Slovenský paraglidingový rekord FAI 148 km

Juraj Koreň - 26.8.2013
 

Je to tu. Blíži sa dátum Kaučovho rekordu z pred troch rokov. Bodíkov mám vyše práva a tak si odvážne kreslím 145FAI. Štart: Donovaly, 1.ob Harmanec, 2.ob Roszutec, 3. ob Ďumbier-Štiavnica a večer naspäť na Donky. Reku, nieto čo stratiť, skúsim, potrénujem a keď bude možno taký prelet aj uvejem. Ráno plaším Paťa Erdelyho a Pavčiho že treba už 9:20 vyrážať zo ZV. Stíhame LTT (len tak-tak) lanovku o desiatej, Cypo trošku mešká, lanovku nestíha takže čaká dole na dalšiu. Rozbaľujeme, nahadzujeme si trať do gps spolu s Paťom. Stavia sa pri nás aj Haro, pýtajúc či je to už OK. Odpovedám "Kámoško, neváhaj!!" Takže 10:20 skáčem do toho a na Zvolene už točím bidielko do 2100. Paťo dotáča viac ale mne to stačí a tak mu utekám smerom na Krížnu lebo to nechcem letieť priamo. Tam sa trošku zasekám lebo to ide od Majerovej skaly kde už aj mrak sa robí len nemám dosť výšky aby som to ku nej preskočil. Tak chvíľu čakám a doberám v slabom jeden a pol metri

Preskočím na Majerovu skalu, veľmi, veľmi tesne. Na hodinkách 11:10, výška 1300, mm teraz tu vyhniť by nebolo príjemné. Paťo sa zatiaľ otáča naspäť a podceňuje moje odhodlanie sa vyzdvíhať. Kotlík pod skalou je ideál JV a tak pecka do mraku ma nenecháva na pochybách, šlapať to bude dnes parádne. Turisti začudovanie sledujú ako sa im zmenšujem. Vidím padák z ktorý ma poctivo doháňa, bratku letí ako z veľkej knihy a dobieha ma aj keď štartoval o 20 minút neskôr!

Dotáčam strop ktorý mám stále v 2100mnm, mierim na Harmanec, hrebienok z Krížnej dáva krásne stúpania. GPS pípa, na ďalší otočák je to 50km :) Cypo má nahodenú tú istú trať, lebo včera sme si povedali že to skúsime a tak sa na Ploskej stretáme a velíme spolu ďalej.

Mierime spolu celou Ľubochnianskou dolinou dlhou 25km,. Táto dolina je známa u padáčkarov biednou možnosťou návratu (po pristátí) a tiež iba občasnými pristávačkami. Nevadí, neprileteli sme tu pristáť! Nosí to tu kvalitne, v polovici doliny sa nám však mrak rozpadá a v -4 klesám do doliny. Ujej! Našťastie o dva kilometre je tu stupák ako pre nás prichystaný, len vykrútiť. Kvôli rýchlosti vytáčam iba nutných 1500mnm a nechávam bratka ešte doberať, mastím plný speed do silnejšieho bidla, ktoré mi prezrádza nový mráčik. Po Kraľoviansku kopu je to parádička. A v diali sa rysuje, kopec krás nevídaných, Veľký Roszutec. Ten je mojím druhým otočným bodom

Preskakujem prvý, Cypo letí za mnou asi 5 minút, nestrácam čas a valím na Rozsutec s úmyslom natiahnuť to čosi na sever ešte, kým ma bratu dobehne. Smažím plný kotel asi 1,5 km za môj otočňák. Keď sa vraciam zisťujem že zle je! Som dosť nízko, je to tu zadekovanô. Do prčic! Sypem na Rozsutec, či ma tie skaly troška pridvihnú a brázdim to tam asi sto metrov pod vrcholom, turisti ma s veľkým záujmom sledujú. Vidím že sa tu nezodvihnem a tak sa vydávam dopredu na nasvietený svah a doberám v silnom stupáku.... UFFF kríza zažehnaná!

Valíme dopredu smerom na RK, v ďalšom stúpaní prilieta Robo Luby z Donovalov, debatíme v stupáku, že vraj chce letieť na Minčol (Kubínsku Hoľu) a naspäť na štart, uzavrieť si kilo plochý trojuholník, to je jeho dnešný cieľ. Potom sa rozdeľujeme každý letiac svojim smerom.

Pred Ružomberkom nastáva kríza, s výškou ktorá nieje "povolená",teda normálnych 2450m. (V silnejších termických podmienkach musím vylietať v 2150 metroch zo stúpania kvôli tomu, že  zvyčajne ešte ďalej stúpam a hrozí že ma natiahne vyššie ako 2450mnm. Častejšie sa mi stáva že naopak, veľmi silno klesám, ale nechcem to riskovať a tým stratiť celý prelet ) S touto výško to priamo na Malinô brdo asi nepreskočíme, ešte k tomu je to tam zatienené

Preskok je plný hučania vária v zvýšenom klesaní tri až štyri metre za sekundu. Sme v polceste na Malinô brdo a vyčkávame v slabých nuličkách. Pomaly sa utvrdzujem v tom že to na Brde asi fungovať bude. Mám o sto,dvesto viac ako bratm a tak nalietam nad tušený stupák a zaberá hneď +2ms. Bratko tesne prilieta a chytá sa tiež... uff super, ďalšia kríza za nami. Myslím že má silnejšiu časť stúpania a tak vylietam proti vetru (slabému) nájsť ešte niečo silnejšie a zároveň mu nechávam čas aby ma dobehol. Spolu potom vytáčame +3ms. Preskok ponad Vlkolínec a dolinu je rýchly.    

