Krátka správa zo zeme a z luftu 7 alebo jar, kosačka a cyklostyl

Peter Hupka - 5.5.2014
 

zálet Dr.Bovej kosačky - nekázeň

„Vtáky pi..jú a kvety sa je.ú, ide jar!“ zahlásil kedysi môj kamarát a mal pravdu. Jej energiu cítiť v každom závane vzduchu, v každom pohľade na prírodu, v každom divokom stupáku a občas aj v ľuďoch, ktorí v tejto časti roka, jemne povedané, „blbnú po svojom“.

Na LZNI sme po zimnom spánku poskladali Osy, upiekli prvé outdoorové mäská a vydali sa konečne viacerí na prelety. Pozrieť si Dunaj, zamávať deckám v Dubníku, či pokochať sa pohľadom na Vtáčnik je potešením každého osistu. Škoda len, že pri údržbe je už záujmu poredšie... Na jar je však občas aj husto. Ťažko povedať, či je to spôsobené nevyplavenými hormónmi, nostalgiou za zelenými časmi (v organizáciách ako Greenpeace, alebo naša armáda), alebo čímsi iným. Na starších a skúsenejších, šesťdesiatnikov a sedemdesiatnikov, by kričať nemal ani maršal Žukov cválajúci po Moskve na nízkom koni so vztýčeným chvostom a kukučom líšky... Svet by bol oveľa krajší, keby sme si veci vysvetľovali v pokoji a nechali jeden druhého žiť. Na zemi i v lufte. Alebo aj v éteri: ten nitriansky nazývaný 123,4 je v poslednej dobe plný džavotavej poľštiny a slov ako „komin“ a „kurwa“. Občas síce „pšoncom“ oznámime: „Panowie, kurwa sie nie mówi!“ no pomáha to len niekoľkým a na krátko. A tak máme okrem poľského mäsa, posypovej soli a plastových okien aj frekvenciu plnú „kurwa kominów...“

obec Dubník zhora

Ale vráťme sa na zem. Pred pár dňami, úspešne a bez úrazov (s výnimkou natrhnutého obočia psa Čierneho alias Žofré de Pejraka od vrtule Brigadýra) sa skončil Pribina Cup 2014. Vlastne menším incidentom možno nazvať aj jednu výchovnú, vzduchom chladenú, určenú z rodičovskej lásky Špagetke, ktorú „zlí mladí ľudia“ opili a nechali napospas osudu. Malá opička (na mysli mám samozrejme fyzický stav tela post-alcoholicum) sa vyparila a zostalo len nové ráno a prezývka Popoluška. Prísť domov o jednej ponožke je predsa také romantické!

ešte papať a smer JAR

Prechádzajúc okolo kuchyne mám vždy chuť na niečo „čípoš“, no kuchárovci sa už dávno rozleteli do všetkých končín sveta. Hoci niektorí si naivne myslia, že ich robota je ľahká a za kastrólmi trávia len mizivé percento času, stačí sa pozrieť do kuchyne a na hladné krky pretekárov. Ako v onom bačovskom vtipe: „Ci boha! Zvonka to tak vyzerá!“ A z kuchyne neradno chodiť na zálety: jedine na obchôdzky namierené proti karavanovej zlodejskej škodnej, alebo – tesne pred odletom do Johannesburgu – na zálet kosačky, ako to predviedol Doktor Bo. Ten medzi balením kufrov zvládol ešte 25 okruhov, hoci mám pocit, že pri poslednom sadal už po západe slnka. Nuž, aspoň že je záhrada zbavená porastu. Podobne ako afganské vojenské letectvo: po použití Koťovej antichlpovej mašinky bolo zbavené porastu na hlave i podbradku a Ibn Bukovinský i Ibn Krasoň sú už len bežnými neosrstenými lietačmi, v najlepšom prípade krátkosrstými jazvečíkmi...

prelet na Osičke - ešte huňatý

Stačilo však opisu prítomnosti, vráťme sa aj k príbehu, ktorý mi po zálete benzínovej kosačky a pred ďalšou mesačnou cargo-šichtou vyrozprával Doktor Bo:

