Let IL-62M / OK-JBJ (HA-LIA) Moskva - Oita

Gonzo - 19.8.2011
 

posádka  IL-62 :  Kvapil, Uhrinčko, Hašek, Pošík, Kořísko / Bartoníčková

V lete 1991 som mal možnosť zúčastniť sa na  zaujímavom lietaní

Vtedy Maďari veľmi chceli zahájiť diaľkové lietanie a neviem prečo si vybrali práve Japonsko. Japonci im dali podmienku, že musia najprv zabehnúť charterovú prevádzku a až potom boli ochotní s nimi jednať o prípadnej pravidelnej linke. Vzhľadom k tomu, že Malev nemal diaľkové lietadlá, vyriešili to tak, že si prenajali od ČSA jednu IL-62M a tú si prerobili na maďarskú. Kompletne, včetne prestriekania, zmenili celý interiér a lietadlo malo aj maďarskú imatrikuláciu

 

Posádky na IL-62 samozrejme nemali, tak si museli prenajať od ČSA aj tie. Pre Malév boli vyčlenené vždy dve posádky, jedna letela s lietadlom z Budapešti do Moskvy a druhá-zosilená z Moskvy do cieľovéj destinácie

Vpredu sme boli kompletne od ČSA a vzadu lietala naša šéfka a šesť Maďariek. Voziť sa mali Japonskí turisti pre japonskú cestovnú kanceláriu. Do Moskvy sme sa doviezli našou linkou ako cestujúci a po prenocovaní na našej ambasáde sme šli na letisko čakať lietadlo. Boli sme veľmi zvedaví, pretože sme vedeli, že lietadlo bude mať maďarskú imatrikuláciu, ale sme nevedeli ako to presne bude vyzerať. V Prahe sme dostali vložku do licencie od maďarského leteckého úradu, ktorá nás oprávňovala riadiť maďarské lietadlo ako zamestnanci spoločnosti Malév

Preto sme boli veľmi zvedaví, ako bude vyzerať maďarská IL-62. Keď  lietadlo dorolovalo k budove, boli sme veľmi prekvapení

Z Budapešti to doletel Jano Líška a veľmi si pochvaľoval dvojdňový pobyt v Budapešti pred odletom. Oni totiž leteli z PRG dva dni pred nami. Z Budapešti neviezli žiadnych normálnych cestujúcich, len zástupcov Malevu, ďalej zástupcov Maďarskej leteckej inšpekcie, ich ministerstva dopravy  a nejakých maďarských cestovných kancelárií, ktorí si od tej akcie tiež veľa sľubovali. ( Do Japonska sa chcel pozrieť kde kto !) Dohromady to bolo okolo 50 PAP. A hlavne v bagáži bolo nespočetné množstvo kartónov alkoholu (kvalitného) a všelijakého propagačného materiálu a darov. Asi to nemali colne vybavené, pretože šéf zástupcov Malevu ma hneď informoval, že to bude v poriadku pretože to je ako diplomatická pošta a uisťoval ma že problémy nebudú

Ja som si tak celkom istý nebol, no ale keď už to takto doviezli do Moskvy, tak sme pokračovali. Prvý menší incident nastal ešte v Moskve na zemi, pretože pred zavretím dverí chcela pani Bartoníčková preskúšať maďarské dievčatá z núdzových východov a ich povinností s tým súvisiacich. Samozrejme, že nevedeli, tak ich chcela školiť no ale to už bolo na Maďarky moc. Nakoniec som ju presvedči,l že keď už to tak doletelo z Budapešti aj s tými cesťákmi, tak nech ich poškolí cestou. Tak konečne zavreli dvere a leteli sme

Let bol zaujímavý nad tou ohromnou zemou. Leteli sme ponad obrovské ropné náleziská a aj z  výšky 10km bolo vidieť, ako strašne je tam príroda zdevastovaná. Ale prelietavali sme aj obrovské plochy panenskej Sibíri

Plnili sme v Chabarovsku, už asi hodinu pred tým sme sa dostali do strašného počasia, takže sme si užili parádne ostrý zostup s radarovou asistenciou. Navádzali perfektne. Po doplnení paliva sme pokračovali do nášho cieľa. Bolo to mesto Oita, ležiace na morskom pobreží na ostrove Kjúšú. To je najjužnejší ostrov Japonska, je to tektonická oblasť a celý ostrov je plný horúcich prameňov a jazierok s vriacou vodou. Japonské súostrovie sme nechávali po ľavej strane a za pekného počasia sme sa priblížili k Oite. Zostup bol bez problémov a na zemi už nás čakali ako nejakých exotov, také lietadlo tam ešte nebolo a tak sme vzbudili patričnú pozornosť. Bohužiaľ aj miestnych colníkov

Okamžite sme spozorovali, že s japonskými úradníkmi nebude žiadna sranda

Maďari hneď ako vyliezli pod schody si mysleli, že bude nejaká družba. Ale Japončíci vydávali len úsečné škreky v ich jazyku a najkratšou cestou ich naložili do autobusu a odviezli do budovy. Ja som musel doprevádzať colníkov pri prehliadke lietadla a až potom som mohol ísť do budovy. V budove už všetci stáli v húfe v rohu letištnej haly a asi po pol hodine čakania sme sa jeden po druhom podrobovali dôkladnej kontrole dokumentov. Mňa potom zobrali na colnicu, kde na mňa nejaký miestny blbec najprv asi 10 min. vrieskal japonsky také tie ich výkriky, že som nevedel, či mi niečo velí, alebo či mu je  zo mňa špatne

