Môj prvý pohár

Gonzo - 15.7.2011
 

Cesta k môjmu prvému poháru sa začala 29. júna 2011 v Partizánskom, v prvý súťažný deň memoriálu Alexandra Makarenka. Disciplína, rovnako ako nasledujúcich 5 dní, bola po hodine odkladov štartov síce zrušená, no tento čas sme s Tomášom Bobokom využili na prediskutovanie ,,taktík a fintičiek" ktoré budeme v nasledujúcich dňoch, rovnako, ako na augustových Majstrovstvách Sveta juniorov v nemeckom Musbachu používať. V Partizánskom nám vyniesli s rozostupom 10 bodov prvé dve miesta v Combi triede.  Odpoveď na otázku aké to sú je jednoduchá, za žiadnych okolností sa nevzdávať 

Prvý letový deň - 5.júl
Po vyplnení tlakovej níže a piatich voľných dňoch konečne letíme úlohu cez určené priestory na dve hodiny. Počasie je veľmi slabé, svedčí o tom množstvo vetroňov klubovky pristávajúcich ešte pred otvorením odletovej pásky. Po skončení vzletov klubovky sme na rade my - combi trieda. S Tomášom sme sa počas sledovania bojov kluboviek o udržanie vo vzduchu potichu dohodli že vodu vylejeme najneskôr v prvom stúpaní po odlete, to že ja svojich 130l vylejem 10 minút po vypnutí z aerovleku v 300m nad terénom počas zúfalých hodinu a pol trvajúcich bojov som nemohol tušiť. Tomáš sa uchytil bez problémov a hodinu a pol ma čakal, odpoveď na otázku ako sa mu to podarilo je jednoduchá. Počas lietania v okolí Klátovej Novej Vsi (tzv.Stalingrad) bol cca o 10-15 metrov vyššie. Táto výška bola rozhodujúca keď sme nalietavali nasvietenú, nafukovanú muldu a ja som sa na ceste k nej otočil kvôli spomínaným zopár metrom, ktoré by spôsobili moje zavesenie sa na stromy. Na samotný let po trati si už príliš nespomínam, snáď asi len toľko že sme lietali v stúpaniach 0-1,2m, ale to nebolo nič výnimočné, rovnaké počasia panovali celý zvyšok súťaže. Disciplínu vyhral Tomáš, ja druhý.
 
Druhý letový deň - 6.júl
Predpoveď jemného zlepšenia počasia dala podnet na vyhlásenie Racing tasku (na pevné kruhy) o dĺžke 219,5 km s otočnými bodmi Bystričany - Nové Zámky - Skýcov - Zobor. Nevýrazné výsledky tohto dňa spočívali v chybnom rozhodnutí ovplyvnenom náhodne naleteným dvojmetrom netočiť po otočke Bystričian rozbitých 1,3m a pokračovať na Zlaté Moravce, kde sme spadli do 400m nad terén a strávili mnoho času zachraňovaním sa. V tomto úseku nás predbehol najmä Štefan Šimončič s Nimbusom, ktorý by, nebyť narušenia zakázaného priestoru vyhral túto disciplínu. Zvyšok trate už nebol príliš problémový, malý zásek nastal iba pri otočke Zobora, kde sme doleteli bez vody do rozpadov a kde sa prejavila Tomášova vyššia hmotnosť vďaka ktorej som ho ľahko prestúpal a na poslednom ramene aj predbehol. Z tohto dňa mi obzvlášť utkvel nemecký Arcus ktorý sa pohyboval v našej blízkosti väčšinu letu, je to úplná novinka v 20m dvojsedadlovej triede a podľa mňa najkrajší vetroň. Víťaz disciplíny Miloš Šrank, ja druhý, Tomáš štvrtý
 
