Z vozíka do neba

Juraj Koreň - 31.1.2016
 

Krásne počasie na piatok a sobotu..z toho je ťažká dilema, čo z toho vystrúhať?  V piatok potandemiť a v sobotu už konečne niečo v Tatrách vyliezť? To by šlo...!

Cez tieto úžasné internety som sa spoznal s jedným chalanom z Bystrice, ktorému, bohužiaľ príroda, či vyššia moc nenadelila toho najdôležitejšieho, zdravia. Nikdy nestál na vlastných nohách, pocit to musí byť veru krutý. Byť prikovaný k zemi, ku vozíku. Obmedzenia všade. Schody, obrubníky, to sú pre neho barikády neprekonateľné.

Dopriať mu ten pocit voľnosti, byť slobodný ako vták, vysoko nad tým všetkým...to by bolo! Už dlhší čas to riešime, ale chcel som počkať na čas, kedy už na Donkoch bude dostatok snehu, ktorý mu zmäkčí pristávanie...pre istotu.

O deviatej sa stretneme na parkovisku, pozháňal som obetavcov, menovite Hrivka, vlekára Jana a horskáča z Donovalov. Dvaja pomôžu môjmu pasažierovi Matejovi, do vzduchu, budú ho niesť, tretí mi pridrží padák aby mi uľahčil štart.

Keď Mateja zapneme do sedačky a dovlečieme na štart, už chytá trošku hysáky, našťastie vetrík je ideálny na ľahký štart a tak ideme do toho! Akonáhle sa odlepíme od zeme a sme v mojom svete, začína to prežívať ako sa na čerstvého vzduchoplavca patrí, intenzívne! Ja sa teším lebo cítim z neho to čo ja už tak intenzívne neprežívam, strach...

Pristaneme ako do perinky.

Potom frčím voziť ďalej. Každé pristátie ešte pokecáme a Matej fotí ostošesť. Perfekné fotky mi zrobil, darmo, s aparátom vie to! Potom ešte vozím ostatných, vždy pri pristátí hodíme kus reči....krásny to deň!

z vozíka do neba z vozíka do neba z vozíka do neba


comments powered by Disqus