Prvou pilotkou bola Ľudmila Šapošnikovová

Gonzo - 1.2.2013
 

Ľudmila počas letu v kabíne Brandenburgu 

Vladimír Jančura

Deň, keď pre zlé počasie nemožno lietať, je pre mňa stratený. Reportérovi obrázkového časopisu Nový svet sa pred 80 rokmi takto zdôverila Ľudmila Šapošnikovová, členka Aeroklubu Bratislava-Vajnory

Šapošnikov s manželkou a lietadlom Vrabčiak, photo / archív - Prvá
 
Mala vtedy 24 rokov. "Bola rozkošná," napísal o nej v pamätiach výtvarník Alexander Richter, ktorý sa jeden čas priatelil s jej manželom, kapitánom Nikolajom Šapošnikovom. Ten bol v roku 1930 veliteľom vojenského letectva v Bratislave a vo Vajnoroch (spolu)zakladal prvý slovenský Aeroklub
 

Nikolaj Šapošnikov bol aj konštruktérom malých športových lietadiel. Pre svoju lietajúcu manželku zhotovil napríklad dvojplošník Vrabčiak (tak ho pomenovali), ktorý začiatkom 30. rokov minulého storočia bol dokonca najmenším motorovým strojom nielen v Československu, ale v celej Európe

Nedávno vydražila brnianska spoločnosť Burda - auction historickú fotografiu, na ktorej vidíme oboch manželov na vajnorskom letisku, opierajúcich sa o krídlo Vrabčiaka. Ona v leteckej kombinéze, on v dôstojníckej uniforme. Nikolaj zamyslený, Ľudmila ako vždy usmievavá

"Stále sa usmievala a vždy bola perfektne upravená, elegantná, noblesná," spomína na ňu Nitrianka Nadežda Škultétyová. "Neprestala sa udržiavať ani v pokročilom veku." To sa však už volala Ľudmila Aujeská a po smrti bol zrejme dávno nielen Nikolaj, ale aj jej druhý manžel, majiteľ nitrianskeho mlyna Jozef Aujeský. Medzitým uplynuli desaťročia, ktoré priniesli samé prevraty, drámy, vzostupy i pády celých sociálnych skupín. Lámali sa osudy jednotlivých ľudí
 
Pani Ľudmila si privyrábala ku skromnému dôchodku pletením svetríkov na objednávku. Vo voľnom čase veľa čítala a chodievala na abonentné koncerty. Zdá sa, že na chvíle strávené vysoko nad Bratislavou, Nitrou či Piešťanmi sa snažila zabudnúť. Málokedy o tom prehovorila aj v úzkom kruhu priateľov a dobrých známych. A Slovensko postupne zabúdalo na svoju prvú pilotku. Až napokon zabudlo úplne
 
Veď kto si dnes ešte spomenie na Šapošnikovovú-Aujeskú ?
 

Ľudmila pred svojím lietadlom "Vrabčiak", na trupe je vidieť aj maľbu operenca v kruhu

S veľkým Ruskom v pätách

Doma ju volali Nataša, hoci v matrike má zapísané meno Ľudmila. "Neviem, kde sa to vzalo, ale aj naši ju volali Nataša," hovorí pani Škultétyová. Jej rodičia, Meľnikovovci, patrili medzi rodinných priateľov Aujeskovcov. Otec, doktor Meľnikov, bol pôvodom Rus.Aj v osudoch Ľudmily - Nataše nájdeme veľa spojitosti s Ruskom. Otca mala Čecha, Karla Trejbalu, matku - ruskú Nemku. Za slobodna sa volala Beata Schmidtová
 
Rodičia sa spoznali a zobrali v Saratove, kam sa 20-ročný Trejbal vybral z Prahy za obchodmi. V roku 1906 sa im v tomto meste na pravom brehu Volgy narodila najstaršia dcéra. "Meno Nataša si Ľudmila zvolila už v Rusku a trvala na tom, aby ju doma takto volali," tvrdí jej švagriná Margita Trejbalová, ktorá žije v Košiciach. Na jednej starej pohľadnici z predrevolučného Saratova vidieť aj predajňu s poľovníckymi potrebami. Na firemnej tabuli si možno prečítať azbukou napísané meno majiteľa : Trejbal
 
Po vzniku Československa sa z Ruska pobral domov. Najprv sa chcel s rodinou usadiť v Prahe, kde žila jeho sestra. Po čase sa však rozhodol vysťahovať do Rumunska. Cestou vlakom sa kdesi v Nových Zámkoch dozvedel od náhodného cestujúceho, že v Nitre je na predaj obchod so železiarstvom. Tak sa Trejbalovci dostali do Nitry. Od začiatku žili na Čineši vo vilovej štvrti. Otec mal obchod, dcéra začala chodiť do gymnázia. Veľkú časť detstva však prežila v Rusku. "Ruského akcentu sa už nezbavila do smrti," dodáva jej švagriná
 
