Táák, a teď ten Boeing bude létat Ivane jak C-205!

Gonzo - 9.4.2020
 

pán pilot Vladimír Peroutka / článok z roku 2016

Na začiatku 90tych rokov som dychtivo čítal v L+K ako zalietavací pilot Moravanu Otrokovice p. Vladimír Peroutka predvádza v Severnej Amerike Zlíny typu Z-142. Nemusím ani moc zdôrazňovať, že som ho za jeho prácu nesmierne obdivoval. Prešlo niekoľko rokov a idem autom do Prahy na stretnutie s Láďom Peroutkom, lenže niekoľko vecí sa medzitým pomenilo, som už tzv. starý foter, a vlastne už hodne rokov nemám platnú pilotnú licenciu ani na ultralajta. Po ceste autom do Prahy som rozmýšlal, čo ja budem vlastne v tom simulátore robiť

Vysvetlím, nikdy som totiž nepatril k luďom, čo v zime po večeroch študujú povinné úkony a postupy pre lietanie na Bulíku, ktoré následne brúsia nekonečným lietaním na FlightSime, tento druh lietania proste nie je moja šálka kávy. Na druhej strane som necestoval na simulátor v pozícii profesionálneho pilota, ktorý ide na preskúšanie potiť krv

Hovoril som si, že tým pádom to bude relax a zábava, a zo mňa teda pot nepotečie. Bože, ako veľmi som sa mýlil ! Láďa Peroutka bodro vrazil do vstupnej  haly Czech Aviation Training Centre, bol skutočne vo forme, so širokým úsmevom na tvári. Už od prvej chvíle sa mi zdalo, že čas sa v jeho prítomnosti začína nejak urýchlovať, pár krokov a boli sme v simulátore Boeingu, v tom svätom grále  profesionálnych pilotov a nadšencov lietania 

Sadnúť si naľavo na cpt. miesto sa mi zdalo nenáležité, tu naozaj nemám čo robiť. Niekoľko inštrukcií a nakoniec na ňom sedím, odporovať Láďovi sa totiž nedá. V. P. navrhol, že skúsime lietať z letiska Poprad - Tatry. Super, to letisko poznám, čosi som na ňom polietal. Hnaný pudom sebazáchrany som V.P. vysvetlil, že môj pilotný obzor skončil tak pri C-205ke a aj mi najviac sedí. Zrejme v tom bol aj pokus o zachovanie si nejakej sebaúcty, pre prípad, že to tu poriadne na tom simulátore dodrbem. V.P. sa viditeľne vyzabával, sadol si k tretiemu sedadlu, kde nastavil konfiguráciu (prázdneho) Boeingu

Na prístrojovej doske bliká množstvo svetielok a ukazovateľov, a pred sebou vidím rozsvietenú dráhu popradského letiska. Zrazu sa zozadu ozve: "Tak jo Ivane, táák a teď ten Boeing bude létat jak dvěstepětka". Nie som si istý, čo to bude presne predstavovať, ale nemám čas sa tým moc zapodievať. V.P. si sadne na pravé sedadlo, vysvetlí mi, že mám na plynoch odcvaknúť manuálne dve tlačítka a Boeing sa dáva do pohybu. Nejako sme odštartovali a V.P. prestavuje heading na hory, teda na Vysoké Tatry. Snažím sa riadiť Boeinga tak, aby som sledoval fialový kríž na hlavnom displeji, keď sa po chvíli ozve z reprákov: " Pull up, pull up! "  

vstupná hala CATC Praha

Kriste a to som si v aute hovoril, že budem zrelaxovaný, šak o nič nejde. Blbosť ! ide o život, simulátor ma za chvíľu tak vtiahne do svojej virtuálnej reality, že mi na čele vyrazia kropaje potu. Najväčší problém mi spôsobuje veľká zotrvačnosť Boeingu, lietam zľava doprava a opačne ako prasa, presne ako keď som začínal na Blaníkoch a týmito slovami ma nemilosrdne "ohodnotil"  môj vtedajší inštruktor Emilo Zaťko 

No nič to, to ťažšie ešte len príde, keď pôjdeme na priblíženie a pristátie. V.P. prestaví počítačový systém a zrazu je večer, predo mnou sa zjavia nočné svetlá Popradu a rozsvietená pristávacia dráha. Chce sa mi skríknuť, sakra to poznám, to rozsvietené mesto a dráhu, tak verne mi to pripomína nočné lietanie v Senici. Boeing mi nedá vydýchnuť, kriste malá rýchlosť, musím tlačiť, vyvažujem lietadlo na čumák, vpravo sa točia kolesá - tak ako sa prevažuje aeroplán. Urobil som chybu, intuitívne som siahol rukou na to koleso, mysliac si, že je to manuálne vyvažovanie, ale V.P. ma hneď a zaraz dal do obrazu. Zas to po mne hučí, či skôr mrmle "minimums" a ja tomu naozaj verím, adrenalín už vykonal svoje. No čo už, toto priblíženie nevyšlo podľa mojich predstáv!

V.P. prevezme riadenie a Boeing ide na priblížení do výkrutu, bože kde je tá opierka, šak sa pri tom náklone zdrbem. Ale to nie je najhoršie, v tme nie je vidieť čiaru horizontu, takže sa strácam a nasleduje "crash". V.P. lakonicky konštatuje, aké je ľahké stratiť polohu pri výkrute keď je tma  -  okamžite ma napadá havária bizjetu na hraniciach Čiech a Nemecka, kde pilot po uvedení aeroplánu na chrbát stratil polohu a prešiel do strmhlavého letu, následne prekonal rýchlosť zvuku s fatálnymi dôsledkami. Tak toto bolo veľmi názorné a poučné 

simulátor B737 dodaný firmou Thales

Absolvovali sme ešte nejaké priblíženia, ktoré tiež moc "nevyšli" a bol koniec. Bola to najkratšia a najintenzívnejšia hodina v mojom živote, pokiaľ si pamätám. Intenzívnejšie je už len lietanie akrobatickej zostavy. V.P. povypínal všetko, čo bolo potrebné, ale nie úplne, nakoniec vonku už čakal zahraničný študent na svoju hodinu lietania na simulátore. Utrel som si orosené čelo, a najradšej by som sa sám nakopal za katastrofálny výkon, pre istotu som sa okamžite v duchu za to samodegradoval na vojaka - absolventa. Vtedy ma napadla nasledovná myšlienka: "ale zajtra to už bude lepšie, zajtra to už tak nedodrbem !" ako keby bolo nejaké zajtra 

Chcel by som ešte vyjadriť veľké ďakujem všetkým, ktorí mi umožnili polietať na  profesionálnom výcvikovom simulátore,  najmä p. Igorovi Lovackému z CATC a samozrejme Láďovi Peroutkovi za jeho trpezlivosť na pravom sitzi

súvisiace články :   Tupolev Tu-134A/ OK-EFJ

pozn. Gonzo :   článok je súčasťou platenej reklamy Czech Aviation Training Centre, Praha

p. Vladimír Peroutka p. Vladimír Peroutka B737 sim B737 sim
cockpit Tu-134A simulátor B737 CATC Praha CATC Praha
CATC Praha CATC Praha CATC Praha CATC Praha


comments powered by Disqus