Nedeľu prebrúsiť po dolinkách Nízkotatranských

Juraj Koreň - 31.3.2014
 

Keď v sobotu večer vidím predpoveď už sa mi v okáľoch blyští. Slabý vietor zo západu, základne na obežnej dráhe a dobré zvrstvenie. Ráno teda balím saky paky a idem na stopa na Donky. Baranovo môžem kašľať, nie som rádio-frajer a okrem toho to tam nebude bohvie čo sa zodvihnúť skoro a pri mojom pláne, stokilometrovom, potrebujem byť vo vzduchu čím skôr. Zo Zv stopnem stavebných robošov a z BB motokrosistov, čo idú do Likavky trimovať na preteky, mám im zakývať

Na Donkoch som pomerne skoro, o pol jedenástej a lanovka nejde čo ma vonkoncom netrápi, výšľap bez balastu a po zimnom tréningu je lahoda na dušu. Tesne pod vrcholom vidím, že začínajú mraky naskakovať, to je paráda o 11tej!! Na štartovisku  mi príde smska od Ondra bodaj ho, tak pri nechápajúcich pohľadoch okolostojacich spotený dávam 10 klikov, potom podesiatujem podumám, že čo s načatým dňom, kam letieť a tak, popri koláčikoch od frajerky akosi zabúdam plánovať a venujem sa im

Odštartujem o nejakej pol dvanástej a mám čo robiť, aby som sa vyzdvíhal, keďže mraky (chmúrky, chuchvalce) zmizli a je to bez jediného obláčika smerom na Krížnu, takže lotéria. Rozhodnutý som točiť absolútne všetko, aby som sa udržal čo najvyššie a nehľadieť na priemerku. Po prvom stupáku vidím troch bocianov točiť kúsok predo mnou, nechám ich točiť si svoje a ja zvŕtam to svoje... sú bohoví, zobáky spustené, nohy ovisajúce, ešte ani obed nie je a už sa im nechce ! :D Na rebrách z Krížnej to už šľape, otočím ju a chcem ísť najsamprv na Choč cez Ploskú a Smrekovicu, nuže ale bez mrakov lotéria, nefunguje to ani prd a kým sa vyzdvíham je to hotový pôrod. Idem ja radšej tahet na NT a uvidím po ceste, či sa rozfúka, alebo nie, alebo vlastne ako. Nad Donkami ma už čakajú nejaké chmárky a cucajú. Mám čo robiť, aby ma neprejalo cez. Speeda sa mi nechce šľapať, bo rozbité je to, ako cesty naše

Preskočím na NT ani med a začína rock´n´roll, mraky vysoko, vysokánsko a mocnie stupáky, avšak popri zemi to nechodí. Už na Latiborskej idem pekne do lesa do doliny a lovím, lovím s pohľadom upretým na striedačku do zalesnenej doliny a do padáku, ktorý pár krát v poslednej chvíli pred fronstallom zachránim, pod Vajsovskou Skalkou je to ešte dva razy horšie i vylietam hodne do doliny (samoška bez pristávačky :D už to radšej ani neriešim). Zodvihnem sa v krásnej bombe jarnej do 2100 metrov, lebo viacej si netrúfam, kus ma pojme a ešte pritočím čosi kdesi a už mám kde núdzovo pristáť. Na Chopok sa pozerám pekne a pokorne zospodku, ale našťastie koska dá a môžem preskočiť na hrebeň, lebo sa mi vidí, že by to sto kilometrov FAI aj šlo zavrieť (verziu záfuku na Kráľovku som prehodnotil). Hrebeň je však celý zasnežený a tak letím ponad iba pokým drží...čo je skoro nič. Musím preskočiť na sever a hľadať si nezasnežené časti, teda pod 1800 metrov asi tak odhadom. Už to je troška presvedčivejšie, tak dupem do speedu, stačí polka a vejem

Hrebienčok pri Magurke sklamal, nepodržal a ani nepridvihol. S malou výškou i dušičkou pokračujem na Železné. S pár poslednými metrami to preskočím na nasvietenú stranu, bomba šupa, pár krát strela do padáku, pri ktorej isto preverím test 12G :D - skoro my vypadnú vnútornosti cez chrbát pri tom vletení do stupáku. Potrebujem iba 200-300 m, aby som dovial ďalej na NT Tlstú a poriadne si pritočil, vydržím tých 200m. Na Tlstej krásne prikrútim a popod mráčky, čo mi naskočili snažím sa nepredrbať výšku a zároveň udržať éro v letuschopnej polohe :D na môj údiv, udržujem aj SMER (našťastie iba v geografickom slova zmysle, lebo henten SMER som aj ja poslal SMEROM do ....)

Vytočím a pokračujem na Choč, do závetria a modra, samoška že zabudnem na špecialitku Oravy zaprdenej, ak fúka SZ / S tak tu drbe ako sprosté, pár krát ma položilo minulý rock a položilo ma i dnes. Celkom kľajem namiesto rozmýšľania, čo z načatým letom zhnijem do doliny tak rýchlo, že nestihnem ani všetky kliatby čo poznám, vysloviť

Bisťu pána, mohla byť žatva ako v auguste už teraz, v marci ! Ako si balím výstroj, začujem ako ktosi po cigánsky, také to čóro-móro vybľakuje z minimálne bezpečných 50 metrov. Pozriem smerom na ihrisko futbalovie a dákysi pupkatý na mňa pokrikuje, či mám dajaký problém, že tu má partiu a že ma zmastia a takéto reči. Ja, inak pokojamilovný človek, ale práve poriadne vytočený z toho, že som takto britko vyhnil, nenechám sa dva razy núkať a odziapem mu nazad, že ak má on problém so zubmi, nedajboch ich má príliš, môžem mu pomôcť a pár mu ich vyraziť, alebo komukoľvek z jeho "partie". Chlapík ešte čosi utrúsi a zoberie sa preč. A to tak frajerským spôsobom, že ma to od smiechu posadilo. Sadne na trojkolesový bicykel, taký čo sa pre dôchodcov hodia a odíde ako majster svetla (žiadna banda sa nikde neschováva :D). Celú cestu po dedine hľadám trojkolesový bicykel a cigána v bielom tričku. Nikde ho nieto. Prídem na stopa a čuduj sa svet, z druhej strany (od RK) brzí a trúbi kára s poľskou ŠPZ, nechápavo sa dívam na dvoch vlasatých a zarastených týpkov, čo vyskakujú von a kývajú mi... až po pár sekundách spoznávam spolužiakov zo strednej, Dejvida a Samuelsona. Pokecáme trocha i keď ja som nejako mimo z toho a reči moje nedávajú zmysel, ale aj tak švanda to jest. Nevideli sme sa tri roky, či viacej ? Keby dovejem na donky späť s 100 km FAI, tak ich nestretnem. Body počkajú....

Tento rock prvý krát na hrebeni, poriadne vymetené dolinky a pár letových hodín v kapse...
 
 



comments powered by Disqus