Vznik podniku ČSA - LAO II.

Gonzo - 5.1.2014
 

autor Gusto Šimík

Ako ďalej ?

Pôvodne vyrábané Ae-45 v materskom závode Praga Praha-Karlín od prototypu, až do obnovenia výroby v podniku SPP Kunovice (neskôr Let Kunovice) bolo vyprodukovaných celkove 200 kusov  týchto lietadiel.

V roku 1951 bola výroba tohto lietadla pozastavená, ale požiadavka v zahraničí rástla, preto v roku 1953 bola jeho výroba obnovená. V Kunoviciach došlo k vylepšeniu tohto lietadla. Pri obnovení výroby týchto lietadiel nebola z výrobného závodu z Prahy dodaná kompletná dokumentácia. Chýbali niektoré prípravky a súčasníci o tejto dobe rozprávajú, ako sa rodila nová aerovka. Prvá Ae-45 bola vyrobená a uvedená v leteckom registri číslom OK-HGA 50083. Neskoršie výrobný závod LET KUNOVICE pôvodný typ modifikoval a vyrábal  pod názvom Ae-45S a v závere výroby Ae-145. Tieto lietadlá  boli prevažne exportované do Poľska a Sovietskeho Zväzu, dokonca v sanitnej verzii lietali donedávna

Brožúra Aero Ae-45

Organizácia a činnosť aerotaxikovej služby v 50. rokoch v ČSR, aj keď k nej boli určité výhrady, mala pozitívny dopad na spopulárnenie leteckej dopravy. Stávalo sa, že na dôležité rokovanie leteli dvaja „preverení” pracovníci a jeden, aj keď bolo v lietadle voľné miesto, musel cestovať vlakom.

Brožúra Aero Ae-45S Super Aero

Každým rokom  sa zlepšovali výsledky, dokumentujúce vzrastajúcim počtom  odlietaných kilometrov. Je síce pravdou, že v tomto období bola zaujímavá cena za prepravovaný kilometer, pretože letová hodina bola štátom dotovaná. Nové aerotaxikové stanice a už uvedené  prepravné výkony, ktoré každým rokom sa zvyšovali, boli ukazovateľom práce aerotaxikového odielu ČSA.

Najviac sa na dobrých výsledkoch koncom päťdesiatych rokov podpísal vedúci závodu  pri jeho zrode pán Karel Svoboda, neskoršie Vojtěch Kárnik, a v šesťdesiatych rokoch  Miloslav Přikryl

Po mene peňazí  v roku 1954  v pomere 1:5 došlo k úprave ceny.

Podľa spomienok leteckého mechanika Rudolfa Malíka, ktorý bol v závode ČSA - LAO  zamestnaný od jeho vzniku udáva počet aerotaxíkových staníc v rokoch 1951-1960 na území Slovenska :

Považská Bystrica (až do roku 1957 po zrušení letiska v dôsledku výstavby vodného diela na Váhu)

Žilina (od roku 1957)

Martin (od roku 1951)

Ružomberok

Kamenica nad Cirochou

Nové Zámky

Partizánske

Holíč

Lučenec (neskôr pravidelná linka lietadlom L-410)

Bratislava, Košice (sanitka)

Nitra počas  -   výstavby  atomovej elektrárne Mochovce a Dusla Šaľa

Aero Ae-45 / OK-EGF vo farbách ČSA /  z archívu Pavla Polacha - Třebíč Nuclear Model Club

V nadväznosti na obdobie „zlatej doby” aerotaxíkovej leteckej dopravy, keď letecké taxíky smerovali a pristávali na viac ako 60 letiskách v ČSR uvediem niektoré skutočnosti. Aerovky často pristávajúce na betónovej dráhe v Prahe boli poznačené zvyškami  trávnatých porastov, ktoré zozbierali na podvozkové nohy pri štarte. Mechanici ešte pred plnením paliva a kontroly technického stavu sa museli pustiť do čistenia, aby pred prísnym okom cestujúcich z pravidelnej dopravy unikli tieto pozdravy z trávnatých letísk.

