Letecký deň Karup

Jacek Domaňski - 9.2.2015
 

Dvaja v autobuse (ak nepočítame šoféra), alebo ako sa cestuje na letecký deň v dánskom kráľovstve

4. diel zo série „Spotterské príbehy“

Plný dojmov z návštevy NATO Tiger Meet sme dorazili do Dánska, aby sme sa na základni Karup zúčastnili leteckého dňa, poriadaného Helicopter Wing Karup. Karup je vojenské a civilné letisko medzi Viborg a Herning, v srdci dánskeho polostrova a je zároveň sídlom hlavného riadenia Dánskeho kráľovského letectva (Air Control Wing Karup) . Ubytovali sme sa v krásnom penzióne, uprostred kľudného dánskeho vidieka, čo bolo relaxujúcou obmenou po síce malomestskom, ale predsa rušnom Schleswigu.

C-130 Hercules dánskeho kráľovského letectva

Letecký deň v Karup, tu nazývaný jednoducho „Air Show“, bol organizovaný v nedeľu 22. júna 2014, dodatočne k tomu v sobotu poriadatelia usporiadali neverejný „spotter day“, behom ktorého 250 šťastlivcov malo možnosť , okrem sledovania príprav k leteckému dňu, nahliadnúť do niekoľkých zaujímavých, bežne neprístupných kútikov základne Karup. 

Kľudný dánsky vidiek. Pravdupovediac,… až príliš kľudný. Náš prvý dojem, ktorý v nás pretrval až do konca pobytu, bol – a prečo je tu také ticho? Kde sú všetci ľudia? Zvyknutí na to, ako vyzerajú dediny v Česku, Slovensku, alebo Nemecku, môžeme byť dosť šokovaní typickou dánskou dedinkou: nie je tu žiaden obchod, ani reštaurácia alebo krčmička. Ľudoprázdne ulice. Božský kľud. Ľudia  nie sú ani pred domom, či v záhrade alebo na terase, dokonca tu nešteká ani žiaden pes! Počas nášho pobytu sa nám podarilo usporiadať niekoľko prechádzok do okolia – ale nestretli sme tam nikoho. Výnimočnou bola chvíľa, keď nás minulo nejaké auto, a asi dvakrát cyklista. Pritom sa uvádza, že región Midtjylland je jedným z najviac zaľudnených oblastí v Dánsku, teda pokiaľ budeme veriť Wikipédii. I keď v našej dedinke nie je ani večierka, našťastie náš penzión je vybavený skoro luxusnou kuchynskou linkou, ktorá je nám plne k dispozícii, takže spotrebujeme z mesta dovezené zásoby a hladovať nebudeme.

Sobota, 21. júna, začíname deň prvý. Plán je jednoduchý – stihnúť autobus o 6. hodine ráno (našťastie zastávku máme len 50m od penziónu), doraziť do Herning, tam prestúpiť na autobus smerujúci do Viborgu, ktorý zastavuje priamo před základňou, kde by sme mali byť najneskôr o 8:45 hod..  Bohužiaľ toto bola len príjemná teória, realita nám pripravila niekoľko zaujímavých prekvapení

Príprava na letecký deň

Už o 5:50 hod. sme stáli na autobusovej zastávke, a čakáme... 6:00 – autobus nikde, 6:10... nič, 6:20... stále nič. Buď sa do cestovného poriadku pre sobotu vlúdila nejaká chybička, buď autobus presvišťal okolo našej dedinky po hlavnej ceste a neunúval sa zachádzkou centrom. Pre krátke vysvetlenie - tu autobusovú dopravu, vrátane mestskej hromadnej, nepoužíva skoro nikto. Väčšinou sa v autobuse vezú priemerne 3-4 cestujúci, niekoľkokrát sme dokonca boli jedinými cestujúcimi. Ďalší autobus ide až o 8:30, tak čakanie by nemalo zmysel – po krátkej diskúsii sme dospeli k rozhodnutiu, že sa vydáme na križovatku s hlavnou cestou a možno tam pri troche šťastia chytíme nejaký iný spoj do Herning. Sú to len 2 km, tak s úsmevom pochodujeme dánskou krajinou za čertvého slnečného rána, za nami sa na cestu kladú naše veľmi dlhé tiene.