Bavíme sa o trati, ktorú dnes chceme uletieť, ako to pekne odsýpa a zároveň, že času je nadostač, preto netlačiť na pílu ale letieť na istotku. To určite, letieť na istotu s výškami 2100 :D. Je to totálne nanič najmä teraz, v NT. Stupák na Nízkotatranskej Tlstej je silný, mierim ďalej na Magurku a točím 5+ spolu s celou hrčou lastovičiek popiskujúcich.

Do Demänovskej doliny skáčem s 2100 a opäť sa potvrdzuje že je to ťažšie, ani len nedoletím do  SZ kotlíka na Chopku, hnijem pekne až do 1400 dole do zatienenej doliny. Bojujem v stupáku tak slabom že ani neverím že sa zodvihnem. Vzývam Ailosa, aby ma k sebe pritiahol a veru asi vidí že sa snažím letieť podľa pravidiel a oceňuje moje snaženie. Doskakujem na nasvietené rebro a už to ťahá hore. Dotáčam iba 2000 a celý čas po hrebeň ma poťahuje hore

Na Ďumbieri stáčame v špirále výšku, juh nosí ako víno ale len od 2100m. Takže tak, je to nanič, do cieľa 25km a najväčšia šanca že nás natiahne je práve tu. Na Derešoch vidím Hormóna tak kričím naňho a fotím fotku pamätnú. Niekto z turistov čo okolo neho prechádzajú, namiesto neho odpovedá a volá ma pristáť, že nech idem na poldeci... moja odpoveď "Kašlem ti na poldeci, letíme rekord" ich neviem prečo rozosmieva.

Vajskovská skala vytvára velmi nepríjemnú kolmicu na hrebeň prelietam ju modliac sa nech to vidá, s možno piatimi metrami nad zemou a valím ďalej. Kríza striedala krízu, stále som bol buď nízko a vyhníval do zalesnených dolín alebo som vysoko a ide ma pojať cez G priestor.

Na Latiborskej holi prichádza skúška mojich nervov a viery v to, že sa mi to proste musí podariť. Na preskok na severú stranu mi chýbajú asi 2 metre, klesám dole do doliny kde nepristanem. Je to tu síce nasvietené ale viem že aj Miro Matovič tu vyhnil až kdesi dole do doliny kde pristál na zvážnici (jediné možné miesto). Je to frajer

Už nemám na výber, som s tým zmierený, 8km od zavretia to nemôžem zapichnúť, proste sa tu zodvihnem alebo skončím na stromoch. Po dvoch, troch minútach ktoré mi pripadajú ako celý život mi srdce bije ako o preteky ale predsa nachádzam čosi slabé a tak sa zvŕtam a dúfam, ešte treba ten stupák dvakrát dostrediť lebo končí v úrovni hrebeňa. Nakoniec to predsa len do dvoch tisícov vykrútim a v opojení to ženiem na plnom speede na Prašivú. „Nenechaj sa uniesť vole, tuto to bude cucať ako sviňa takže bacha na výšku, znova a opäť.“ Dolietam čo najbližšie ku štartu a v trojke sa dvíham iba do výšky 2100, okrem dodržania pravidiel(aj s rezervou proti neplánovanému stúpaniu) to vychádza na doklz na štart a zavretie FAI. Dupem plný kotel a letím, šťastný ako blcha pretože viem že som si tento prelet zaslúžil. Dnes sme spolu aj s bratkom prekonali nejednu krízu a tá moja posledná ma skoro stála život :D. Dolietam popred tandemistov na Novú hoľu a sypem to dole na wingoveroch a špirále na pristátie

Takže sen sa stáva skutočnosťou, uletel som spolu s bratom NOVÝ REKORD!!! Okrem toho ako opakujem bez jediného porušenia, bez jedinej chybičky na kráse. Mať tak výšky ako v Čechách či Poľsku a teda 2900mnm, pokúsim sa o 200fai, ale, keďže lietame podľa pravidiel starších ako ja sám, tak to ešte nepôjde. Nevadí, viem že sa to dá! Samozrejme veľmi ťažko.

TRACKLOG :  http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/16.8.2013/08:29

Vysvetlivky na koniec :

Lietanie podľa pravidiel: pre mňa to znamená najmä dodržiavanie hornej hranice priestoru G, teda 2450+70m ako tolerancia. Keďže PG nedisponuje veľkou rýchlosťou a teda nedokážem na ňom uletieť zo silného stúpania, musím opúšťať výťahy už v 2150, neskoro večer možno 2350mnm. Je to velmi veľký problém najmä v kopcoch ako sú NT, Veľká a Malá Fatra či VT. Kedy to na LU zmenia na 2900mnm ako je všade dookola neviem, možno sa ja toho ani nedožijem

                                                                                                                    Juraj Koreň

 



comments powered by Disqus