Výskum vlnového prúdenia v Tatrách / 1959

Gonzo - 6.12.2011
 

Vysoké Tatry ako naše najvyššie a najmohutnejšie pohorie predstavujú pri vhodnom prúdení zdroj vlnového rozruchu, ktorý pri plnom a bezpečnom plachtárskom využití umožňuje dosiahnuť veľké výšky pre splnenie diamantových podmienok a ustanovenie nových rekordov. Výskumu vlnového prúdenia sa vo svete prikladá stále väčší význam z hľadiska silných vertikálnych pohybov a turbulencie vzduchu, ktorých význam hlavne z hľadiska prognostického je dôležitý pre bezpečnosť akejkoľvek leteckej prevádzky v horských oblastiach

V dňoch 3.-23.októbra 1959 organizoval Slovenský výbor Zväzarmu spolu s Ústrednou plachtárskou školou vo Vrchlabí výskum vlnového prúdenia vo Vysokých a Nízkych Tatrách z letišťa Poprad. Úkolom výskumu bolo zistiť typ, intenzitu, vertikálny a horizontálny dosah vlnového prúdenia, ďalej rozdelenie výstupných a zostupných polí, oblačnosti a priestorov turbulencie v závislosti od vertikálneho rozdelenia smeru a rýchlosti vetra, teploty a vlhkosti a tiež výskyt turbulencie vo vysokých hladinách v spojení s tryskovým prúdením

Počasie, ktoré je tento rok veľmi vrtošivé, neprialo ani tomuto sústredeniu, v ktorom bolo 10 pilotov a 10 meteorológov. Veľmi často bolo počuť medzi účastníkmi sústredenia povzdych : " Kedy sa už konečne počasie zhorší a poriadne zafúka vietor ". Ale i napriek týmto želaniam počasie neprialo a bolo potrebné využiť každú najmenšiu príležitosť k získaniu poznatkov, i keď minimálnych. Po preskúšacích letoch a overení kvalifikácie pilotov sa pristúpilo k systematickému a teoretickému školeniu, ktoré robil meteorológ ÚPŠ RNDR. Ladislav Háza a RNDR. Jirka Forchtgott, obidvaja veľmi skúsení meteorológovia, ktorí sa už niekoľko rokov venujú výskumu tohoto prúdenia. Svoje cenné skúsenosti odovzdali členom sústredenia, ktorí boli takmer zo všetkých Krajských Aeroklubov v republike

výškový Blaník L-13 Podtatranského aeroklubu / photo - archív Romana Kloudu

Prvý letový deň do vlny slabého typu bol 12.10.1959. Vcelku sa dosiahlo výšky len 3.000 metrov. Situácia sa zlepšila 13.10.1959, keď posádka L-13 Holan, Bomer dosiahli 4.151 m a ďalšie posádky dosiahli dva razy výšku 3.050 metrov a štyri razy 2.500 metrov. Situácia sa zlepšial 18.10.1959, kedy sa za južného prúdenia po prvý raz využili Nízke Tatry k podrobnejšiemu prieskumu. V priestore za Kráľovou Hoľou lietalo 5 posádok vo výške 3.000 metrov

Za najlepší deň sa dá považovať 20.10.1959, kedy sa vystriedali v lietaní všetci príslušníci sústredenia a za jediný deň bolo nalietaných 40 hodín na vetroňoch, pričom bolo prekročená výška 4.000 metrov  šesť krát, najlepšiu výšku dosiahol s. Danihel 4.500 metrov a lietal 5:35 hod. Najdlhšie lietal v ten deň s. Jozef Schill 6:51 hod.

za materiál ďakujem Stanovi Danihelovi

Výskum vlnového prúdenia v Tatrách článok L-13 Blaník, letisko Poprad výškový Blaník L-13 s kyslíkovou výbavou


comments powered by Disqus