Usmievať sa na cyklostyl

Na začiatok by bolo rozumné uviesť na pravú mieru, čo to cyklostyl je. Veď facebooková generácia veľkých palcov a sexuálnych statusov to už možno ani netuší. Takže: cyklostyl, nazývaný aj mimeograf je prístroj, ktorý slúžil na rozmnožovanie písomností. Rozšírený bol v čase, kedy síce listiny dávno neprepisovali mnísi, no moderné kopírovacie stroje a osobné počítače ešte neboli nielen dostupné ale ani vymyslené, v čase, keď mali počítače magnetické pásky a preletieť by ich dokázal možno iba Ruslan... Spomínaný prístroj sa skladal z plechového bubna, na ňom bola napätá špeciálna blana, princíp tlače spočíval v tom, že na papier prepúšťala farbu.

Jedného krásneho dňa sa Igorko vyskytoval v Košiciach a spolu s nemenovaným kopilotom mal preletieť Z-43jku do Bratislavy. „Poveziete aj dve sekretárky,“ bolo poručené dvojici flígrov. Išlo o nóbl dámy, ktoré s letectvom veľa spoločného nemali, no celkom určite o ňom mali množstvo ideálov a romantických predstáv. Dámy napokon do Bratislavy leteli štábnou Moravou, čo sa ukázalo ako veľké šťastie...

Pribinovské spomienky

„Večer predtým som vypil nejaký miestny samoser. Možno pivo Cassovar, varené z vody z Hornádu, alebo čosi podobné. Po štarte mi začalo krútiť črevá a niekde nad Lučencom som kolegovi navrhol pridať plyn,“ vraví Dr.Bo. „Nepomohlo. Kdesi pred Nitrou som pochopil, že je po funuse a povedal som: „Už môžeme spokojne spomaliť. A sadneme v Nitre!“ Materiál pevného skupenstva, opúšťajúci naše telo, v ten deň vôbec pevným nebol. Naopak, tlačil sa mi za chrbát, až po samý krk. Mal som pocit, že následok vody z Hornádu vylieza spoza límca. V tom momente si môj kopilot pomyslel že mi preskočilo: otočil som sa na zadné sedadlá a od srdca sa usmial na cyklostyl. Predstava, že by tam sedeli dve vyfintené sekretárky a hľadeli by na vyštafírovaného pilota s košeľou od hovna bola stokrát horšia ako realita. Sadli sme v Nitre. Ako naschvál sa tam práve konala nejaká plachtárska súťaž. Všetci kamaráti a známi sa na mňa vrhli a musel som ich nevyberane pourážať, aby zasa zmizli a mohol som – celý do hneda – nepozorovane vkĺznuť do sprchy.“

afganský facelift

„Letná voda oziabala, no náklad sa ňou darilo zmyť len veľmi pomaly. Keď som usúdil, že z najhoršieho som vonku, vznikol ďalší problém: Nemám šaty! Začal som zo sprchy hvízdať na okolo prechádzajúcich chlapcov so slovami: „Poď sem, niečo ti chcem povedať!“ Mali ma však najskôr za buzeranta a jeden za druhým rýchlo utekali preč. Až pomocou asi šiesteho odvážlivca som sa dostal k odevu, znovuzrodený odkráčal k lietadlu a napokon sme predsa len odleteli, už celkom bez náhlenia aj s cyklostylom, do Bratislavy...

aj Anička nám odišla nach Dojčland...

Takže tak, milí lietači! Tešme sa, lietajme a majme sa radi. Nenechajme prebudiť to nízkopodlažné, typicky slovenské v nás, to, čo ľuďom šepká závidieť si hoci i to, že sa práve posrali... Veď svet je taký krásny: na zemi i v lufte!

               Peter Hupka

Anička - spomienky na Pribina Cup 2014 obec Dubník Ibnovia Dr.Bo
pred odletom do JAR Prelet na Osičke - ešte huňatý Dunaj spomienky na Pribina Cup 2014


comments powered by Disqus