Prenosné svetelné návestidlá RAYBOND

Gonzo - 22.9.2018
 

príklad umiestnenia prenosného svetelného návestidla RAY1-W na dráhe

Ako nás vôbec napadlo dať sa na výrobu návestidiel ?

Časť 1.

Nápad zriadiť v Nitre nočné lietanie prišiel úplne prirodzene - potreboval som pre začatie IFR výcviku absolvovať výcvik VFR noc, ktorý bol kvôli poplatkom na “veľkých” letiskách pomerne drahý. Povedali sme si teda - prečo by sa to nedalo odlietať doma? Veď nočná prevádzka na našom letisku v minulosti bola a dokonca sme našli aj svetelné návestidlá, ktoré sa používali na osvetlenie vzletovej a pristávacej dráhy. Bol to vojenský systém nazývaný “MLOK” - jednoduché prenosné svetelné návestidlá s vláknovými žiarovkami umiestnené na trojnožkách, navzájom pospájané káblami. Tieto svetlá však neboli zďaleka také prenosné, ako by sa mohlo zdať. Celý systém bol v dvoch obrovských a ťažkých bedniach, navyše k nemu chýbala kabeláž a zdroj. Rozhodli sme sa teda na internete preskúmať, aké systémy vhodné na športové letisko sú dnes na trhu. Vtedy prišlo prvé vytriezvenie - zistili sme, že cena za takýto systém sa pohybuje okolo 100.000 €. Predsa len som si teda VFR noc odlietal v Žiline :) 

No nedalo nám to a vytiahli sme zo skladu zopár starých MLOK-ov. Prešli sme si predpis L-14 Letiská a rozhodli sme sa, že navrhneme vlastné návestidlo, presne podľa potrieb nášho letiska. Zainvestovali sme a na bazoši sme si za 50 € kúpili luxmeter - zariadenie na meranie svietivosti. Odmerali sme starý MLOK a zistili sme, že so 40W žiarovkou, ktorá v ňom pôvodne bola nespĺňa predpísanú svietivosť 50cd a teda naše nové svetielko bude musieť svietiť podstatne silnejšie. Tento poznatok sme najprv bagatelizovali, pretože sme si mysleli že v dobe LED diód to nebude žiadny problém. Neskôr sme si však uvedomili, že ak nechceme naše svetlá prenášať po letisku nákladným autom, musíme ich navrhnúť naozaj efektívne - to znamená správne usmerniť svetelný tok a použiť čo najmenšie akumulátory (káblový systém sme hneď zavrhli).

old school MLOK

Vývoj finálnej verzie návestidiel nám trval naozaj dlho. Od zrodenia myšlienky po prvé testovanie návestidiel na letisku uplynulo 7 rokov. Znie to hrozne, ale málokto si uvedomuje aké ťažké je dnes niečo vyrobiť. Predstavte si hocijaký predmet, ktorý práve vidíte na stole. Čo všetko je potrebné na jeho výrobu? Koľko stoja stroje, ktoré sa na to používajú? A oplatí sa to vôbec? Nemohli sme si dovoliť vybavenie dielne, kde by sme vyrábali a testovali prototypy a preto sme sa spoliehali na outsourcing. Chodili sme po firmách, ktoré sa venujú LED osvetleniu, batériám, elektronike a podobne. Nakoniec, po vyrobení otestovaní a zavrhnutí mnohých variant sme dali dohromady všetko, čo bolo potrebné na zostavenie nášho vytúženého výrobku. Chýbalo nám len jedno - obal.  Trvali sme na hliníkovom tele, preto sme boli odkázaní na kovoobrábacie dielne. Keďže sa jednalo o malosériovú výrobu, väčšina sústružníckych firiem nás odbila s tým, že sa im to neoplatí, pretože pracujú na veľkých zákazkach. Mali sme však šťastie a natrafili sme na bývalého stíhača - dnes majiteľa sústružníckej dielne, pána Pavlíčka, ktorého náš projekt zaujal a dovolil nám 46 kusov návestidiel vyrobiť v jeho dielni

Súbežne s navrhovaním návestidiel sme od začiatku pracovali aj na schválení letiska Nitra na nočné lietanie. Keď som prvýkrát ako 21 ročný navštívil vtedy ešte Letecký úrad s týmto nápadom, nestretlo sa to bohužiaľ s pochopením. Bol som zavalený hromadou dôvodov, prečo to nejde. Naozaj, predstavovali sme si to príliš jednoducho a odvolávka na starý svetelný systém neobstála, keďže za posledné desiatky rokov sa legislatíva výrazne zmenila. Zásadnou zmenou bola požiadavka umiestniť svetelné návestidlá na presne určené body a nie len tak “od oka”, ako sa to robilo pri nočnej prevádzke v Nitre v minulosti. No neodradilo nás to a osvetlenie nitrianskeho letiska som si zvolil za tému diplomovej práce. V diplomovke som navrhol postupy nočnej prevádzky a opísal navrhovaný svetelný systém. Vedúcim tejto práce bol pán Gábriš, ktorý pracoval v tom čase na Leteckom úrade a výrazne mi pomohol nájsť riešenia problémov, ktoré sa pred nami neustále objavovali. Mal som pocit, že ľudia na úrade postupne začínajú veriť tomuto projektu. 
 
 
RAY1-RG  /  RAY1-W
 
Rasťo Šišovský vymyslel systém kotvenia návestidiel, ktorý nám umožňoval jednak umiestniť svetielka na presne zamerané body a zároveň ich odstrániť po ukončení nočnej prevádzky, aby cez deň na dráhe nepredstavovali prekážku. Tým sme dosiahli náskok pred konkurenciou, ktorá systém kotvenia prenosných návestidiel nemala doriešený. Začali sme rozmýšľať nad tým, že by o takýto svetelný systém mohli mať záujem aj iné letiská. Po doladení a otestovaní systému sme pripravili dokumentáciu pre dnes už Dopravný úrad a požiadali sme o tzv. “súhlas na použitie výrobkov v civilnom letectve”. Zároveň s úradom komunikujeme o zmene prevádzkového povolenie na VFR deň+noc. Podmienkou k tomuto všetkému bol súhlas Ministerstva dopravy a výstavby SR s významnou zmenou letiska, ktorý sme konečne po roku a pol dostali. Teraz teda čakáme na certifikát k návestidlám a pripravujeme doplnenie prevádzkovej príručky o postupy pre nočné lietanie. Netrúfam si odhadnúť kedy budeme mať schválené svetlá aj letisko, ale myslím že tento rok sa už nočnej prevádzky na letisku Nitra konečne dočkáme. Tak nám držte palce :) 
 
Miro Krjak
 

súvisiace články :  Na nitrianskom letisku sa pripravuje výstavba hangárov a buduje infraštruktúra pre nočné lietanie

návestidlo RAY1-W návestidlo RAY1-RG / RAY1-W old school návestidlo MLOK


comments powered by Disqus