 
Tretí letový deň - 7.júl
Pevné otočné body Oravský Podzámok - Veľký Bok - Dubná Skala, túto trať nikto nedoletel, no nám sa osvedčila ,,Nikdy to nevzdaj" taktika, keď všetci súperi postupne nahodili Turbo, otočili sa na prvej otočke, alebo pristáli v Ružomberku. My sme leteli pomerne bez problémov až na druhú otočku, malý kopec za Nízkymi Tatrami, ktorý sa nachádzal v závetrí, v tieni a neviem v čom všetkom ešte... Katastrofa, priam učebnicový príklad zle zvolenej otočky, sa pre nás prejavil cca hodinovým laborovaním v 200-400m nad terénom nedaľeko Brezna. Keď si predstavím, že by sme tam pristáli... Brrr, ešte teraz by sme asi boli na transporte. Druhý problém nastal po križovaní Veľkej Fatry, keď sme videli ako sa to smerom na tretiu otočku (Dubná Skala je kameňolom na začiatku strečnianskeho priesmyku medzi martinskou dolinou a údolím Váhu pri Žiline na druhej strane) úplne vyčistilo. V konečnom dôsledku sme od Katovej Skaly leteli v úplne čistom až na Dubnú Skalu a po jej otočke padlo rozhodnutie letieť čo najďalej, po ceste vyskúšať niekoľko potencionálnych zdrojov čistej termiky a potom sa otočiť a pristáť v Martine, no za Martinom smerom po trati sme naleteli stúpanie, v ktorom som ja bral cca. 1,5m. Tomáš, u ktorého sa opäť prejavila jeho väčšia hmotnosť len 0,7 a neskôr nič. Ja som vystúpal čo to dalo a letel som ďalej, až do Novák, kde som sa približne na úrovni chladiacej veže otočil a pristál v Prievidzi (Hlad a predstava parených buchiet bola silnejšia, ako vôľa mať zopár bodov naviac za pristátie v Bystričanoch, sľubujem že na MS takto nevymäknem ;)). Tomáš doletel na úroveň Znievu, kde sa otočil a pristál v Martine. Vo výsledkoch sme obsadili prvé dve miesta.
 
Štvrtý letový deň - 8.júl
Úloha na dané priestory hore-dole po doline na 2:45h. Z tohto dňa si pamätám len to, že ani ja ani Tomáš sme sa necítili dobre, čo sa prejavilo aj na výsledkoch (Tomáš tretie, ja štvrté miesto). Už na prvom ramene nás predbehol Števo Šimončič a Samo Pollák na LS-8.
 
Piaty letový deň - 9.júl
Katastrofa. Racing task na 258km (Magura - Zobor - Motešice). Ráno pred vzletom sme mali rôzne plány (napríklad prielet vo formácii po dolete apod.), no realita nám dala krutú facku a to hneď na prvom ramene, kde sme na začiatku Malej Fatry spadli až na zem a dlho sme sa zachraňovali. Potom už bolo neskoro a mali sme vážne problémy... Napríklad po otočke Magury som od Žiarskych vrchov (aka Kozie chrbty) kĺzal bez najmenšieho náznaku stúpania do Partizánskeho kde som pristál. Tomáš, ktorý letel kúsok za mnou niečo vytočil a doletel až do Nitry. Katastrofa na druhú, za konečné umiestnenie môžme vďačiť veľkému bodovému rozdielu ktorý sme si vytvorili v predchádzajúcich disciplínach, inak by sme padli hlboko. Pre mňa to bol najpoučnejší zo všetkých letov, pri ktorom mi mrazivo dýchol na chrbát fakt, že nafúkanci do letectva nepatria a netreba si dopredu robiť veľkolepé plány
 
 
Čo dodať na záver ? 

Výhra je krásna vec, ale nie je dobré byť o nej presvedčený dopredu. To je asi najdôležitejšia skúsenosť ktorú som si z tejto súťaže zobral. Teraz nasleduje dvojtýždňová prestávka na regeneráciu a doplnenie teoretických vedomostí a po nej 7.Majstrovstvá sveta juniorov, na ktorých sa zo slovenska zúčastníme štyria: Dávid Darnady a Filip Pecháč v klubovej triede, Tomáš Bobok a ja  v štandardnej triede

Tak držte palce :)
 
                                              Maťo Jurovic
 
 


comments powered by Disqus