Nakoniec jeden z miestnych pasovákov, čo vedel anglicky mi vysvetlil, že som v strašnom priesere, pretože som doviezol alkohol a to toho colníka tak rozčúlilo. Bol to šéf colníkov a tvrdil, že to si ešte do tej doby nikto nedovolil. Ja som sa dosť chabo vyhováral na Maďarov, ale tí niekde čučali v hale a keď nakoniec doviedli  šéfa ich delegácie tak ten bol tak blbý, že sa s nimi nemohol dohovoriť len niečo stále blekotal o diplomatickej pošte, ale tým ich ešte viac popudil. Nakoniec sa to vyriešilo tak, že som navrhol chlast naložiť naspäť do éra a že to zajtra odvezieme tam odkiaľ to prišlo

Ja som dostal veľkú finančnú pokutu, ktorú musel ten Maďar ihneď zaplatiť v hotovosti. Našťastie mal peniaze, pretože on vyplácal diéty všetkým Maďarom. Ten japonský pasovák čo vedel anglicky mi hovoril, že to je strašne veľa peňazí a že to je moja pokuta, lebo som kapitán. Ten papier bol v japončine a zaplatil to Maďar tak ma to už viac nezaujímalo. Aj tak tí sviniari prepašovali do hotela dva kartóny dobrého vizoura, takže večierok nakoniec bol a pekne sme sa zbúrali

Najviac mi boli smiešni nachmelení miestni hostitelia a maďarskí hostia, ako si po tej whisky rozumeli. Každý po svojom, ale šlo to. Pre mňa bol večer vysiľujúci, pretože som už mal plné zuby lietania, potom ešte ten cirkus na letišti, tak už som len čakal kedy zaľahnem. Ďalšia zaujímavosť bol hotel, v ktorom sme boli ubytovaní. Všade úplne sterilná čistota a striedmosť a všetko mini. Všetko automatické a zamerané na šetrenie. Bol to hotel zariadený asi len pre miestnych, pretože všetky nápisy a inštrukcie boli len v japončine. V recepcii som dostal letáčik, kde bolo anglicky vysvetlené, že štandard je nastavený a všetko ostatné sa platí. Po zasvietení svetla v izbe to svietilo asi 5 min. potom zhaslo a bolo treba ísť ku dverám k centrálnemu panelu a resetovať to, alebo hodiť do automatu mincu, aby to svietilo dlhšie. To isté s televízorom , klimatizáciou a všetkými zásuvkami. Najhoršie bolo, že aj v kúpeľni ktorá mimochodom vyzerala ako menšia skriňa z plastu, tiekla voda  len krátku chvíľu a potom bolo treba hodiť mincu do ovládacieho automatu. Sprchoval som sa asi na 10x ani nie tak zo šetrnosti, ako preto, že som nerozumel japonskému návodu a mal som len väčšie papierové peniaze. Automat na rozmieňanie bol v recepcii ale zase len s japonským návodom

 letisko Oita
 
Druhý deň sme mali letieť až na noc, tak sme poobede vyrazili do mesta na obhliadku. Boli sme prekvapení drahotou. Dospeli sme k názoru, že najdrahšie na svete sa dajú kúpiť japonské výrobky priamo v Japonsku. Ďalšia zaujímavosť bola, že pokiaľ trvala pracovná doba v úradoch a podnikoch, mesto bolo úplne ľudoprázdne. Prázdne ulice, obchody aj reštaurácie.
 
Pozdným večerom sme vyrazili na letisko a príprava na odlet a odlet  prebehli úplne normálne. Viezli sme okolo stovky starších Japonských turistov a asi dvadsať Maďarov sa vracalo domov z tých, ktorí s nami prileteli. Doviezli sme ich zase cez Chabarovsk vcelku v pohode do Moskvy, kde ich prevzal Jano Líška s jeho posádkou, aby ich dopravil do Budapešti
 
Na letisku pri striedaní mi ešte stačil poradiť, aby sme sa ubytovali na maďarskej ambasáde, ak nás pozvú. Že to stojí za to. No, pozvali nás tak sme šli a naozaj to bolo úžasné. Tri dni sme tam u nich strávili v tej budove a robila sa tam veľká družba. Stali sme sa VIP hosťami veľvyslanca spolu s maďarskou časťou mojej posádky a pridala sa k nám ešte jedna maďarská posádka, ani neviem z akého typu lietadla, ale bolo ich päť a údajne samí inšpektori
 
Boli tam zalietavať nejaké ich éro po GO. Splav mali obrovský, mali sme čo robiť. Potom sme dostali výzvu z našej ambasády že máme bukované letenky do PRG tak nás ešte tí Maďari zaviezli na letisko a tým moja maďarská misia skončila. Potom ešte boli dva lety za Malév do Japonska, to leteli iní, ja som sa chystal,  keď to bude do Tokia. Nakoniec ich tam Japonci nepustili a z tých veľkolepých plánov zišlo
 
Ale aspoň sme sa tam podívali
 
cpt. Dušan Kuchta
 
 
IL-62 / HA-LIA MALÉV - photo Gyula Kiss  FB.com
 
Dušan Kuchta preukaz CAA Hungary


comments powered by Disqus