Yak-52 nováčik na slovenskom nebi

Ďuro Uhliar - 21.3.2018
 

Je veľkým potešením pre nás všetkých s aeropozitívnou diagnózou, hovoriť v našom okolí o novinkách na leteckom nebi. Za dobrú považujeme  situáciu, keď sa hovorené slovo mení na reálny plán. Lepšie je, keď všetko naplánované funguje ako má a plány sa darí premieňať na skutočnosť. Ako za najlepší považujeme moment, keď zistíme, že plán a samotná skutočnosť sú niečím výnimočné a originálne zároveň. Ja viem, poviete si samozrejmosť, ale u nás a v našich podmienkach malého štátu, kde takmer vôbec neexistuje podpora športového lietania je to niečo ojedinelé. Ale vieme, že kde je vôľa, chuť a ochota, tam sa darí  napĺňať aj výnimočné  plány a predsavzatia.

Situácia v letectve ako taká, predurčuje trend akým sa malé športové letectvo bude dlhodobo uberať. Malé, ľahké, ekonomicky nenáročné, ale aj dostupné a bezpečné, to sú požiadavky zákazníka na ideálne lietadlo dnešnej doby. A povedzme si otvorene, v najbližších rokoch bude spomenutý trend iba napredovať. Existuje však u nás na Slovensku pár nadšencov, ktorí sa malé, ľahké, dostupné a bezpečné lietanie rozhodli zhodnotiť a povýšiť. Alebo skôr hovorme o tom, že si začali plniť svoje sny o skutočnom lietaní.

Celé to začalo rozhodnutím zaobstarať si vlastné lietadlo, ktoré bude tak trochu iné, na naše pomery výnimočné a zaujímavé, s bohatou históriou, overené  dlhoročnými skúsenosťami v náročnej prevádzke leteckého výcviku, leteckej akrobacie a zdokonaľovacieho lietania budúcich adeptov na post profesionálnych pilotov lietadiel. Lietadlo, o ktorom pomaly môžeme začať hovoriť ako o veteránovi známej ruskej leteckej konštrukčnej kancelárie, tešiace sa čím ďalej väčšiemu záujmu a obľube milovníkov letectva z celého sveta. Lietadlo s nezameniteľným zvukom hviezdicového motora lietajúce po celej zemeguli. Rozhodnutie bolo jasné už dávnejšie a tak prišiel čas napĺňať sľuby a predsavzatia. Dovoz použitého, lietaného, ale veľmi zachovalého YAKa-52 z Veľkej Británie na Slovensko. Malé športové letisko v srdci Slovenského raja, pod štítmi Vysokých Tatier v Spišskej Novej Vsi a obloha nad Spišom sa tak tešia novému prírastku.

„My Lady“ oslovenie,  ktoré dnes už nový a hrdý majiteľ zánovného YAKa-52 Maroš Staviarský použil pri našom spoločnom stretnutí na letisku,  keď došla reč na jeho novú lietajúcu krásku. YAK-52, ako už  z názvu vyplýva, pochádza z licenčného výrobného závodu AEROSTAR SA v rumunskom meste Bacau, kde bolo vyrobených viac ako tisíc osemsto kusov lietadiel spomenutého typu, lietajúcich hlavne v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, v USA, na Britských ostrovoch, ale aj v Rumunsku a Bulharsku.  Celý svoj letecký a prevádzkový čas od výroby v Októbri roku 1953 strávila päťdesiatdvojka na Britských ostrovoch v historicky významnom a známom West London Aero Club White Waltham (EGLM) ležiaceho neďaleko mestečka Maidenhead v kráľovskej štvrti Windsor, západne od Londýna, vo vzornej starostlivosti majiteľov, dvoch mužov a jednej ženy, milovníkov lietania a profesionálnych dopravných pilotov. V roku dvetisíctrinásť YAK-52 s imatrikulačnou značkou G-YKSZ prešiel kompletnou generálnou opravou motora a draku a dostal aj nový lak na celý povrch.

V Júni minulého roku sa britský majitelia rozhodli lietadlo odpredať a ponuka zo Slovenska na seba nenechala dlho čakať. Po vybavení potrebných administratívnych náležitostí potrebných pre kúpu a predaj, bolo lietadlo pripravené na prelet k novým majiteľom. V piatok ôsmeho júla už slovenská posádka  prelietla YAKa z Britských ostrovov cez kanál La Manche na francúzske letisko La Touquet (LFAT). Nasledujúci deň, s potrebnými zástavkami pre dotankovanie paliva a základnú kontrolu a doplnenie prevádzkových kvapalín, let pokračoval cez francúzsky Dedan Douzy (LFSJ), Niethenrstatten (ETHN) v Nemecku, český Tábor (LKTA) až do  slovenskej Jasnej (LZJS), z kadiaľ to už bolo len na skok domov, do Spišskej Novej Vsi.

