photo – wikipedia.org
* 3. január 1874 Granč-Petrovce
† 9. august 1957 Budapešť
Spišský rodák Š.Petróczy začal svojo vojenskú kariéru na nižšej vojenskej reálke v Kismartone (v súčasnosti Eisenstadt), pokračoval na císarsko-kráľovskej Vyššej vojenskej reálke v Hraniciach. Následne absolvoval Tereziánsku vojenskú akadémiu vo Viedenskom Novom Meste a bol menovaný poručíkom. Vojenskú službu začal v 3. tyrolskom cisárskom pluku horských strelcov. Ako nadšenec techniky sa z vlastnej iniciatívy prihlásil na letecký výcvik a bol preložený k vojenskému letectvu. Jeho rakúsky pilotný preukaz mal poradové číslo 13 a získal ho v Septembri 1910. Okrem toho bol od roku 1902 držiteľom diplomu pilota balónov.
V roku 1911 bol členom odbornej komisie, ktorá pre Rakúsko-Uhorsko preberala jedny z prvých vojenských lietadiel Etrich Taube. C. a k. kapitán Š. Petróczy velil prvej vojenskej pilotnej škole vo Viedenskom Novom Meste a na strojoch Etrich Taube absolvovalo pod jeho vedením výcvik 11 pilotných žiakov. Neskôr dohliadal na výstavbu letiska v Novom Sade a velil leteckej základni Aspern pri Viedni.
26. júla 1914 spoluorganizoval Letecké dni v Piešťanoch, prvý aviatický míting na území dnešného Slovenska. Okrem Š. Petróczyho súťažil v leteckých disciplínach i dolnozemský Slovák Andrej Kvasz.
Počas I. svetovej vojny pôsobil na srbskom a ruskom fronte, a podieľal sa na budovaní nových leteckých jednotiek. Okrem toho stál za vytvorením prvej Leteckej školy pre dôstojníkov vo Viedenskom Novom Meste. V rokoch 1917 a 1918 viedol v hodnosti majora tzv. Letecký arzenál na letisku Fischamed pri Viedni, kde sa vykonával vývoj a skúšky leteckej techniky a zbraní. Do konca vojny dosiahol hodnosť plukovníka.
Š. Petróczy pôsobil aj ako letecký konštruktér, venoval sa vývoju prvých vrtuľníkov. V spolupráci s maďarským konštruktérom Theodorom Kármánom a českým konštruktérom Vilémom Žurovcom zostrojili v rokoch 1917 – 1918 upútané vrtuľníky, neskôr pomenované PKZ-1 a PKZ-2 (Petróczy-Kármán-Žurovec). Najväčšia dosiahnutá výška letu bola 50 m a najdlhší čas letu 30 min. Cieľom konštrukcie bolo nahradiť pozorovacie balóny.
Po I. svetovej vojne ponúkol svoje služby Maďarsku a v rokoch 1920 – 1924 pracoval na Ministerstve obchodu, ako vedúci oddelenia pre vzdušnú dopravu. Je autorom mnohých odborných leteckých publikácií. Zomrel v Budapešti, kde je aj pochovaný.
Vyznamenania : rakúsko-uhorské: Rad železnej koruny III. tr. s vojnovou dekoráciou a mečmi, nemecké: Železný kríž II. triedy.
—
Použité zdroje:
Červenka, J., 2020: Lietali pod vlajkou monarchie.
Obec Granč-Petrovce (www.grancpetrovce.sk)
Múzeum a galéria Hranice (muzeum-hranice.cz)
—
Slovenskí letci v boji 1914-1945 na Facebooku
za materiál ďakujem chalanom zo serveru letka13.sk