Spomienka na Maca Mojtu

Gonzo - 23.7.2019
 

23.7.1986

Maco (Martin) Mojto bol členom Aeroklubu Bratislava - Vajnory, lietal motorové aeroplány, a zároveň pracoval v Aeroklube určitú dobu ako letecký mechanik, čo znamenalo, že tam bol od rána do večera 7 dní v týždni. Bol vyučený letecký mechanik, a robil aj v Slov-Aire na letisku v Ivánke na generálkach Čmelákov

Bol od nás o niekoľko rokov starší, a nepamätám sa, že by som ho niekedy videl sedieť vo vetroni, väčšinu času aj tak strávil v hangári pri opravách vajnorských aeroplánov. Maco bol viac - menej abstinent, v čom bol dosť veľká výnimka na letisku, nešportoval, mal rád lietanie / letištnú partiu a Janu. K tomu bol ešte majiteľom obrovskej čiernej Tatry 603

Jeho otec - starý pán Mojto, chodieval na letisko o paličke, v mladosti lietal v Aeroklube vo Vajnoroch, takže Maco bol z leteckej rodiny. Neskôr začala lietať výcvik na vetroňoch aj jeho sestra Katka Mojtová 

Maco s Trebákom počas plachtárskeho sústredenia v Nových Zámkoch / 1984

Maco bol jeden čestný pracovitý chalan, ktorý si sťažoval svoju existenciu na letisku tým, že bol veľký dobrák a ľahko sa nechal vytočiť, ako veľká časť leteckých mechanikov čo som poznal bol totiž neurotik, a ešte k tomu dôverčivý človek

A pretože my sme boli mladé nezodpovedné hovädá, tak sme to dávali Martinovi vyžrať, a on sa s nami ešte kamarátil. Raz, keď sme to s Menovcom pri jednej príležitosti (spomienka na Silvestra) už zrejme prehnali, rozhodol sa, že sa nám pomstí tým, že nám zavarí plameňom skrinky na šatni. Nejak sa mu to nepodarilo, ale aj tak mi zostala opálená skrinka, ktorú som mal ešte niekoľko rokov 

Maco s Robom Nemčekom počas plachtárskeho sústredenia v Nových Zámkoch / 1984

Potom prišiel ten odporný tragický deň (23.7.1986), keď padla naša Z-43 / OK-FOQ na Skalke pri Kremnici, v ktorej sedel Maco, Trebák, Mníško a náčelníkova žena. Maca po náraze do zeme vyhodilo z kabíny aeroplánu, ale on sa rozhodol vrátiť pre Trebáka, práve keď 43ka plná paliva vybuchla a Maco utrpel popáleniny 3. stupňa, na následky ktorých o niekoľko dní zomrel v nemocnici v Košiciach 

Maco druhý zprava na plavárni na Pasienkoch

Až neskôr sme sa dozvedeli, že ho tesne pred haváriou prijali do Slov-Airu ako pilota - práškara, čo bol jeho veľký sen. Zostali po ňom spomienky a 6 fotografií, viac neviem zohnať

Maco Mojto bol mojím priateľom a aj ním navždy zostane

súvisiace články :  Emil Zaťko bol môj inštruktor 

Maco Mojto Maco s Robom Nemčekom počas sústredenia v Nových Zámkoch / 1984 Maco s Trebákom počas sústredenia v Nových Zámkoch / 1984 Maco druhý zprava na plavárni na Pasienkoch
Maco Mojto Maco Mojto


comments powered by Disqus