Vladimír Kačka

Gonzo - 28.8.2021
 

* 4. február 1908 Likavka

† 11. február 2005 Piešťany

Do čsl. brannej moci bol odvedený v marci 1929. V októbri 1929 nastúpil na výkon prezenčnej služby a bol včlenený k letke 13 Leteckého pluku 3 gen. letca M.R.Štefánika. Postupne bol povýšený na desiatnika a v júli 1930 ho premiestnili k letke 9. V hodnosti čatára ho v októbri 1930 vymenovali za pozorovateľa - letca. V decembri 1930 bol menovaný ppor. prezenčnej služby. V septembri 1931 nastúpil na Vojenskú akadémiu, s určením na výchovu dôstojníkov pešieho vojska z povolania. V júni 1931 bol menovaný poľným pozorovateľom - letcom. Po ukončení Vojenskej akadémie v júli 1933 ho povýšili na poručíka pechoty. V decembri 1934 preložili Vladimíra Kačku do skupiny letectva k leteckému pluku 6, k letke 72. Po absolvovaní kurzu nočného lietania ho v septembri 1935 určili k pozorovateľom - letcom ustanoveným na lietanie v noci. V marci 1936 absolvoval mechanický kurz pre dôstojníkov letectva v Olomouci. Od apríla do augusta 1936 absolvoval V. Kačka pilotný výcvik dôstojníkov. V septembri 1936 ho premiestnili k Leteckému pluku 1 T.G.Masaryka k letke 44 a menovali za jednomiestneho pilota s určením ku stíhacím letcom. Vo februári 1937 bol pridelený do Vojenského leteckého učilišťa v Prostějove. V januári 1938 ho premiestnili k školnej technickej letke. V septembri 1937 bol menovaný za poľného pilota - letca a v októbri 1937 ho povýšili na nadporučíka letectva. Po rozpade Československa ho 18. 3. 1939 odoslali k Leteckému pluku 3 na Slovensko.

Po príchode k LP3 ho zaradili k letke 39 a v máji 1939 sa stal veliteľom III./3 perute. V júli 1939 ho prevelili k letke 38 a ustanovili ho za jej veliteľa. V septembri 1939 sa zúčastnil ťaženiu proti Poľsku. V januári 1940 bol povýšený na stotníka letectva a prevelený k letke 11. Od januára do marca 1940 absolvoval stáž v Leteckej stíhacej škole Schlessheim v nemeckom Klagenfurte. V októbri 1940 bol V. Kačka ustanovený za veliteľa II. perute.

Po defilé letectva 6. októbra 1939 bol veliteľom potrestaný za leteckú nekázeň. Podľa vyjadrenia jeho nadriadeného mjr. let. K. Sojčeka pokazil defilé a počas návratu na základňu predvádzal nad Ružomberkom akrobaciu v malej výške. 23. mája 1940 predviedol ďalší nepovolený akrobatický kúsok, keď s Aviou B.534 podletel Krajinský most v Piešťanoch. Za tento priestupok však už potrestaný nebol a ako vynikajúci pilot predvádzal svoje letecké umenie na leteckých dňoch. Pri niektorých výstupoch bol trup jeho lietadla pomaľovaný kačkami, idúcimi za sebou.

Od júna 1941 pôsobil na východnom fronte. 20. júla 1941 viedol stot. let. V. Kačka bitevný útok 11-člennej skupiny B.534 letky 12 v priestore Vinnica - Niemirov. V silnej protilietadlovej paľbe boli poškodené štyri stroje, vrátane Avie V. Kačku, celá letka sa však po splnení úlohy vrátila na letisko Bar. Za úspešný bitevný útok bol spolu so svojími pilotmi vyznamenaný a v júli 1941 mimoriadne povýšený na majora letectva. V októbri 1941 sa letka 12 pod jeho velením vrátila späť na Slovensko.

V auguste 1942 ho ustanovili za veliteľa letiska a Štefánikových kasární v Piešťanoch. Od februára do júla 1942 absolvoval výcvik na lietadlách Messerschmitt Bf-109E2 v dánskom Groove. Od októbra 1942 do apríla 1943 pôsobil ako veliteľ nočného stíhacieho kurzu a následne do augusta 1943 ako veliteľ pilotného výcviku dôstojníkov a výcviku na lietadlách Messerschmitt Bf-109E. V júni 1943 ho ustanovili za zástupcu zborového veliteľa Slovenského leteckého sboru (SLeS). V októbri 1943 bol V. Kačka ustanovený za veliteľa II. perute, od novembra 1943 do marca 1944 velil technickej peruti. Následne bol premiestnený k Veliteľstvu vdušných zbraní v Trenčíne, kde ho v apríli 1944 ustanovili za prednostu osobného oddelenia. V septembri 1944 ho premiestnili na Minsterstvo národnej obrany SR, kde od októbra 1944 pracoval ako prednosta osobného oddelenia. Z tejto pozície podporoval rodiny vojakov, ktorí sa zapojili do Povstania. Funkciu vykonával do marca 1945.

V apríli a máji 1945 si podal prihlášky do čs. armády, kde nebol prijatý a od júla do decembra 1945 bol v zaisťovacej a vyšetrovacej väzbe, keďže proti nemu viedli trestné konanie. V máji 1947 ho povolali do vojenskej činnej služby a včlenili k veliteľstvu letectva VO-4 s určením pre výkon služby v rámci Osídľovacieho úradu pre Slovensko. V septembri 1947 ho premiestnili k Leteckému náhradnému pluku 1 vo Vysokom Mýte a ustanovili za dočasného veliteľa pomocnej perute. V decembri 1947 ho oslobodili od výkonu činnej služby. V septembri 1948 V. Kačku preložili do zálohy. Následne bolo zrušené jeho povolanie do čs. brannej moci a boli mu odobraté hodnosti. V roku 1949 ho spolu so Š. Čakaným vyšetrovali pred kárnym výborom veliteľstva 4. oblasti za poškodenie dobrého mena vojaka, spojeného s udalosťami z leta 1941. V októbri 1950 bol degradovaný a preložený do počtu mužstva.

V roku 1991 bol V. Kačka rehabilitovaný. Mesto Piešťany mu v roku 2003 udelilo Cenu mesta, ako aj čestné občianstvo. V tomto meste je aj pochovaný.

súvisiace články :  Kázeňský trest npor. let. Vladimíra Kačku / 1939

Vyznamenania: slovenské - Pamätná medaila so štítkom, Za hrdinstvo 3. st., Za hrdinstvo 2. st., nemecké - Železný kríž 2. tr.

- - -

Použité zdroje:

Šumichrast, P., 2012: Prvý bitevný útok slovenského letectva na východnom fronte (Vinnica – Niemirov, 20. júl 1941), Vojenská história 4/2012

Čs. ozbrojené sbory/složky v barvě (https://www.facebook.com/ceskoslovenskovbarve)

www.valka.cz

Rajninec, J., 1997: Slovenské letectvo 1 (1939-1944)

--

Slovenskí letci v boji 1914-1945  na Facebooku

za materiál ďakujem chalanom zo serveru letka13.sk

photo - archív Ruda Božíka
photo - archív Ruda Božíka
Vladimír Kačka


comments powered by Disqus