V  jeseni po skončení sezóny, keď boli trávnaté letištné plochy už rozmoknuté, neboli záruky bezpečnej leteckej prevádzky sa aerovky prelietli na uskladnenie a hangárovanie. Technici a piloti analyzovali uplynulý rok, robili školenia z leteckých predpisov. Často sa organizovali technické školenia za prítomnosti zástupcov výrobného závodu, kde piloti a technici uvádzali závady na lietadlách. Robili sa profylaktické prehliadky tak, aby hneď po vysušení letištnej plochy slnkom mohli lietadlá ako jarné lastovičky priletieť na určené aerotaxíkové stanice.

V roku 1955 boli lietadlá uskladnené v Liberci, pretože tamojšie hangárovacie priestory boli k takémuto účelu vyhovujúce. Hangárovanie cez zimné obdobie sa uskutočňovalo aj na iných letiskách podľa potreby, aby sa v hagárovacích  prietoroch sa mohli realizovať technické prehliadky, prípadne fabrické, alebo vnútropodnikové nariadenia - Bulletiny

V tom čase z ktorejsi hlavy v Liberci vznikla myšlienka uniformované farebné pôvodne fabrické farby lietadla Ae-45  zmeniť na modro-bielo a na bočnej strane nastriekať logo ČSA.  Od myšlienky až po realizáciu bolo času dosť a cez zimné mesiace dostali aerovky nový šat. Na jar odlietavali lietadlá ako vymenené. Každý pochvaloval ako sa zmenila pôvodná uniformovanosť na  lahodne oku pôsobivú kombináciu farieb, tak ďalej typickú pre aerodynamickú čistotú Aerovku

Aero 45 / OK-EGF (?) vo farbách ČSA / z archívu Pavla - Třebíč Nuclear Model Club

(Posledná Ae-45S bola z ČSA delimitačne odovzdaná novému prevádzkovateľovi až v r. 1963), a vyradená zo služieb aerotaxíkovej dopravy.

Pamätníci spomínajú, že svojvoľné  rozhodnutie o „oblečení” Aerovky  do nového šatu   bez predbežného požehnania  Leteckej inšpekcie v Prahe a Technického inšpektorátu ČSA vyvolalo vlnu nevôle. Vraj sa uvažovalo aj o pôvodnom nátere.Nakoniec  zvíťazil  rozum a vojenská doktrína musela kapitulovať, lietalo sa  ešte aj  v aerokluboch v týchto farbách bez loga ČSA, ktoré bolo starostlivo pretreté. Spomínam si na túto skutočnosť, keď často nevkusné oku nič nehovoriace farby lietadiel vidíme aj dnes na letištnej ploche.

Na svoje počiatky spomína jeden z nestrov tejto leteckej dopravy Vašek Chalupníček zo svojho pôsobiska v Strakoniciach. Svoju leteckú činnosť som začal v roku 1945, hneď po skončení 2. svetovej vojny. Učil  som sa strojným zámočníkom u firmy Baťa v Sezimovom Ústí a moje prvé kroky k leteckému celoživotnému smerovaniu mierili na letisko v Zábore. Po skončení základnej vojenskej služby v roku 1953 som nastúpil do zamestnania  ako pilot - náčelník letiska v Aeroklube Strakonice. V tejto dobe už na letisku úspešne bola prevádzkovaná aerotaxíková doprava lietadlami Ae-45. Lietal tu ako pilot Bohuš Křivánek. Po jeho odchode na veľkú dopravu  bol neskôr vystriedaný Pepom Heřmánkom  a potom Miroslavom Hronkom., všetci menovaní lietali neskôr na veľkej doprave u ČSA.

