Prvý väčší let v Afrike

Juraj Koreň - 8.1.2014
 

Ránko, slnko vstáva skoro a vonku je krásne..Idem si ráno zabehať :D pokusne v nadmorskej výške 2300 metrov je to pre mňa, netrénovaného, dosť fuška. Ubehnem asi 2 kilometre a pľúca mi ide rozdrapic. Nuž chytro naspäť na raňajky a hor sa viať. Na štarte panika už o pol osmej... všetci všetko chystajú na ťažké kilometre a samozrejme ja tiež...

Odpálime o osmej, naložený ako sviňa 12 litrov vody, žrádla, nožíky a pílky a koniny. Letíme s Cypom a ja po asi desiatich kilometroch vyhnívam... klesám dole do doliny a ako sa začnem zdvíhať, odviaže sa mi riadnička, ujujuuuuj celkom mi padol bobok do gačí, predsalen, všade les, manévrovanie v prdeli, nedajbol keby mi to klaplo poriadne. Jediná pristávačka v strede lesiska je hodne ďaleko, tak skúšam niečo vytočiť, aby som mohol sadnúť na plate, uviazať riadičku a viať ďalej. No ale je ráno, poriadne zaťažený som a ešte aj hodne nízko. A nech sa snažím akokoľvek, úzke stúpania do 1 m/s. iba s jednou riadičkou, neviem využiť. Takže jediné miesto na ako také pristátie, si vyberám v strede už spomínaného lesiska, ale nie je to letisko. Všade plno šípok a ostružín kadejakých, v strede jarok hlboký das dva metre a ako čerešnička na torte ešte banda tvorov hnedých, čo z výšky ako tlupa psov vyzerá, no našťastie to len dáke divné kozy sú, no fasa, na plnej rýchlosti s trošíčka zatiahnutými céčkami a plný vody dzignem na zem ako vrece krumplov, ani desať sekúnd neprešlo už je tu, v strede lesa ( z výšky iba lesa, zo zeme osady kde baráky a kadejaké iné prístrešia sú schované pod stromami) zvoz v podobe černocha s motorkou, okamžite je všetko dohodnuté a dobieha partia černoškov a kukajú, obzerajú a vymotávajú mi éro

Pár fotiek, pokec o tom ako jeden černoško bude v brazilke v júni ( na to že býva v lese v kope hliny a slamy má peniazov akosi dosť) a mastím mototaxíkom 40km rovno na štart. O 11tej (sakra neskoro) letím druhý raz, naproti bráchovi čo sa vracia z otočnáku a vejeme spolu na sever, fúka svižne i chodí to kvalitne, popri zemi počuť rev krik a z každej chyžky na mňa ktosi máva, detiská behajú za mnou ako zmyslov zbavené... no sranda. Tak po chvíločke dostúpavam základňu v 3600, výhlad krásny, na priposratie zima. A tak sa prepracuvávame kdesi na sever, zvŕtame to spať a po ceste valíme iba mraky, dal som podla jedného gps 4000 aj nejaké drobné no podľa Xctracku menej a to hodne. Chytá ma úpal a hlava bolí jak puckou udretá, grcať sa mi chce i spať. Nuž bol to boj až na štart, keď sedím som rád že som. Hlcem ibalgin, vodu pijem, sprchu hádžem. Po asi polhodine som schopný ako tak chodiť a premietam si deň. Myslím, že môžem byť rád, že som sa nerozdrbal a som naspäť na hoteli. Ufff

Ešte tak na konček, v jedinom superskom supermarkete v Itene Cypo chce kúpiť krém na opalovanie, keď sa pýtam černoška či majú... kuká na mňa potom na bratka a usmieva sa čo akože chceme :D keď ide okolo neho kolega, dačo mu šušká a rehúňajú sa trošíčka. Ani sa im nečudujem, určite by im tu dávno ten krém aj splesnivel, kým by neprišli ťuťmáci biely ako my, poprípade do tváre červnený ako paradajka (Cypo :D) kupovať vodu v koši :D

pardón za nedotiahnutý text a slabú úpravu i nedostatok fotiek, ja trpím nedostatkom pripojenia a obmedzeným objemom dát...takisto nezostáva čas na písanie akosi.... mám toho akurát tak dosť.

Dotiahnem to po návrate. :)

                                              Juraj Koreň

lietanie v Afrike lietanie v Afrike lietanie v Afrike lietanie v Afrike


comments powered by Disqus