S Dynamicom okolo sveta

Adam Michalko - 12.2.2013
 

Dobrodruh a nadšený pilot z Rakúska Helmut Lehner  si splnil svoj bláznivý sen. Na lietadle slovenskej výroby WT-9 Dynamic absolvoval cestu okolo sveta. Nebol to jeho prvý pokus a ani prvý dlhší prelet. Tento let absolvoval sám a pre dobročinné účely

Helmut už ako dieťa prejavil veľký záujem o lietanie a lietadlá. V 14-ich rokoch začal ako modelár a pilot diaľkovo ovládaných modelov. Neskôr sa stal pilotom na závesných klzákoch a z toho bol už len krôčik od licencie súkromného pilota. Absolvoval taktiež výcvik na nočné lietanie, vlekanie reklamy a vetroňov. V roku 2006 absolvoval let ako účastník preletu UL lietadiel do Kapského mesta. Odvtedy lietadlo pomenoval “Spirit of Africa“


V roku 2009 sa prvýkrát pokúsil o cestu okolo sveta, no bohužiaľ v Mongolsku posadil svoje lietadlo “na brucho“ a tak sa jeho cesta skončila. Lietadlo bolo autom prevezené do Prievidze na opravu. Svojho plánu obletieť svet na Dynamicu sa nevzdal. Ako sám hovorí: „Dynamic je pekné lietadlo a ja ho chcem ukázať ľuďom po celom svete, lebo je to to najlepšie, čo si v danej kategórii môžete vybrať.“

 

Začiatkom tohto roku (2012) lietadlo “Spirit of Africa“  / OE-7104 pristálo na letisku v Prievidzi, aby na ňom mohli byť zahájené úpravy pre prelet. Miesto co-pilota bola na mieru vyrobená laminátová nádrž na palivo o objeme 200 litrov.  Je potrebná pre prelet z Havaja do San Francisca. Lietadlo malo ďalej zväčšené krídlové nádrže a kvôli váhe aj vymenený štandardný brzdový systém za systém od výrobcu Beringer

 

Pôvodná trasa mala viesť ako tá predošlá,  teda cez Turecko, Irán, Pakistan, Indiu, Bangladéš, ďalej na východ až do Japonska. Odtiaľ cez Aljašku do Kanady a severný Atlantik do Európy. No pre problémy s lietaním tohto typu lietadiel v Japonsku a pre rýchle výkyvy počasia v Grónsku a na Islande,  sa nakoniec rozhodol pre južnú cestu, ktorou letela aj posádka lietadla “Spirit of Nouméa“. Po vybavení všetkých náležitostí, hlavne kvôli zvýšenej maximálnej vzletovej  hmotnosti nastal deň D
 
Prvá časť cesty sa zväčša podobala na tú, ktorú absolvovala aj francúzska posádka na Dynamicu. Odletovým dňom a začiatkom dobrodružstva bol 11. máj na letisku v Linzi. Cesta po Európe bola bezproblémová, pretože ako nadšenec lietania preletel Európu viackrát. Jeho výstupným bodom z rodného kontinentu bol ostrov Kréta, odkiaľ pokračoval do Egypta a ďalej do Abú Dhabí. V tomto meste luxusu si doprial dva dni oddychu, pretože let na púšťou Saudskej Arábie bol psychicky a fyzicky náročný

Plný síl sa Helmut dostaví na letisko a po obhliadke lietadla a dotankovaní je opäť vo vzduchu. Po prelete cez Pakistan sa dostáva pilot do Indie a po ďalších 6-ich hodinách pristáva na letisku Chittagong v Bangladéši. Po zastávke v Mjanmarsku let pokračuje do Thajska. Počasie sa však začalo kaziť a dlhší prelet bol nemožný. Cesta teda pokračovala v krátkych preletoch. Charakteristické pre tieto juhoázijské krajiny sú problémy s tankovaním, kde normálna pumpa neexistuje. Snáď len na medzinárodných letiskách, inak len ručné tankovanie zo sudov a nezmyselné vyžadovanie šiestich kópií letového plánu. Nečudo potom, že Helmut, celý znechutený tamojším systémom, privítal návrat do civilizovanejšieho sveta v Malajzii. V Kuala Lumpur sa mu konečne podaril pripojiť na internet a mohol na svoju stránku popridávať fotografie a udalosti z uplynulých dní. Cesta pokračovala do ďalšieho veľkého mesta Singapur, kde si doprial aj vyhliadkový let okolo mesta a samozrejme okolo známych Petronas Towers
 