 
Ľudmila na letisku v Nitre
 
Ľudmila vraj už ako 15-ročná túžila lietať. Hneď za ich domom boli lúky a vojenské letisko, čo len posilňovalo odhodlanie dievčiny. O niekoľko rokov sa tam zoznámila s fešným vojenským letcom Šapošnikovom, a to predurčilo jej ďalší osud
 
A taká veľká to bola láska ! O Šapošnikovovi máme zatiaľ málo životopisných údajov. Vie sa len, že pochádzal z Baku a že už v roku 1912 začal lietať nad tamojšími naftovými poľami a pobrežím Kaspického mora. Podľa zistení vojenského historika Petra Šumichrasta do československej armády prijali Šapošnikova v júli 1922. Ako sa dostal Šapošnikov do Nitry ? Dnes už málokto vie, že mesto pod Zoborom bola kedysi mekkou slovenského letectva
 
Vďaka týmto i ďalším priaznivým okolnostiam sa práve v Nitre začali postupne klásť základy bezmotorového lietania na Slovensku. Skupina vojenských pilotov, medzi nimi aj podporučík Šapošnikov, sa v tamojších leteckých dielňach pustila do zhotovovania klzákov, ktoré dostali meno Zobor a Nitra. Zároveň sa začali zúčastňovať na celoštátnych súťažiach
 
 
vetroň  Nitra III. na letisku v Nitre
 
Na jednej z nich prekonal Šapošnikov vzdialenostný národný rekord. Bolo to začiatkom jari 1925 na súťaži pri Brne, keď na klzáku Nitra III. preletel 1 714 metrov. "Tento klzák predstavoval na svoju dobu revolučnú konštrukciu, a to najmä pre nezvyčajný tvar a umiestnenie krídel," dodáva Jozef Ott (senior nitriansky plachtár - pozn. Gonzo)
 
 
Nepodarilo sa nám zistiť, kedy presne sa Ľudmila Trejbalová vydala za Šapošnikova. Ani kedy sa rozviedli. Bolo to však už v druhej polovici 30. rokov. Imrich Hlaváč, ktorý pred štvrťstoročím napísal nekrológ za prvou slovenskou pilotkou do časopisu Letectví a kosmonautika, označil za hlavný dôvod rozvodu to, že "ich svetonázory sa rozchádzali". Inej mienky je M. Trejbalová. V čase, keď sa rozpadávalo manželstvo Šapošnikovovcov, bola ešte školáčka, ale z rozprávania zosnulého manžela i svokrovcov vie, akú úlohu v tom zohral majster alkohol : "Nikolaj sa mu čoraz viac poddával, až to už bolo na nevydržanie a Ľudmila od neho radšej odišla, vrátila sa naspäť k rodičom do Nitry." 
 
Medzitým však boli ešte roky utrpenia a minúty - možno celé dni - slávy, tej poľnej trávy ....
 
 
členovia Aeroklubu M. R. Štefánika vo Vajnoroch : N. Šapošnikov druhý zľava sedí na motore, Ľudmila je uprostred, všimnite si kresbu psa na trupe
 
Do dejín vletela na Brandeburgu
 
Ľ. Šapošnikovová zložila pilotné skúšky 18. októbra 1930. Spolu s ňou dostal dekrét civilného pilota aj akademický sochár Vojtech Ihriský, autor pamätníka P. O. Hviezdoslava v Bratislave. Bol to údajne prvý lietajúci sochár v Európe. Vtedajšie médiá však venovali väčšiu pozornosť prvej slovenskej pilotke. Pražský odborný časopis Letectví dokonca uverejnil jej fotografiu
 
Samozrejme, v tom čase už bol svet ďalej, len v USA registrovali 216 žien, ktoré zložili predpísané skúšky, z toho 23 z nich sa stihlo zamestnať ako dopravné pilotky. Slovensko však platilo za veľmi zaostalú krajinu, kde ženu bolo treba hľadať buď za sporákom, alebo niekde v maštali. A zrazu toto !
 
 
Ľudmila v kabíne Letova Š.10.6
 
Prvé lety mladej pilotky si zaslúžia o to väčší obdiv, že ich podnikla na vyradených vojenských lietadlách typu Brandenburg z čias monarchie, ktoré boli viac v oprave, ako lietali. Mimochodom, o sedem rokov skôr použili lietadlo typu Brandenburg (AERO-14) na vtedy novootvorenej pravidelnej linke Praha - Bratislava - Praha. Podľa zachovaných záznamov dosahovalo rýchlosť 108 km/h a vzdialenosť 320 kilometrov prekonávalo za 3 hodiny.
 
