hangár“ – budova v tvare L, vedľa nej malý domček a na kopci goniodomček.

Vyradený Piper / OK-ZKE so skrátenými krídlami, aby prešiel aj úzkymi ulicami mesta v prvomájovom sprievode v roku 1956. Piper je ťahaný motocyklom riadeným Arpádom Balážom. Pri krídle Ján Hajtman

--

Štartovalo sa zo svahu pomocou gumového lana. Po „vystrelení“ klzák letel niekoľko metrov nad zemou, kopírujúc svah, a pristál. S narastajúcimi skúsenosťami pilotných žiakov bol klzák vyťahovaný vždy vyššie na kopec. Na začiatku výcviku boli nováčikovia najprv len lanom posúvaní na rovine, tzv. šuráky. Neskôr sa už dostali väčším napnutím lana do vzduchu a až potom štartovali zo svahu.

Tesne pred koncom vojny sa uvažovalo, že v budove ustajnia kravy. Kvôli zatepleniu bola na pôvodnú betónovú podlahu nanosená zemina do výšky asi 30 centimetrov. Do budovy boli nainštalované válovy. K ustajneniu dobytka nedošlo pre blížiaci sa front.

V roku 1946 bol založený prvý spolok pre lietanie – Slovenský národný aeroklub. Predsedom sa stal Dr. Voda, lekárnik, člen Demokratickej strany. Tajomníkom bol Dr. Katoš Karol, stredoškolský gymnaziálny profesor. Aby sa vytvoril nejaký finančný základ, bol v roku 1946 usporiadaný letecký deň. Celý príjem z leteckého dňa však záhadne zmizol. Až po niekoľkých rokoch ho odhalený vinník vrátil v niekoľkých splátkach. Celý zisk si prisvojil jeden z organizátorov podujatia.

Po zoskoku takmer vždy nasledovalo putovanie na letisko. Parašutistka Eva Hatríková, neskôr manželka Juraja Kriváňa

Až do roku 1950 nebola v Lučenci žiadna letecká činnosť. V roku 1950 z popudu vtedajších 22 členov – záujemcov o lietanie, bola podaná žiadosť o vytvorenie aeroklubu. Z Bratislavy prišla obratom odpoveď, že v Lučenci už predsa pobočka založená je. Pre činnosť SNA bolo pridelené letisko Ľadovo – plocha aj stojace budovy. Všetko bolo v dezolátnom stave. Opäť bolo treba rozmýšľať, ako prísť k peniazom. Ako najlepší sa ukázal nápad zorganizovať leteckú zábavu. Sálu dal k dispozícii národný správca Miloš Pohánka s podmienkou, že sa miestnosť dá do použitiaschopného stavu a pripraví sa na tento účel samotnými organizátormi chystaného podujatia.

Sála nebola od skončenia vojny upratovaná. V strede boli na kope do výšky dvoch metrov nahádzané vytrhané parkety, nebola elektrina. Budúci letci dva týždne vynášali odpad, maľovali, založili, vyčistili a vyleštili parkety, urobili provizórnu výzdobu. Osvetlenie natiahol stavebný podnik.

Výzdoba pozostávala z veľkého znaku „C“ (známy okrúhly plachtársky odznak, kde sú na modrom poli nad sebou tri biele čajky). Ďalší odznak bol znakom ARČS. Aj tu bol základom modrý baliaci papier. Ešte hodinu pred začiatkom zábavy organizátori dolešťovali parkety. Pozvánky a plagáty tlačili v tlačiarni Losonczi. Firma požadovala záruku o platobnej schopnosti organizátorov. Keďže peniaze ešte zo vstupeniek neboli, jeden z organizátorov – Ján Kabelka, uhradil požadovanú sumu 1.500 Kčs, ktoré na tento účel, bez vedomia manželky, „požičal“ z domácich úspor. Bol to dosť riskantný krok, návratnosť financií nebola garantovaná. A suma to bola v tom čase naozaj veľká!

Do tanca na zábave hrala trojčlenná dievčenská kapela, účasť obecenstva bola hojná. Ľudia sa pomaly začali spamätávať zo starostí o holé prežitie a chceli sa zabaviť. Zisk zo vstupného (asi 5.000 Kčs) stačil na pokrytie vagónovej zásielky prvého klzáka Honzu, ktorý bol pobočke aeroklubu v Lučenci pridelený.

úryvky z histórie lietania vo Fiľakove pochádzajú z knihy Krídla nad Novohradom

publikované so súhlasom autora knihy p. Tibora Koteka

súvisiace články : 

Svahové letisko Červená Skala - Fiľakovo

Výstava o histórii Aeroklubu Fiľakovo

photo - archív Tibor Kotek
photo - archív Tibor Kotek
Bavorák MUDr. Attilu Chlumeckého. V čase núdze ťahal aj oceľové laná od navijaka na štart. V pozadí C-104 s kovovou vrtuľou. (Fiľakovo) štart Krajánka Z-24 pomocou gumového lana (Fiľakovo) vyradený Piper / OK-ZKE so skrátenými krídlami, aby prešiel aj úzkymi ulicami mesta v prvomájovom sprievode v roku 1956 parašutistka Eva Hatríková, neskôr manželka Juraja Kriváňa


comments powered by Disqus
 

HELP pre senior pilotov

Recenzia
 

Gulash Rallye - Memoriál Ľ. Majerčáka 2018

Aeroklub Poprad pozýva všetkých pilotov, aeroklubákov a priaznivcov lietania na tradičné podujatie spojené so zatváraním tatranského neba, Gulash Rallye 2018 s podtitulom Memoriál Ľubomíra Majerčáka. Uskutoční sa 20. októbra 2018 na...

Gonzo - 21.08.2018
Autori
 

 

YAK-52 / HU-NSR
Foto dňa
YAK-52 / HU-NSR