Yellow Sky, alebo veľký návrat Čmelákov na slovenské nebo

Ďuro Uhliar - 7.2.2013
 

„Bejvavalo“, takto sme si nie raz hovorievali  s chalanmi, s ktorými brázdime slovenské letiská  s „Lowepro-váckymi batohmi“ pri pomyslení na skutočnosť, ktorá pred pár rokmi bola viac-menej samozrejmosťou. Skutočnosť, ktorú všetci veľmi dobre poznáme z filmového plátna,  keď legendárny Štefan prilietol až „ ze Slovenska “, ale aj z reálneho života, keď „ rozhulákaný hviezdičák“ znel ako barytón nejedným chotárom a Čmeldovia zo Slov-Airu  boli neoddeliteľnou súčasťou a predzvesťou konca zimy

Na to, aby som prežíval rozprávky som pristarý, veriť v zázraky sa v dnešnej dobe už nenosí a cestovanie v čase mi pripomína akurát tak vtip o Očovskom bačovi, rozumej  pastierovi oviec,  ktorý ponúkal sám seba ako cestovateľskú atrakciu v Podpoľaní ...

Žiaľ, alebo skôr chvála Bohu po spomienkach a  zážitkoch z prvého marcového víkendu roku  2013 som opäť o kus bližšie k tomu, že začínam veriť v zázraky, prežívať rozprávky a viem aj ako chutí cestovanie v čase. Áno viem, veď nič také prevratné, čo by spasilo ľudstvo sa nestalo. Ale predsa pár ľuďom od lietadiel, letectva, spotterského fachu a vedenia Aero Slovakie to zanechalo radosť na duchu a úsmev na tvári

Dobre stačí, ideme k veci, aby sme náhodou neskončili ako turecká telenovela, ktorá keď začne, nemá konca kraja

Minulý víkend skutočne tým, čo som mal možnosť vidieť na vlastné očí, počuť na vlastné uši a zažiť na vlastnej koži potvrdil to, už neraz spomínané cestovanie v čase. Presne som prežíval to, čo bolo pred pár desiatkami rokov, tento krát o pár rokov starší, o niečo skúsenejší s fotografickým batohom na chrbte  a  kanónom na krku, s chuťou zažiť a zadokumentovať to o čom sme dlhé roky snívali a čo už možná tak skoro neuvidíme. A predsa sa podarilo mi vrátiť sa čo i len na krátky čas víkendu do úžasného obdobia rokov deväťdesiatych, do obdobia zlatých časov práškariny, keď sme bežne na dedine stretávali traktor s liadkom, na roli  či poľnom letisku videli bielo-červený veterný rukáv, vo vzduchu poletovať žlté Čmeliaky a počuli lahodný zvuk hviezdičáku

Tohtoročná zima nám  svojou nadpriemernou snehovou prikrývkou, pomerne dlho trvajúcim mrazivým počasím a následne premokrenou pôdou  dopomohla k tomu, že naši chlebodarcovia  poľnohospodári museli pozemnú aplikačnú techniku, ktorá zaživa v poslednom období veľký „boom“ vymeniť za tú - rokmi osvedčenú, spoľahlivú a zaužívanú, leteckú

„Žltý dvor“ Aero Slovakie v Nitre sa razom vyprázdnil na nepoznanie, takmer do posledného miesta, polia ožili, nebo sa rozžiarilo a Ďuso sa určite začal usmievať popod fúz a tešiť, že konečne po rokoch sa podarilo ukázať, že letecké poľnohospodárske práce nie sú na ústupe, ale  dokážu stále ponúknuť to, čo skutočný roľník očakáva, kvalitnú, správne načasovanú a presnú aplikáciu živín a chemických ochranných prostriedkov tak prepotrebnú,  na to aby mohol v lete  zozbierať  úrodu

V podstate verím a dúfam, že práškarina v tejto sezóne je len v začiatkoch a predchádzajúci víkend bol vlastne prvým, kedy sa skutočne poletovalo na viacerých miestach, hlavne na juhu stredného a západného Slovenska, veď stred je stále pod snehom, ale postupným otepľovaním sa otvorí cesta možnosti uvidieť a zažiť ten skutočný návrat lietajúceho čmeldu aj nad tým svojím chotárom, alebo vo svojom blízkom okolí. Ja  osobne si chcem ten pocit cestovania v čase za práškarinou  zopakovať

 

Na záver určite nemôžem zabudnúť poďakovať za ochotu a spoluprácu a ústretovosť pánom pilotom, mechanikom, agronómom, predsedom družstiev v Boľkovciach, Malom Kiari, Bátovciach, Medovarciach, Ľubošovi z Aero Slovakie, Cigimu  a v neposlednom rade  borťákovi, navigátorovi a súputníkovi na cestách Milčovi, bez vašej pomoci a pričinenia by som nemal možnosť zažiť to skutočné „Yellow sky“...?

                                                                                                                    Ďuro Uhliar 

Zlín Z-37 Čmelák

Jednomotorový celokovový dolnoplošník trubkovej konštrukcie, potiahnutý polyuretánovou tkaninou, s ostruhovým usporiadaním podvozku, vyvinutý  ako spoločný projekt dvoch významných leteckých fabrík v Československu, konkrétne Moravanu Otrokovice a Let Kunovice s využitím na poľnohospodárke účely. Lietadlo slúžilo a dodnes slúži aj množstvu iných činností. Okrem už spomínanej poľnohospodárskej činnosti, konkrétne aplikácií prachovitých a tekutých látok posypom a postrekom, pri hnojení, ochrane rastlín, vápnení pôdy a vodných plôch, hasení lesných požiarov slúži ako nenahraditeľný pomocník pri vlekaní vetroňov, transparentov, letecký výcvik, dopravu osôb a nákladu a v dnešnej dobe už aj vo väčšom počte ako múzejný exponát.  V rokoch 1963 až 1985 bolo vyrobených približne 710ks  Čmelákov rôznych verzii a modifikácií
 
Lietadlo je  poháňané  vzduchom  chladeným  preplňovaným   hviezdicovým    motorom     Walter M462 RF o výkone 315 koni, s vrtuľou Avia V-520. Hmotnosť prázdneho lietadla je 985 kg, vzletová hmotnosť 1850kg, užitočné zaťaženie 600kg. V časti za pilotnou kabínou je osadený kotol na chemikálie  o objeme 650 litrov
 
 
V roku 1981 bol skonštruovaný prototyp modifikovanej verzie poháňanej turbovrtuľovým motorom Walter  M 601 o výkone 691 koni označovanej ako Zlín Z-37T Agro Turbo. Neskoršia produkcia niesla označenie Z-137T. Výroba Agro Turba bola ukončená v roku 1994 pri počte 51 ks. Jeho využitie  bolo opäť smerované na poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, hasenie lesných požiarov, podobne  ako jeho predchodca. V roku 2006 uskutočnil Z-137T  / OM-TOP pilotovaný Ďusom Kováčikom z nitrianskej Aero Slovakie spoločný aerovlek 9 vetroňov L-13 Blaník  a pokúsil sa o zápis do Guinnessovej  knihy rekordov
 
 
Z-37A / OM-KJR Z-37A / OM-KJR Z-37A / OM-KJR Z-137T / OM-VIB
Z-37A / OM-OJN Z-37A / OM-OJN Z-137T / OM-VIB Z-37A / OM-OJN


comments powered by Disqus