Príjemným spestrením týchto návštev bolo fotografovanie sa s členmi tamojších médií i Aeroklubov pri Dynamicu. Pilot sa snažil ukázať krásu tohoto lietadla naozaj svedomito. Ďalšou destináciou bola Indonézia. Zaujímavosťou bolo, že v databáze na letisku Halim, nemali typ lietadla WT-9 Dynamic a tak slečna nevedela vypočítať poplatok. Keď jej pilot navrhol ako alternatívu DA-20 (Katana), slečna našla v zozname najprv Falcon DA20, čo nebolo lietadlo “celkom podobné“ tomu jeho a teda aj výška poplatku sa pohybovala v iných výškach. Nakoniec však tomuto nedorozumeniu zabránili a poplatok vyšiel iba na 8 dolárov. Posledným miestom na Ázijskom kontinente bol ostrov Bali s nezabudnuteľnými plážami a sopkami. Návšteva tohto ostrova mu pripomenula začiatky jeho kariéry, keď si mohol polietať nad okolitými plážami na závesnom motorovom padáku. Dokonca sa stihol dostať aj na obálku tamojšej dennej tlače 
 
 

Po tomto peknom zážitku a takmer  deviatich hodinách letu pristáva “ Spirit of Africa“ neplánovane na letisku Kununurra v Austrálii pre rýchle zotmenie sa. Po nočnom oddychu pristáva po dvoch hodinách letu na medzinárodnom letisku v Darwine. Naplánovaná trasa mieri  priamo do srdca Austrálie, do mesta Alice Springs. Let bol nesmierne deprimujúci, pretože obdobie dažďov dávno pominulo a zem bola absolútne vyprahlá. Helmutovi to pripomínalo let ponad africkú Namíbiu a púšť Kalahari. Túto samotu mu pomohli prekonať priatelia z Rakúska, ktorí  ho kontaktovali cez satelitný telefón na palube. Pri západe slnka dosadá malé lietadlo na dráhu na letisku Conellan, Ayers Rock. Celé mesto je odeté do červenej farby zapadajúceho slnka a pohľad na známu horu uprostred buše je neopísateľný. Na ďalšie ráno ho čaká pešia túra na červenú horu Uluru s priatelmi žijúcimi v tomto kraji, neskôr odlet do Brisbane. Po medzipristátí na letisku v Birdsville nasleduje letisko v Boonah, kde sa stretáva s priateľom Billom Finlenom a jeho manželkou. Hneď bol menovaný aj doživotným členom tamojšieho Aeroklubu Flying Tigers. Ťažšia časť jeho cesty sa nezadržateľne blížila a preto si doprial viac oddychu aj na psychickú prípravu. Letieť ponad morskú, v tomto prípade oceánsku samotu musí byť ubijajúci pocit. Na lietadle bolo potrebné vykonať prehliadku. Naštastie na letisku bol poruke odborník a technik na motory Rotax Richard Eacott. Po výmene oleja sviečok bol Dynamic opäť v plnej sile. Sviečky dostali zabrať skrz veľmi olovnaté palivo, ktoré tankoval ešte v Thajsku a tak bolo potrebné ich meniť. Túto prehliadku mu poskytol Richard zadarmo ako podporu pre charitatívny účel Helmutovho letu. Ešte mu pomohli poumývať lietadlo a po napísaní správy o jeho lietadle a ceste do časopisu Australian Sports Pilot sa blížil čas odletu. Pred pilotom už ležala posledná destinácia v Austrálii, a to už spomínané Brisbane a Gold Coast Airport. Tu ho už čakal aj balíček so záchranným člnom, ktorý si dal poslať z rodného Rakúska. Po odlete z tohoto austrálskeho letiska sa myšlienky pilota upreli na Marca a Christiana, ktorí absolvovali tento let  minulý rok. Stretnutie s nimi bolo naplánované v meste Nouméa, kam posádka preletela z Paríža


