Palo Krnáč

Fero Štefánik - 2.2.2022
 

Palo Krnáč za kniplom inšpekčného Čmeláka Z-37A-2 / OK-HYU, na krídle stojí Oldo Bílek

Nie je jednoduché napísať o Pavlovi Krnáčovi v niekoľkých vetách to, čo by vystihlo jeho prácu v letectve. Charakteristické v jeho celom živote bolo to, že napriek obrovským odborným vedomostiam, sa nikdy netlačil do popredia. Lietať začal na vetroňoch v roku 1957 v Aeroklube Nové Zámky, výcvik na motorových lietadlá urobil v Aeroklube Bratislava - Vajnory. Po absolvovaní štúdia na Vysokej škole niekoľko rokov pracoval ako statik stavebných konštrukcií a v tejto oblasti popri lietaní bol aj súdnym znalcom. Túto odbornosť naplno využíval už ako profesionálny pilot Štatnej leteckej inšpekcie SR (neskôr Leteckého úradu) pri vyšetrovaní a objasňovaní príčin a následkov najzložitejších leteckých nehôd.

V práci inšpektora podniku SLOV-AIR a neskoršie ako inšpektor ŠLI (LÚ) SR tvrdohlavo a dôsledne hľadal skutočné príčiny, prečo došlo k nehode a navrhované opatrenia boli logické a naozaj prispievali k bezpečnosti lietania na Slovensku. Nebolo to jednoduché, najmä ak došlo k nehode pri IFR letoch, v zlom počasí, bez svedkov, občas aj zahraničných pilotov, kde sa mnohokrát nedalo presne určiť ani to, kto bol veliteľom lietadla. Pre prácu poľnohospodárskeho pilota významne prispel spracovaním metodiky lietania na Z-37 Čmelák

Fero Štefánik

a teraz pár slov, ktoré napísal sám Palo o sebe v roku 2015

--

Detstvo som prežil v malom okresnom meste, ktoré sa nachádzalo na juhu Československej republiky. Spomínam si, že som chodil do osemročky, ktorú sme nazývali "flengerka". Táto elitná škola sa postupom času stala pomocnou / osobitnou školou. Chvalabohu tento negatívny osud dejín nepostihol aj absolventov školy. Nové Zámky mali aj trávnaté výcvikové letisko, na ktorom prebiehal intenzívny letecký výcvik mladých vojenských pilotov. Používali sa dvojmiestne výcvikové lietadlá s označením C-106. Letecký pluk premiestnili, letisko zostalo .... mňa zaujal hukot týchto lietadiel ...

Výsledkom bolo, že koncom roka 1957 som si našiel cestu na toto letisko, absolvoval teoretické školenia a na záver teoretických skúšok som obdržal ako odmenu - prémiový let. Let bol na cvičnom vetroni typu VT-109 Pionýr / OK-4025. Je zaujímavé, že takéto drobné detaily z leteckého života sa trvale vžijú do pamäti starého pilota. Let pilotoval Eugen "Poky" Pokorný. Spomínam si, že let bol nádherný, dohľadnosť rozprávková, modro nebies nebolo ničím rušené, trpezlivosť a pilotáž inštruktora vzorová. Vznikla láska k lietaniu na celý život 

V roku 1958 sa mi podarilo úspešne ukončiť bezmotorový výcvik. Dostal som svoju prvú leteckú liceciu. Nasledovala cesta do Prahy. Smer : Praha - Dejvice. Smer: ÚLZ. Zdravotné výsledky boli dobré, nasledovala opäť náročná teoretická príprava. V jarných mesiacoch roku 1959 som začal výcvik motorového pilota. S úctou spomínam na svojho prvého inštruktora pre výcvik na motorových lietadlách. Volal sa Michal Varečka, bývalý vojenský pilot. Lietal v Dopravnom pluku armády s lietadlami typu C-103 Siebel.

Podarilo sa mi úspešne ukončiť letecký výcvik a získal som svoj prvý letecký diplom. Osnova bola náročná, ale výsledkom bolo, že sme sa naučili lietať za pekného počasia, ale aj v zakrytej kabíne. Získali sme základné návyky prístrojového lietania. Úloha "2" bola snáď najkrajšia - nácvik akrobacie. Tvrdím, že akrobacia je korením lietania ... ale, život prináša aj zmeny a aj nečakané zvraty a sklamania ...

Motorový výcvik, ktorý som absolvoval, bol smerovaný k nástupu do vojenského letectva. Armáda nečakane znížila "smerné čísla" a stali sme sa prebytočnými pilotmi. V sedemnástich rokoch života sme sa stali prebytočnými pilotmi ... Nasledovala prihláška na SVŠT Bratislava. Teraz je to Technická univerzita. Po úspešnom ukončení v roku 1965 som sa začal venovať statike.

Letecký život prináša trvalé zmeny. Chvalabohu zmeny bývajú aj pozitívne. Mne sa podarilo v roku 1971 úspešne absolvovať inštruktorský kurz motorového lietania, vyškoliť prvých pilotov a v roku 1975 som bol prijatý do SLOV-AIRu. Bola to pekná a náročná práca. Postupne sa letecký park podniku modernizoval a dostali sme novučičké lietadlá typu An-2. Znie to paradoxne, ale "Andula" je nadčasové lietadlo. Obľúbil som si tento typ lietadla. Neskôr som dostal ponuku spracovať Metodiku výcviku pilota na lietadlo Z-37 Čmelák. Úlohu sa mi podarilo zvládnuť. Aj s odstupom času konštatujem, že bola to záslužná práca.

V roku 1984 som dostal ponuku pracovať ako pilot - inšpektor ŠLI Bratislava. Je to veľmi náročná a zodpovedná práca, pri ktorej pilot zužitkuje všetky získané letecké skúsenosti.

Významnou a osobitnou odnožou letectva je možnosť pre pilota - vykonávať inštruktorskú činnosť. Je to komplexná práca. Ja som sa venoval najmä poskytovaniu IFR výcvikov. Lietadlo typu L-200 Morava sa stalo mojou najväčšou leteckou láskou. Lietadlo je schopné bezpečne doviesť svoju posádku do svojho cieľa v akúkoľvek dennú, alebo nočnú dobu. Všetko pekné sa raz skončí. Môj aktívny letecký život pilota a inštruktora sa skončil v roku 2003 v Leteckej škole Dubnica nad Váhom.

Na záver by som sa rád poďakoval všetkým svojim inštruktorom, kolegom, žiakom, frekventantom a preskušovaným - za dlhoročnú a korektnú spoluprácu. Moje osobitné poďakovanie patrí kolektívu pracovníkov Žilinskej univerzity za dlhoročnú spoluprácu a za vytvorenie podmienok pre možnosť poskytovať IFR výcviky.

Pavol Krnáč 

--

v dôchodkovom veku sa stal z Pala simulátorový pilot, a člen fóra flightsim.cz pod nickom "Instructor", ďalej prikladám linky na jeho "Moravy L-200" :

MiniHangár lietadiel typu L-200 Morava pre program MS / FSX - časť I.

MiniHangár lietadiel typu L-200 Morava pre program MS / FSX - časť II.

photo - archív O. Bíleka
photo - archív O. Bíleka
Oldo Bílek a Palo Krnáč


comments powered by Disqus