Na križovatke nám už prestalo byť tak veselo, keď sme zistili, že odtiaľ už žiadne iné spoje neexistujú! Čas beží, tak nám neostáva nič iné, len pokračovať v „prechádzke“ smerom k Herningu. Tam bude ďalšia križovatka, možnosť ďalších spojov, a hlavne vidina mestskej dopravy, takže zvyšný transport by už mala byť hračka. Päť kilometrov ubehlo nejak prirýchlo, ocitli sme sa na predmestí Herning – Tjorring, a tu nás čakalo ďalšie prekvapenie. Prímestské spoje žiadne, a mestská doprava v skoro 50-tisícovom Herningu v sobotu funguje až od 9. hod.. Aj predmestie pôsobí vymretým dojmom, žiadni ľudia, ani otvorené obchody,... nádejou sa zdala neďaleká čerpacia stanica – ale i tá je zatvorená!

Ďalšia, tentokrát už trošku zúfalejšia diskusia je ukončená záverom, že nám neostáva nič iné, než zavolať taxislužbu – čakanie na MHD, či dokonca ďalší pochod do centra Herning nemá zmysel, autobus na letisko už nestihneme. Ale i získať číslo na taxislužbu je tu dosť dobrou výzvou – našťastie, včas prišla záchrana, v podobe vodiča, ktorý zastavil na pumpe a číslo na miestnu taxislužbu mal uložené vo svojom mobile.

Zbierka Eurofighterov

Po pár minutách dorazil taxík, ktorý skôr vyzeral ako autobus. Presnejšie bol to minibus Ford Transit a jeho šofér  po našej prekvapenej reakcii, že sme si predsa neobjednávali autobus, ale iba taxík, nás  s úsmevom uistil, že toto je obyčajný taxík, len o niečo väčší. Pôvodne sme plánovali nechať sa zaviesť len do centra mesta, a ešte pokúsiť sa chytiť spoj do Viborgu, ale i vďaka tomu, že cenový rozdiel nebol tak výrazný (samozrejme na miestne pomery - mestská doprava je tu na úplne inej cenovej úrovni), sme sa nakoniec  rozhodli, že sa necháme zaviesť rovno pred letisko. K bráne vojenského letiska Karup náš „taxi-bus“ dorazil včas a vzbudil obrovské prekvapenie. Tým pádom všetko dopadlo rozprávkovo i s poučením do budúcna: už sa nebudeme toľko spoliehať na dánske cestovné poriadky, aspoň čo sa prímestskej dopravy týka.

O 9. hod. začína registrácia, odovzdávame osobné doklady a od poriadateľov dostávame priepustky na základňu. Teraz už len do autobusu a vyrážame na letisko, cestou dostávame krátke informácie ohľadne bezpečnostných pokynov, časový harmonogram výletov na niekoľko zaujímavých miest na základni, a nastáva dlho vytúžená chvíľa - môžeme konečne vytiahnúť foťáky a hurá k lietadlám.

Počasie sa nám tentokrát naozaj vydarilo. Je slnečno, ale nie príliš horúco a silný vietor preháňa po oblohe biele (fotogenické) mráčiky. Vychutnávame si fotenie príprav na letecký deň, zatiaľ sú tu iba poriadatelia, lietajúce a pozemné posádky pozvaných strojov a niekoľko nás - fotografov. Zajtra to už nebude také kľudné a pohodové miesto, keď sa otvoria brány letiska i pre verejnosť – niekoľko desiatok tisíc fanúšikov letectva i obyčajných zvedavcov zaplní plochu pre divákov a bude sa pohybovať medzi lietadlami na stojánke. Priemerná návštevnosť dánskeho leteckého dňa dosahuje až stodvadsaťtisíc divákov.

Tohtoročná Air Show nebola iba sviatkom letectva, ale prebiehala tiež v tieni výberového konania na novú dánsku stíhačku. Pôvodne sa Dánsko zúčastnilo programu Joint Strike Fighter a plánovalo nahradiť svoje stárnuce stíhačky F-16 strojom F-35A Lightning II. Kvôli všeobecne známym problémom pri zavádzaní F-35 do sériovej výroby sa dánska vláda v marci 2013 rozhodla opakovať výberové konanie na 30 nových stíhačiek. Z tohto dôvodu na stojánke tohtoročnej Air Show sme mohli uvidieť stroje všetkých výrobcov uchádzajúcich sa o 30 miliárd dánskych korún:  je tu demonštrátor Eurofightera (a tiež niekoľko Eurofighterov z Talianska a Veľkej Británie), demonštrátor F-35, Gripeny... Väčšina z týchto lietadiel je k videniu i následujúci deň, tentokrát vo vzduchu, behom dynamických ukážok.