Cesta okolo sveta sa prehupla do druhej polovice a po 21 939 kilometroch, 98 hodinách letu a spotrebovaní 1798 litroch paliva pristáva lietadlo slovenskej výroby druhýkrát v Novej Kaledónii. Privítanie bolo veľmi priateľské a nastal čas trochu vypustiť a oddýchuť si s priateľmi. Tento prelet sa môže kľudne nazývať súbojom: Dynamic vs. Pacific. Večerné posedenie v hangári s posádkou “Spirit of Nouméa“ bolo priam prílivom novej energie a odhodlanosti pokračovať v ceste okolo sveta. Po dvoch krásnych dňoch strávených s priateľmi sa otvára pred dobrodruhom nová nepoznaná cesta. Ďalšou destináciou sú pacifické ostrovy a prvým z nich je Fidži.  Pre niekoho je to raj alebo vysnívaná dovolenka. No tu nastali skutočné problémy. Po pristání pilot nedostal ani povolenie vystúpiť z lietadla. Po siedmych hodinách letu, to nebolo zrovna vrúcne privítanie. Po chvíli bol oslovený, aby sa ihneď dostavil do budovy pre odbavenie imigračných formulárov. Po chvíli strávenej v kancelárii sa dozvedel, že lietadlu, ktoré pristane na letisku cez víkend, pred ôsmou ráno alebo po piatej večer sa účtuje poplatok 1500 dolárov. Nakoniec sa podarilo vyjednať aby zaplatil “aspoň“ 400. No nebolo všetkému koniec. Spomínaných 1500 dolárov aj tak musí zaplatiť a dokonca na vlastné náklady absolvovať zdravotnú prehliadku. Jediným prianím bolo opustiť túto krajinu. Lietadlo mu zabavili a tak sa aspoň po desiatich hodinách konečne dostal taxíkom na hotel. Ráno,  po spočítaní výdavkov za nezmysly, na ručne vypísaných faktúrach na zdrapoch papiera, zaplatil konečnú sumu 2200 dolárov, aby mohol opustiť túto prekliatu krajinu. Keďže to bolo jeho poslednou dolárovou rezervou, požiadal cez svoj web všetkých priateľov, fanúšikov, sponzorov o príspevok. O jeho výške sa však písať neoplatí


Ďalšou zástavkou bola Americká Samoa a ostrovy Pago Pago. Tu bola už atmosféra oveľa priateľskejšia. Poplatky na letiskách boli zvyčajne vyššie, ale služby a úroveň bola aspoň toho hodná. Vianočný ostrov zo súostrovia Kiribati bol poslednou zastávkou pred známym Havajom. Avšak  tunajšie monzúnové počasie sa rozhodlo vytvoriť hustú veterno-dažďovú clonu. Preletieť ňou by bolo samovraždou. Pre silný protivietor by už aj tak let trvajúci 10 hodín, trval ešte dlhšie. Neosvetlené letiská na jednotlivých ostrovoch taktiež dali za pravdu poslednej variante. Trať by sa bola predĺžila o 14 dní, keby dal pilot lietadlo po rozobratí previezť loďou