V roku 1957 som si podal žiadosť na funkciu pilota aerotaxi v Strakoniciach, mal som v tom období nalietané  1.132 hodín. Na lietadlo Ae-45 ma preškoľoval inštruktor - pilot Krajského Aeroklubu v Českých Budějoviciach pán Jozef Bína.  Po splnení teoretickej a materiálnej prípravy som s inštruktorom odlietal 6 letov v dobe trvania 47 minút, čo sa mi na dnešné pomery zdá veľmi málo. Potom nasledovali 4 samostatné lety po okruhu, na ktoré som dodnes nezabudol.

Vo februári 1958 som bol pozvaný na preskúšanie . Na orientačný let Praha - Radnice, Žlutice - Březno - Bříza - Praha pod kontrolou inšpektora pilota pána Karla Svobody a navigátora Miroslava Seferoviča tiež nezabudnem. Dôvodom boli moje obavy z preskúšania  na lietadle,  na ktorom  mal celkom nalietané len 1 hod. a 30 min. a tiež v priestore, nad ktorým som nikdy neletel a ešte k tomu nad zasneženou krajinou.  Už počas môjho letu obavy opadli a výsledkom bolo moje prijatie k aerotaxi dňa 4.03.1958.

Vedúcim oddielu ČSA-LAO bol v tom čase pán Vojtěch Kárnik, funkciu inšpektora pilota vykonával bývalý vedúci oddieli Pán Karel Svoboda.  Na stanici v Prahe lietali  piloti František Křivánek a Ladislav Tachecí. Jirka Slávětínsky pracoval ako technik strediska a pani Magda   Emmrová ako sekretárska  -  skrátka dievča pre všetko.

Pokračovací výcvik  obchodného pilota  som odlietal za necelý mesiac, pričom som odlietal celkom 28 hodín  s pilotmi : Svobodom, Kárnikom, Rumíškom,  a navigátormi : Rogalevičom, Hutzom. Lietal som na lietadlách OK- EGN, OK - KGD, OK - KGE

Od apríla 1958 som definitívne lietal na stanici v Strakoniciach s mechanikom Vaškom Blažkom. Môj mechanik na stanici pracoval už od roku 1954, po mojom odchode na veľkú dopravu lietal tiež ako pilot taxikár v Strakoniciach s lietadlom L - 200, neskôr lietal tiež ako kolega na veľkej doprave u ČSA. Obchodné lety boli prevažne pre miestne podniky: Česká zbrojovka, Frézárne a vyhliadkové lety.

Počas sezóny 1958-9 som na lietadle Ae-45 nalietal 902 hodín, bez rádiového spojenia za viditeľnosti zeme na 52 letiskách v ČSR. 

Na veľkú dopravu som bol prijatý začiatkom roku 1960. Lietal som typoch: IL-12, IL-14, IL-18, BB-318 (Bristol Britania), Tu-134 po celej Európe, Ázii, Amerike prevažne ako veliteľ lietadla.  Vykonával som funkciu inštruktora,  a inšpektora - pilota.  V mojich 55-tich rokoch som na type Tu-134 ukončil dopravné lety. 

Neskôr pôsobím ako pozemný inštruktor, lektor, a inštruktor na letovom simulátore. Vo funkcii inžiniera letovej prevádzky  som v roku 2002 ukončil moje 44 ročné pôsobenie u ČSA.

Letecká tradícia v našej rodine, ktorú začal brat Miroslav v tridsiatich rokoch ďalej pokračuje. Na začiatku 80 rokov môj syn ako absolvent VŠD v Žiline začal lietať u SLOV-AIRu, teraz  lieta ako inšpektor  lietadla B-737. V súčastnej dobe dokončuje výcvik aj môj vnuk tiež Mirek Chalupníček  na tom istom type

-- 

Zo všetkých katastrôf a incidentov sa uskutočňovali školenia a pravidelne robili  opatrenia, aby sa podobné nehody neopakovali. Posádky požadovali IFR výcvik a prístrojové vybavenie lietadiel, ktoré by umožňovali lietanie bez viditeľnosti zeme. Lietadlá Ae-45, aj keď malá séria lietadiel mala zabudované výkonnejšiu motory M-332 o 140 ks, splnila cieľ malého dopravného lietadla, avšak ďalšia zástavba prístrojového vybavenia s ťažkými rotačnými meničmi elektrického napätia do pôvodnej konštrukcie nebola možná.