Vrtuľníkova základňa Karup

Po nafotení stojánky a krátkom občerstvení sa rozhodujeme, ktorú z pripravených možností návštevy rôznych zaujímavých miest na základni využijeme. Tu musíme priznať, že organizátori nás oslovili s pestrou ponukou dodatočných atrakcií – výlet do školiaceho strediska, vrtuľníkovej jednotky a podobne... Ako prvý sme zvolili výlet do Helicopter Wing Karup (HW KAR). Vrtuľníkova jednotka dánskeho letectva sa nachádza na opačnej strane ranveje, čaká nás tým pádom niekoľkokilometrová cesta autobusom v doprovode príslušníka dánskeho kráľovského letectva. 

Sama základňa nie je príliš veľká, je tu pár hangárov a dielne pre používané HW KAR vrtuľníky – Augusta-Westland EH101 Merlin Joint Supporter, Westland Lynx Mk. 90B a Aérospatiale AS 550 C2 Fennec.

Druhý „výlet“ nám ponúka omnoho viac prekvapení a vzrušujúcich momentov – ideme totiž do hangárov, v ktorých sú umiestnené lietadlá, ktoré sa zúčastnia zajtrajších dynamických ukážok, okrem iného švédske Gripeny a fínske F-18. Na koniec nás čaká najväčšie prekvapenie a zážitok dnešného dňa – vďaka ústretovosti továrneho týmu Boeingu a US Navy môžeme si nielen obzrieť a vyfotiť najnovšiu verziu Super Horneta, ale tiež pozorovať kompletnú predštartovú prípravu týchto lietadiel – od vyrolovania z hangáru, cez skúšky stroja a motoru, až po rolovanie na štart. Jedinečný a neopakovateľný zážitok! Neostává nič iné len ďakovať dáme v dánskej rovnošate, ktorá nás doprevádzala – nielen za umožnenie návštevy tohto miesta, ale i za trpezlivosť, že to s nami vydržala do konca tejto neplánovanej ukážky.

Po návrate do hlavného priestoru pre divákov máme možnosť ešte sledovať poľskú akrobatickú skupinu „Bialo-czerwone Iskry“ počas ich tréningu pred nedeľnými ukážkami, a už je čas nastupovať do autobusov, ktoré nás zavezú naspäť k hlavnej bráne, kde ešte 30 minút čakáme v rade na naše pasy.

Predletová skúška amerických F-18 Hornet II

Po návrate do Herning samozrejme zisťujeme, že posledný autobus do miesta nášho ubytovania odišiel pred 2 hodinami (prečo tu počas sobôt neexistuje skoro žiadna mestská doprava?!), tak nám neostáva nič iné, len sa zmieriť s tým, že i spiatočnú cestu absolvujeme po vlastných. Predtým si ešte overujeme u jedného zo šoférov autobusov spojenie na zajtrajší deň, aby sme sa vopred vyhli zbytočným prekvapeniam. Našťastie v nedeľu môžeme očakávať omnoho priaznivejšie spoje, čo nám  i dánsky šofér potvrdil a venoval patričnú stranu zo svojej hrubej knihy cestovných poriadkov MHD.

V miestnom supermarkete nakupujeme potraviny a výber regionálnych pív na ochutnávku, nastupujeme do mestského autobusu do Tjorring, a potom nás čaká už len 8 kilometrová prechádzka do penziónu. Zas pochodujeme skoro vymretou dánskou krajinou, tentokrát už plní dojmov z dnešných zážitkov na letisku, za doprovodu Šagom marš skupiny Ljuba a niekoľkých iných pochodových piesní, ktoré kamarát našiel vo svojom mobile.

Niekoľkokilometrové prechádzky okolitou krajinou majú v sebe niečo pútavé, keďže ešte ten istý večer využívame najdlhších letných dní (slnko tu zapadá okolo 22:30 hod.) a vyrážame na prechádzku okolo „našej“ dedinky. A tu, v prvom rade, zisťujeme miestnu zaujímavosť – nielen, že náš penzión sa nachádza na križovatke ulíc Odina a Lokeho, ale i niekoľko ďalších ulíc nesie mená severských bohov. Je tu Hermod, Freya, Thor, Balder... to zrejme preto je tu taký božský kľud!