 
Po tomto peknom zážitku a takmer  deviatich hodinách letu pristáva “ Spirit of Africa“ neplánovane na letisku Kununurra v Austrálii pre rýchle zotmenie sa. Po nočnom oddychu pristáva po dvoch hodinách letu na medzinárodnom letisku v Darwine. Naplánovaná trasa mieri  priamo do srdca Austrálie, do mesta Alice Springs. Let bol nesmierne deprimujúci, pretože obdobie dažďov dávno pominulo a zem bola absolútne vyprahlá. Helmutovi to pripomínalo let ponad africkú Namíbiu a púšť Kalahari. Túto samotu mu pomohli prekonať priatelia z Rakúska, ktorí  ho kontaktovali cez satelitný telefón na palube. Pri západe slnka dosadá malé lietadlo na dráhu na letisku Conellan, Ayers Rock. Celé mesto je odeté do červenej farby zapadajúceho slnka a pohľad na známu horu uprostred buše je neopísateľný. Na ďalšie ráno ho čaká pešia túra na červenú horu Uluru s priatelmi žijúcimi v tomto kraji, neskôr odlet do Brisbane. Po medzipristátí na letisku v Birdsville nasleduje letisko v Boonah, kde sa stretáva s priateľom Billom Finlenom a jeho manželkou. Hneď bol menovaný aj doživotným členom tamojšieho Aeroklubu Flying Tigers. Ťažšia časť jeho cesty sa nezadržateľne blížila a preto si doprial viac oddychu aj na psychickú prípravu. Letieť ponad morskú, v tomto prípade oceánsku samotu musí byť ubijajúci pocit. Na lietadle bolo potrebné vykonať prehliadku. Naštastie na letisku bol poruke odborník a technik na motory Rotax Richard Eacott. Po výmene oleja sviečok bol Dynamic opäť v plnej sile. Sviečky dostali zabrať skrz veľmi olovnaté palivo, ktoré tankoval ešte v Thajsku a tak bolo potrebné ich meniť. Túto prehliadku mu poskytol Richard zadarmo ako podporu pre charitatívny účel Helmutovho letu. Ešte mu pomohli poumývať lietadlo a po napísaní správy o jeho lietadle a ceste do časopisu Australian Sports Pilot sa blížil čas odletu. Pred pilotom už ležala posledná destinácia v Austrálii, a to už spomínané Brisbane a Gold Coast Airport. Tu ho už čakal aj balíček so záchranným člnom, ktorý si dal poslať z rodného Rakúska. Po odlete z tohoto austrálskeho letiska sa myšlienky pilota upreli na Marca a Christiana, ktorí absolvovali tento let  minulý rok. Stretnutie s nimi bolo naplánované v meste Nouméa, kam posádka preletela z Paríža

Cesta okolo sveta sa prehupla do druhej polovice a po 21 939 kilometroch, 98 hodinách letu a spotrebovaní 1798 litroch paliva pristáva lietadlo slovenskej výroby druhýkrát v Novej Kaledónii. Privítanie bolo veľmi priateľské a nastal čas trochu vypustiť a oddýchuť si s priateľmi. Tento prelet sa môže kľudne nazývať súbojom: Dynamic vs. Pacific. Večerné posedenie v hangári s posádkou “Spirit of Nouméa“ bolo priam prílivom novej energie a odhodlanosti pokračovať v ceste okolo sveta. Po dvoch krásnych dňoch strávených s priateľmi sa otvára pred dobrodruhom nová nepoznaná cesta. Ďalšou destináciou sú pacifické ostrovy a prvým z nich je Fidži.  Pre niekoho je to raj alebo vysnívaná dovolenka. No tu nastali skutočné problémy. Po pristání pilot nedostal ani povolenie vystúpiť z lietadla. Po siedmych hodinách letu, to nebolo zrovna vrúcne privítanie. Po chvíli bol oslovený, aby sa ihneď dostavil do budovy pre odbavenie imigračných formulárov. Po chvíli strávenej v kancelárii sa dozvedel, že lietadlu, ktoré pristane na letisku cez víkend, pred ôsmou ráno alebo po piatej večer sa účtuje poplatok 1500 dolárov. Nakoniec sa podarilo vyjednať aby zaplatil “aspoň“ 400. No nebolo všetkému koniec. Spomínaných 1500 dolárov aj tak musí zaplatiť a dokonca na vlastné náklady absolvovať zdravotnú prehliadku. Jediným prianím bolo opustiť túto krajinu. Lietadlo mu zabavili a tak sa aspoň po desiatich hodinách konečne dostal taxíkom na hotel. Ráno,  po spočítaní výdavkov za nezmysly, na ručne vypísaných faktúrach na zdrapoch papiera, zaplatil konečnú sumu 2200 dolárov, aby mohol opustiť túto prekliatu krajinu. Keďže to bolo jeho poslednou dolárovou rezervou, požiadal cez svoj web všetkých priateľov, fanúšikov, sponzorov o príspevok. O jeho výške sa však písať neoplatí


