Rumunskými Karpatmi deň prvý

Juraj Koreň - 30.6.2015
 

Tak a som tu, v Rumunsku !

Prišiel som sem zo zámerom spoznať krajinu nielen ako peší, či horský turista, ale aj ako vzduchoplavec. Môj 20 kilový batoh ukrýva kopletnú odľahčenú kempovaciu výbavu od ZAJA, malô a šikovnô vário SKYDROP a samozrejme perfiš krídlo od GRADIENTU. Chcem si hlavne polietať takže tomu prispôsobím i svoje presuny, na kopce vyšľapem, polietam čo to dá a v najhoršom, aby som si stihol i nasledujúce dni polietať, niečo si stopnem.

Cesta sem bola v podstate nudná až na pár okamihov. Prvý je hneď za hranicami, kde "cigóni" (tak sa volajú po rumunsky) okupujú celú pumpu, žobrú, obsmŕdajú, chcú umývať okná na autách (to že dotyčným "pracujúcim" chýba voda a saponát vyzerá byť nepodstatné), či sa iba tak vozia na hrdzavých bicykloch okolo. Druhým sú obrovské baráky bohatých "cigóni", špeciálne sú skoro celé oplechované a majú kadejaké vežičky, zložité strechy, no proste pravý nevkus. Vznikli (podľa môjho zvozára, Rumuna) keď po páde Ceaucesca vrátili zhabané zlato pôvodním vlastníkom. Domy jak svet vyblyšťané a dookola blato a bordel :) romania style.
 
Z auta vystúpim v meste Siria, pri prvých kopcoch od maďarských hraníc. Nádherne rubínový západ slnka, vôňa suchej trávy a štebotajúce vrabce robia úchvatnú kulisu počas môjho výšľapu na vhodný spací flek asi v polovici svahu.
 
 
Večerný výhľad je udivujúci, masakrálny. Pozorujem nedozierne diaľavy skladajúce sa z políčok, striedajúcich sa s občasnou dedinkou. Sem - tam sú prerušené šedou stužkou, cestou, ktorá sa tiahne ako pravítko.
 
 
Keď sa skoro ráno zobudím, idem do mesta pozrieť. Neviem však ani slovo po rumunsky, takže zistiť kde sú potraviny je skoro nemožné. Angličtina nič, ani len slovo shop :D vytiahnem teda poctivého spoločníka, česko-rumunský vreckový slovník a poďho hľadať. Takže potraviny sú "alimentari". Hneď prvý ľudkovia reagujú a spustia na mňa spŕšku slov, ktorým absolútne nerozumiem. Z môjho výrazu a pravdepodobne aj farby vlasov, vytušia že som mimo a tak iba mávajú rukami, že hentým smerom.
 
V potravinách si kúpim krásne jabká a nejakú sladkosť k tomu. Naďabím na celkom slušne hovoriacu dievku za pultom s mäsom, tak to risknem a opýtam sa na vodu. trošku ťažko rozumie čo presne chcem, ale pri podrobnejšom vysvetlení jej dám môj 15l vak na vodu s tým, že mi stačia tak tri litre. Dievka to však nepochopí, a nalúpe ho do plna. Nechcem ju uraziť, tak sa tvárim okej, narvem to do báglu a skoro ma zlomí v polovici... 35kg odhadom. Odmašírujem za posledný dom a v prvých kríkoch sa aspoň osprchujem v 12l nadbytočnej vody, lebo už aj tak začína pekne mocne na šišku pripekať. Pokračujem ďalej na kopec, z ktorého by som rád odštartoval. Cez peknú zrúcaninu až ku akémusi vysielaču. Je tu veterný rukáv takže asi som správne. Rozbaľujem pakšamenty, keď tu zrazu docvála hore chlapík s batohom, vie aj anglicky tak vysvetlí že počko naprd, bude sa to zlievať, nízko základne a tak podobne. Okolo obeda to odpálim....
 
