Na vandrovku do Rumunska

Juraj Koreň - 29.6.2015
 

" Človeče, daj si pozor, pretože ak budeš o niečom vytrvalo snívať, raz sa ti to splní "

Výrok Platónov je veru viacej ako pravdivý. Na druhej strane varuje "všetko čo chceš, môžeš mať, nešťastník !" Popri nádeji upozorňuje na útrapy spojené s napĺňaním snov, toto a mnoho iného som si nedávno prečítal v knižke jedného z najväčších cestovateľov Slovenska, Františka Keleho, nech je mu zem ľahká...a odľahlo mi že nie som jediný...postihnutý, totiž neposednou dušou trpia ľudia už tisícročia. Ženie ich do neznáma, či už iba na hrebeňovku NT kde nikdy neboli, či ba biele miesta na mape, zmotajú sa niekedy na strašné cesty. (Scottova výprava, Hannibal Alpáma či Alexander trip do Indie s celou armádou  sexuchtivých  a ozbrojených turistov)

Škola pre tento čas skončila a ja voľný (naozaj) sledujem počko a plánujem. Tento rok som sa rozhodol ísť niekam inam. Už dlho ma volá Istvan do Rumunska a mne sa Rumunsko viac ako páči. Boli sme tam čajsi tri roky dozadu. Ľudia počernejší, ale ochotný, veselý a nespíkujúci anglicky. Páčilo sa mi mocne, hory také, že mi neraz i dych zahamovalo z tých skál a lesov koldokola a medveďov samozrejme. Salaše, ovečky a nekonečné, naozaj divoké Karpaty. Takže snílko Ďurifuk si zaumienil, a kedže sníval pomerne dlho, všetko sa vybavilo a ide sa na vec!



Tu si požiačiam kúsok z Keleho myšlienky. " Cestovateľ je ten, ktorého výpravy a cesty majú filozofický základ, myšlienku a zmysluplný cieľ. Aj aj keď naplní tento predpoklad, stále je len na polceste k získaniu statusu cestovateľa. Naozajstným cestovateľom je len ten, ktorý sa o svoje zážitky, poznatky a prežité dobrodružstvo akýmsi spôsobom podelí "

Nevedno prečo, pred dvoma rokmi som si začal písať tento "denníček" pretože som to chcel zo seba dostať a zároveň namotať ďalších, ktorý možno po prečítaní pár zážitkov zistia, aké jednoduché a príjemné je spoznávať svet na vlastnú päsť. Ale dosť bolo filozofovania, bo vás to prestane baviť

Takže frčím do Rumunska! ani neviem ako, vraj bude počko a náhodou mi Zajovci vybavili odvoz na jutro ráno, cca 50km od miesta z ktorého by som teoreticky v nedeľu mohol do výšin. Zapožičali mi nové proťáky, nech otestujem. Za to im patrí veľká vďaka, naozaj si to vážim, pretože to nie je jednoduché, minimálne v slovenských podmienkach, podporovať kohosi iného ako futbalistov. Rado Židek mi ochotne požičal trojkilovú sedačku i so záložkou, takže aj jemu som nesmierne zaviazaný. A v neposlednom rade som nafasoval nový SKYDROP, takže tiež otestujem. Celá výbava váži do 20 kg, to je krasota. I na plece to vyhodím jednou rukou

Zobral som si ponaučenie z minulého roku, idem dosť naľahko. Mapy už nejaké mám, i jedálniček som trošku usporiadal, uvidíme čo sa z toho vykľuje



comments powered by Disqus