„Sídlisko bohov“

Deň druhý začíname opäť na autobusovej zastávke pri penzióne, tentokrát autobus dorazil podľa cestovného poriadku, a už nás neprekvapuje, že sme tu jeho jedinými cestujúcimi. Do Herning prichádzame bez problémov, tu prestupujeme do autobusu, ktorý smeruje k Viborgu (a letisku). Práve preto, že pre návštevníkov leteckého dňa nie je zaistená žiadna ďalšia zvláštna autobusová doprava, zaráža nás, koľko veľa voľných miest ešte zostalo v autobuse. Ako vyplynulo neskôr, nebolo to nízkym záujmom o letecký deň, ale tým, že tu takmer všetci vlastnia a používajú vlastné autá, o čom sme sa mohli presvedčiť už po pár minutách od výjazdu z Herning – cestu blokuje kolóna áut mieriacich k letisku. Vďaka tomu, že sa trasa nášho autobusu čiastočne vyhýbala hlavnej ceste, podarilo sa nám doraziť na letisko v predpokladaný čas. Na druhý deň zisťujeme z webu, že dojazdová doba osobného auta z Herning dosahovala až 3 hod.!

Deň je opäť prekrásny, stačí len nájsť si nejaké o trošku kľudnejšie miesto a už len fotiť, fotiť, fotiť...a naozaj bolo čo fotiť!...vo vzduchu sa totiž stále striedajú zaujímavé stroje: dánsky C-130 Hercules, fínsky a americký F-18, nemecký Eurofighter, akrobatické skupiny Red Arrows a Bialo-czerwone Iskry.

Dánske letectvo predvádzalo svoje F-16, a to zároveň v skupinovom lete formácie F-16, ako i v ukážke útoku na pozemné ciele.  Českým akcentom bola akrobatická ukážka L-139 ALCA, ktorá vzbudila záujem divákov – pre ktorých to bolo dosť exotické lietadlo. Medzi historickými strojmi nechýbala ani „československá klasika“ v podaní L-29 Delfín i L-39 Albatros.

Akrobatická skupina Red Arrows

Neoficiálna súťaž výrobcov stíhačiek, uchádzajúcich sa dánskeho výberového konania, vyvrcholila behom predvádzania strojov F-18, a to dosť vtipnou situáciou. Ako prvý vyletel do vzduchu americký Super Hornet, a jeho ukážku, i keď zaujímavú, nebolo možné zarátať do zoznamu najlepších vystúpení behom Karup Air Show. Neuplynula ani polhodina a následovala omnoho pútavejšia ukážka fínskeho F-18.  Môžeme kľudne povedať, že fínsky pilot tým prevýšil minimálne o triedu svojho amerického kolegu. Neznamenalo to ešte koniec súťaže, ...krátko potom opäť nastúpil na štart americký F-18, i keď táto jeho ukážka nebola pôvodne naplánovaná. Tentokrát americký pilot prijal hodenú rukavicu a predviedol svoju omnoho dynamickejšiu a agresívnejšiu ukážku. Je ale ťažko povedať, ktorý z pilotov bol víťazom v tejto „súťaži“, keď obe ukážky boli naozaj úžasné – mne osobne sa najviac páčila ta druhá, vylepšená ukážka amerického stroja.

Neskoro poobede už utíchli zvuky motoru, a diváci pomaly začali odchádzať smerom k parkovisku. Posledné chvíľky na letisku sme využili ešte na vyfotenie niekoľkých zaujímavých záberov, a na krátke návštevy firemných stanov. Najviac nás upútal stan Lockheed-Martin, kde sme sa mohli bližšie zoznámiť s F-35 Lighting II, a dokonca si i vyzkúšať let na simulátore.

Pred Kráľovnou je nutné padnúť na kolená (alebo kamarát  fotí „The Queen“)

A už smerujeme na autobusovú zastávku, kde sme opäť jediní cestujúci, ktorí nastupujú do autobusu po zakončení leteckého dňa  – neuveriteľné – dokážete si to predstaviť?! Znovu celý autobus len pre seba – delíme sa oň len so šoférom.

Na budúci deň nás čaká spiatočná cesta domov, a to samozrejme okolo letiska v Jagel, kde pokračujú cvičenia Tiger Meet 2014.

Foto: J. Domański



comments powered by Disqus
 

HELP pre senior pilotov

Recenzia
 

Výstava trosiek IL-18 / OK-NAB v Múzeu dopravy

Vážení pozostalí po obetiach leteckého nešťastia na Zlatých Pieskoch z roku 1976, vážení všetci tí, ktorí mi akokoľvek pomohli pripraviť text do knihy o nehode, dovoľte mi poslať vám poslednú pripomienku pozvánky na vernisáž výstavy trosiek z lietadla,...

Gonzo - 11.06.2021
Autori
 

 

 

L-23 / photo N.Ivanics
Foto dňa
L-23 / photo N.Ivanics