photo – wikipedia.org
Podľa legendy vznikla tradícia pálenia pián v Royal Air Force už počas WWI približne takto: so zvyšujúcim sa počtom vycvičených pilotov a ich rastúcimi stratami počas vzdušných bojov nebolo ďalej udržateľné vyberať nových adeptov do RAF len z vyššie situovaných rodín s tzv. dobrou výchovou. To sa nevyhnutne prejavilo na ich celkovom prejave a vystupovaní, a v snahe s tým niečo urobiť / slovom kultivovať mladých a dravých pilotov vymysleli v RAF pre lietajúci personál povinné hodiny výučby hrania na piáne
Až raz z neznámych dôvodov na základni RAF Leuchars zhorelo piáno, a povinné hodiny výučby sa tým „na nešťastie“ skončili. Časom vyšlo najavo, že takéto pohromy sa stali aj na ďalších základniach RAF
Ďalšia verzia uvádza, že v prípade „killed in action“ hrával pilot RAF svojim kamarátom na piáno počas smútočných ceremoniálov. Keď prišla rada na neho a nevrátil sa z akcie, jeho kamarádi sa rozhodli, že keď im už nemôže zahrať, tak na znak úcty radšej spália jeho piáno. Aspoň toľko hovorí urban legend
Pálenie piána sa ujalo v ROYAL AIR FORCE, US AIR FORCE, ROYAL CANADIAN AIR FORCE a pretrváva dodnes – inak sú to výlučne anglosaské krajiny. Vo východnom bloku sa stíhací piloti kultivovali zrejme iným spôsobom
Zaujímavý je aj prieraz tohoto rituálu do umenia, napríklad taký YOSUKE YAMASHITA hral na horiacom piáne na pláži v roku 2008. Disharmonické zvuky idúce z hudobného nástroja nakoniec milosrdne ukončil postupujúci oheň