Nová etapa v živote Ľ. Šapošnikovovej nastala po tom, čo jej manžel zostrojil malé jednomiestne lietadlo s rozpätím krídel 5,5 metra, bol to už spomínaný Vrabčiak. Vďaka svojim unikátnym vlastnostiam mohlo zosadnúť tam, kde potrebovalo. Napríklad aj pri hradskej a v prípade potreby si pilotka mohla doplniť benzín aj od šoférov áut
 
 
Vrabčiak v lete nad starým letiskom v Nitre
 
Podľa zistení Aleny Táboreckej z Národného biografického ústavu v Martine Ľudmila na tomto lietadielku prekonala trasu Nitra - Piešťany za 26 minút. Niekoľko rokov sa zúčastňovala všetkých leteckých dní a súťaží na Slovensku, ale aj vo Varšave a v iných mestách
 
"S hrôzou myslím na blížiacu sa zimu," povedala v rozhovore pre Nový svet, "lebo celú zimu si nesadnem do lietadla a nevzlietnem. Túžobne budem čakať na jar, keď sa otvorí hangár na letisku a členovia nášho aeroklubu sa budú môcť z výšky niekoľkých sto metrov znovu kochať krásami Bratislavy."
 
 
havarovaný Vrabčiak
 
Bola prvá, druhá žena pilotka sa na Slovensku objavila až v roku 1935. Bola to Kitty Krivdová-Schweigertová z Banskej Štiavnice. Prevzala štafetu po Ľudmile, pre ktorú rozvod znamenal aj koniec lietania
 
Cestou do zabudnutia
 
V roku 1939 sa Ľudmila vydala za Jozefa Aujeského, majiteľa nitrianskeho mlyna. "Bol to pekný pár a mali pekný vzťah, veľmi si rozumeli," spomína Škultétyová. Nová etapa v ich živote sa začala po roku 1948, keď v nových politických pomeroch Aujeského majetok vyvlastnili. Zobrali mu mlyn a prišiel o všetko. "Jožko potom pracoval ako úradník, žili v malom domčeku, ktorý pripomínal lodičku uprostred vinohradu
 
" Podľa Škultétyovej sa však Aujeskovci dokázali prispôsobiť dobe, boli veľmi spoločenskí a veselí
 
 
Nitriansky hrad, vpravo hore na druhej strane rieky je Aujeského mlyn
 
Bývalý mlynár však zomrel už v roku 1965. Pani Ľudmila mala nízky dôchodok, už sa blížila k šesťdesiatke a bolo neskoro, aby sa niekedy zamestnala. Presťahovala sa do jednoizbového bytu v obytnom dome a aby si pomohla finančne, plietla na objednávku
 
 
Na sklonku života ju začala navštevovať Betka Kapustová, známa letecká akrobatka nitrianskeho Aeroklubu. Jozef Ott si spomína, že niekedy v tom čase usporiadali na nitrianskom letisku besedu členov Aeroklubu so Šapošnikovovou-Aujeskou
 
Po dlhom čase to bolo prvýkrát a naposledy, čo prehovorila o najslávnejšej kapitole svojho života
 
 
list sestry p. Aujeskej -Šapošnikovej adresovaný Betke Kapustovej / 1986
 
Zomrela 13. júla 1985, pol roka pred svojimi osemdesiatinami. Nad nitrianskym cintorínom prelietavali počas pohrebu športové lietadla. Pani Ľudmilu uložili do rodinnej hrobky vedľa mamy a sestry. Na tomto mieste je však už dnes pochovaný niekto iný. Jej priekopnícky čin už dnes nepripomína takmer nič. Jej meno nenesie žiadna slovenská ulica, ba ani jeden Aeroklub.

pozn. Gonzo : článok som prebral z webu Pravda.sk, za fotografie ďakujem Marošovi Szabó sen., plus sú doplnené ešte fotkami z archívu Betky Kapustovej
 
 
Ľudmila s autom pod Devínom - photo / archív Prvá
 
 
článok p.Garažiu " Prvá letkyňa na Slovensku " o pilotke p. Aujeskej - Šapošnikovovej
 pre časopis " Tempo "
 
 
 
Vrabčiak pred Aviou Fokker F.IX zrejme v Nitre / photo - archív Boris Súdny
 
Ľudmila Šapošnikovová-Aujeská článok Milan Garažia Ľudmila Šapošnikovová-Aujeská článok 2 Milan Garažia list sestry Šapošnikovovej- Aujeskej Betke Kapustovej Ľudmila Šapošnikovová - Aujeská
Ľudmila Šapošnikovová - Aujeská Aujeského mlyn Ľudmila Šapošnikovová - Aujeská Vrabčiak
Ľudmila Šapošnikovová - Aujeská Ľudmila v Brandenburgu Š10.36 Šapošnikov s Ľudmilou pred Vrabčiakom Ľudmila s autom pod Devínom
Ľudmila Zápisník letov Vrabčiak pred Aviou Fokker F.IX / photo - archív Obrana národa - armádní generál Jozef Bílý FB.com Vrabčiak pred Aviou Fokker F.IX / photo - archív Obrana národa - armádní generál Jozef Bílý FB.com


comments powered by Disqus
 

HELP pre senior pilotov

Recenzia
 

Civilné letisko Piešťany - kniha Mariána Koricinu

Autorom knihy je dlhoročný zamestnanec piešťanského letiska pán Marián Koricina, ktorý tu odpracoval 25 rokov. Letisko mu za ten čas prirástlo k srdcu natoľko, že po odchode do dôchodku sa rozhodol spísať jeho bohatú históriu. Pri písaní knihy...

Gonzo - 23.10.2021
Autori
 

 

 

Buchón / G-BWUE
Foto dňa
Buchón / G-BWUE