Ďalšou zástavkou bola Americká Samoa a ostrovy Pago Pago. Tu bola už atmosféra oveľa priateľskejšia. Poplatky na letiskách boli zvyčajne vyššie, ale služby a úroveň bola aspoň toho hodná. Vianočný ostrov zo súostrovia Kiribati bol poslednou zastávkou pred známym Havajom. Avšak  tunajšie monzúnové počasie sa rozhodlo vytvoriť hustú veterno-dažďovú clonu. Preletieť ňou by bolo samovraždou. Pre silný protivietor by už aj tak let trvajúci 10 hodín, trval ešte dlhšie. Neosvetlené letiská na jednotlivých ostrovoch taktiež dali za pravdu poslednej variante. Trať by sa bola predĺžila o 14 dní, keby dal pilot lietadlo po rozobratí previezť loďou
 
 
Bohužiaľ rozmery Dynamicu nevyhovovali rozmerom kontajneru. A tak prelet pokračoval vzdušnou čiarou, tak ako sa patrí. Malý aeroplán sa ocitol na palube nákladného Boeingu B-727. Tak sa konečne cesta prehupla do svojej ďalšej fázy. Náš dobrodruh navštívil Havaj s menším omeškaním.  Lietadlo bolo medzi tým preložené do iného karga, tentokrát do B-747. Helmut  po návšteve Pearl Harbour nasadá do Airbusu A-320 Hawaiian Airlines a odlieta do Los Angeles, kde ho bude čakať aj “Duch Afriky“ , ktorý trý treba poskladať a skontrolovať. Tu sa už ocitáme na pôde USA. Keby som mal písať o Helmutovych zážitkoch z tejto krajiny, tak by to bolo zrejme na knihu. Spomeniem teda aspoň tie najznámejšie miesta. Cesta cez Spojené štáty sa začala letom ponad San Francisco. Dlhšia zástavka sa uskutočnila až v štáte Wisconsin, v meste Oshkosh na známej americkej airshow, kde pútal aj istú pozornosť s pekným lietadlom a ešte krajším poslaním. Kým sa však dostal až sem, preletel ponad Texas, Arizonu, Nevadu daľej na juh USA a odtiaľ do severnej časti. Veľmi emotívnym zážitkom bol prelet ponad Niagarské vodopády. Tunajší pobyt už znamenal, že sa Helmut necítil tak osamelý. Mal tu mnoho známych a absolvoval mnoho stretnutí s priateľmi. Pobyt v Kanade už znamenal, že sa blíži návrat na starý kontinent

Po štarte z letiska v St. John preletených 2061 km a takmer 9 hodinách letu dosadá v sobotu 4. augusta Dynamic na ostrovnom letisku Flores Azores patriacemu Portugalsku. Keďže toto letisko nie je vstupným bodom do Európy musel udať Helmut dôvod, prečo tu pristáva. Z veže mu bolo ponúknutých niekoľko možností, z ktorých si vybral dve: Nutnosť ísť na toaletu a západ slnka. Po pristání sa cítil ako väzeň. Bol policajným autom prevezený do hotela, odkiaľ mal zákaz vychádzania a do rozhodnutia v Lisabone, ktoré prišlo v pondelok. Po týchto malých problémoch po vstupe do Európy cesta vedie na Pyrenejský polostrov. Španielsko, Kanárske ostrovy, francúzske Cannes a tá najdôležitejšia časť, kedy ten povestný “kameň na srdci“ je najťažší a v zápätí odpadáva. Odpadáva na domácom letisku v Linzi
 

Po preletených 47.953 km pristáva Helmut Lehner so svojím lietadlom "Spirit of Africa" doma. Tu ho už čaká pár priateľov a najbližšia rodina. Ako zástupca firmy Aerospool, ktorá vyrába lietadlo WT-9 Dynamic prišiel osobne konštruktér lietadla Tadeáš Wala odovzdať certifikát za najdlhší prelet na Dynamicu

Nie je to však len úspechom firmy, ale aj úspechom charitatívneho ducha tohto preletu pre deti v núdzi. Neostáva mi nič iné len pogratulovať pilotovi k tomuto úspechu a popriať mu zaslúžený oddych po troch mesiacoch cestovania okolo sveta

   Adam Michalko



comments powered by Disqus