Prevažná časť pilotov taxikárov odchádzala po náročnom výbere na veľkú dopravu u ČSA,  ako príklad uvádzam niektoré mená : Jechort, Jirounek, Jokl, Chalupníček a ďalší...

Zmienka o profile činnosti pilota-taxikára Jaroslava Knapa – trvalé bydlisko Prostějov :

Nástup k ČSA –LAO dňa 1.4.1958 s nástupným platom 1.200 ČSK. Čo odpovedalo asi úrovni v tom čase platu cudzojazyčnej korešpodentky. Z pilotného zápisníka je čitateľné: po nástupe počas 7 dní preškolenie na Ae-45. Učitelia K.Svoboda,V. Kárnik, dvoje riadenie 11.letov, celkom nálet 1,45 hodín, samostatné lety 2,50 hodín, navigačné lety 10,50 hod.

Záverečné preskúšanie absolvoval dňa 29.4.1958

Od – do

Aerotaxiková stanica:

2.5. - 7.6.

Partizánske

9.6.- 1.9

Jihlava

3.9.- 17.11.

Bratislava

9.3.59 – 17.11.

Val.Mezeřičí

3.3.60 – 30.5.

Val.Mezeřičí

1.6.60 – 31.10.60.

Lučenec

1.3.61. – 7.3.61.

Most

8.3.61. – 31.5.61.

Lučenec

14.9.61-30.9.62

Mali/Afrika

1.3.63 – 28.6.65

Ostrava

1.7.65 – 27.8.65

Prostějov

28.8.65 – 17.12.68

Ostrava

1.2.1969 nástup k leteckému dopravnému oddielu ČSA na IL-14

Nalietané hodiny v jednotlivých rokoch:

1958 – 308,30 hod.

1959 – 527,45 hod.

1960 – 579,45 hod.

1961 – 373,05 hod.

1962 – 143,20 hod.

1963 – 283,40 hod.

1964 – 357,15 hod.

1965 – 477,20 hod.

1966 – 427,20 hod.

1967 – 339,15 hod.

1968 – 391,35 hod.

--

Mimoriadne udalosti počas služby u podniku ČSA – LAO:

 5.6.1959 lietadlo Ae-45 / OK-KGA na trati Val. Meziřiči – Praha, vysadenie jedného motora, vynútené pristátie v Českom Brode o 08.10 hodine.

10.9.1960 lietadlo Ae-45 / OK-HCH  na trati  Bratislava – Lučenec,vysadenie jedného motora, vynútené pristátie v Trnave  o 14,15 hodine.

28.4.1961 lietadlo AE-45/  OK-KGF na trati Lučenec – Bratislava, vysadenie motora, pristátie v teréne  u Šali o 7,15 hodine.  

Ako už bolo uvedené, na letisku v Prahe je v skúšobnej prevádzke prvá Morava L-200 od marca roku 1958 s pôvodnými motormi Walter - Minor 6-lll po 160 ks. Zo strany ČSA-LAO boli k prototypu určité výhrady a počas pokusnej prevádzky sa odstraňovali.

Na rozdiel od elektrifikovanej Ae-45 má nový taxik všetky pomocné zariadenia ovládané hydraulicky (ovládanie trojkolového podvozku, ovládanie brzd, pristávacích klapiek). To je však už ďalšia kapitola histórie aerotaxikovej dopravy u nás.

Takáto situácia bola na aerotaxikových staniciach až do začiatku šesťdesiatych rokov. Postupne vznikala akútna potreba nových lietadiel. V marci 1958 prevzalo ČSA do pokusnej prevádzky prvé lietadlo L-200 Morava, po nej nasleduje ďalšia z overovacej  série

súvisiace články :    Vznik podniku ČSA - LAO I.



comments powered by Disqus