Pri otázke na nového majiteľa prečo, kde a kedy vznikla myšlienka zakúpenia nového lietajúceho miláčika povedal. V roku dvetisícjedenásť sme sa spolu s ďalšími dvomi kamarátmi aeroklubákmi rozhodli pre akrobatický výcvik na bezmotorových lietadlách. V tom čase sme mali k dispozícií ešte L-13 Blaník a možnosti, ktoré ponúkal. Prišli prvé skúsenosti, zážitky a tým aj nadšenie a ochota pokračovať v akrobacií ďalej. Zúčastnili sme sa niekoľkých akrobatických súťaží v kategórií Sportsman. Žiaľ,  po nešťastí Blaníka v Rakúsku prišlo nečakané rozhodnutie o uzemnení takmer všetkých Blaníkov a medzi nimi aj nášho v Spišskej. Od tej doby som začal riešiť otázku ako ďalej s mojou akrobaciou. Nasledovalo preškolenie na MDM-1 Fox, z ktorého nadšenie taktiež netrvalo veľmi dlho, lebo majiteľ spolu s lietadlom mali domovské letisko v Prahe. Na Slovensku opäť nebolo na čom lietať. Keďže som motorový pilot, na rad prišla myšlienka motorovej akrobacie a preškolenie na motorové akrobatické lietadlo Zlín Z-526F s následnými veľmi podobnými problémami ako v predchádzajúcom prípade. Pochopil som, že pokiaľ akrobatické lietadlo na ktorom chcem lietať, nemá základňu na mojom domovskom letisku a na cestovanie za lietaním nemám veľa času, môj nálet bude minimálny. A tak som sa rozhodol zaobstarať si vlastné lietadlo.

Pri rozhovore som Marošovi položil aj  otázku,  čo ho viedlo k tomu mať vo svojom hangári práve YAKa-52? „ Hviezdicový motor, deväťválec Vedeneyev M-14P s výkonom 360 koní, a jeho neskutočne nádherný zvuk. Je to proste vydarená mašinka, ktorá v ľuďoch vzbudzuje záujem a stále som presvedčený o tom, že Rusi to proste v letectve vedia. YAK u mňa vyhral nielen vďaka dobrej cene na trhu, ale keďže sa chcem o lietanie, pocity a radosť z neho podeliť aj so svojimi známymi, jedným z kritérií bolo, že to musí byť dvojsedadlovka. Zvažoval som aj iné možnosti, ale vždy som sa veľmi rýchlo vrátil k YAKu.

Na záver nášho stretnutia sme sa rozhovorili aj o tom, čo YAK a aké sú s ním plány do budúcnosti ? „ V prvom rade si chcem YAKa užiť, podeliť sa o krásu lietania a leteckej akrobacie so svojimi priateľmi a známymi." Čaká ma však aj pár technických a administratívnych povinností. Zmena imatrikulačnej značky z britskej G-YKSZ  na slovenskú OM-JKK a prihlásenie lietadla na Dopravný úrad. V budúcej sezóne by som veľmi rád dostal YAKa medzi ľudí, ukázal im jeho krásu a výnimočnosť ako na zemi, tak aj vo vzduchu a chcem sa taktiež pričiniť o to, aby sme na Slovensku zorganizovali malé stretnutie lietadiel, pilotov a fanúšikov tak krásneho lietadla, akým je YAK.

YAK-52 je celokovový dolnoplošník s dvojmiestnou tandemovo usporiadanou kabínou z konštrukčnej kancelárie OKB Jakovleva, licenčne vyrábaný v rumunskom výrobnom závode Aerostar SA v Bacau pod označením YAK. Pri vývoji päťdesiatdvojky v sedemdesiatych rokoch konštruktéri ako základ z technického a konštrukčného hľadiska použili predchodcu - jednomiestny akrobatický YAK-50. Zmenou koncepcie a rozpätia krídla, presunom palivových nádrží z trupu do krídiel, montážou zdvojeného riadenia a kompletného kokpitu pred pôvodný pilotný priestor, spolu s novým päťdielnym  prekrytom kabíny, zmenou elektroinštalácie, inštaláciou inovovaného komunikačného a navigačného systému, presunom olejového chladiča pod pravé krídlo, prepracovaným trojbodový podvozkom dali základy novému cvičnému akrobatickému lietadlu YAK-52. Ruská letecká výcviková organizácia DOSAAF (Dobrovoľná spoločnosť pre spoluprácu s armádou, letectvom a námornictvom) - obdoba nášho Zväzarmu, sa koncom sedemdesiatych rokov stala prvým a zároveň najväčším užívateľom päťdesiatdvojky, ktorá sa dlhodobo stala jediným typom pre prvotný a pokračovací výcvik profesionálnych pilotov v celom bývalom Sovietskom zväze, ale aj v mnohých iných štátoch sveta, kde spoľahlivo slúži dodnes.

Ďuro Uhliar

súvisiace články :   Nový aeroplán v Sládkovičove YAK-52 / HA-NSR

YAK-52 / G-YKSZ YAK-52 / G-YKSZ YAK-52 / G-YKSZ YAK-52 / G-YKSZ
YAK-52 / G-YKSZ YAK-52 / G-YKSZ


comments powered by Disqus