 
Ledva prevejem ponad kriaky a už ma kmáše hore. Nakrútim tak dvesto nad kopec, ale dozadu sa nepustím, lebo je to málo. Chcem si dobrať čo najviac aby som nepristál po piatich kilometroch. Medzičasom sa mraky začnú zlievať a svah nedrží, tak pristávam nasrdený pod kopcom. Bleskovo zbalím sakypaky a div že nebežím hore brehom. Takže druhý pokus začína v tieni, pretože mraky sa zliali dohromady.
 
 
Odštartujem a dám sa doľava, smerom na západ, do rovín, kde je to trošku otvorenejšie a dvíham sa, trpezlivosti to chce veľa lebo stupáky sú slabučké, úzke. Ale musím nastúpať čo najvyššie. 1500mnm mi príde ako kozmos ale funguje to slabo, nechávam sa zanášať, točím skoro všetky stupáky na ktoré naďabím ale nie je to nič moc. Na 30km ma položí búročka, ktorá síce nasáva, ale ja som už príliš nízko.
 
Zbalím si svoje veci a idem na cestu, ak ide auto dvíham palec no nezaberá...kráčam a "strada" (cesta) je dlhá od nevidím do nevidím a potom ešte raz do nevidím. Horúco je lebo akurát na mňa pečie slniečko, na juhu sa blýska, na sever odomňa je to iba zliate...  Cesta od nevidím do nevidím je kratšia o kus lebo ma berie taxikár. Mladý a vraj nevie po anglicky. Nevidí sa mi to ale šak dobre, berie ma aj so zákazníkom do druhej dediny, cca 5 km a pýta 10 ,lei, tož dva a pol eura, reku dobre, prihodím mu ale zoberie ma do nejakej ďalšej na ktorej meno si už nepomínam. Prikyvuje, tliape rumunsky a tvári sa že nevie. Darmo taxi-kár. Kašľem naňho, aspoň sa prejdem. Prechádzka je krásna, 8km lesom, nikde ani živáčka, iba jeden včelín. Všetko je tu mokré po búrke. Po doch hodinách dokráčam do dediny kde zastal čas.
 
 
Rytmus života tu evidentne udáva príroda. Políčka okolo poctivo vysadené a obrábané, rastie tu najmä cibuľa a žitko.  Všetci sedia na priedomí a volajú na mňa "bone ziva" dobrý deň akože...na križovatke ciest si dám oddych, niečo zjem a sledujem dianie. Päť psov obháňa päť kraviek spolu s dvoma ženskými idúcimi s nimi. Krofky si spokojne vykračujú stredom cesty, autá i tetušky na bicykloch ich musia obchádzať. Idylka. A ešte som zabudol dodať, lajná všade po ceste.

Jediné auto ide na môj smer a je to dodávečka so starým párom. Mávam na nich o sto päť, nech ma zoberú. Šofér síce ukazuje že je plný, ale kufor plný nie je. Spokojne sa uvelebím do absolútnej tmy medzi debničky cibule a dúfam že pôjde ďaleko. Nejde, iba do ďalšej dediny. Ale som stále bližšie ku ďalšiemu možnému miestu na štart. Okolo sa blýska, ale nado mnou je modro. Zase prejdem zo dva km, zoberú ma malý a veľký starký v starom aro džípe, malý rozhadzuje nervózne rukami, vkuse dačo melie a veľký ho ukľudňuje. Malý starký je malý tak, že ho pomaly na sedačke ani nevidno...srandovný sú. Pár krát musíme dať prednosť husiam, hoci je to prednosť zľava, ale im je to tak šumifuk, proste si idú a o nejaké auto sa predsa zaujímať nebudú.
 
 
Spím neďaleko Carensebes, v akejsi záhrade mimo dediny. Asi 15 km odomňa sa čnie obrovský kopčisko Montele Mic, z ktorého by som chcel zajtra štartovať. Som unavený, ale aj sklamaný, že som uletel málo kilometrov. Som ale aj šťastný, že sa mi pritrafilo kadečo úsmevné, najmú dvaja starký či húsky z ľava.

http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/21.6.2015/10:06
 


comments powered by Disqus