Krátka správa zo zeme a z luftu 6, alebo Afganské letectvo v akcii

Peter Hupka - 13.4.2014
 

Ojojój, stúpať stúpame, ale gulička...

Do Nitry čoraz častejšie zavítavajú jarné počasia a pomedzi prípravy na Pribina Cup 2014 sa aj trochu lieta. Keďže najdostupnejším momentálne zloženým vetroňom je L-23jka OM-9205, dostáva sa tejto sympatickej hliníkovej dáme dosť pozornosti. Či už v podobe krásnych vývrtiek a vymedzákov s Ťapom na KTP-čkách, alebo na výletoch do blízkeho okolia

Ide jar !!!

Posledný piatok sme si zavolali so slovutným pánom Jožkom Bukovinským. „Ibn Krasoň, kukaj hen jaké rady kumulov sa tvoria,“ konštatoval Jóži a ja som mu zasa navrhol, nech sa vypýta u svojho pionierskeho vedúceho trocha skôr z roboty. Stretli sme sa čosi po druhej popoludní na letisku, vyplnili papiere, odtlačili Blaníčka na štart a Rasťo Šišovský na Foxe nás už čochvíľa zalomil do slušného stupáku. „Mal by som si vás odfotiť!“ skonštatoval, keď naše súmerné zavalité postavy s mudžahedínskymi bradami nastupovali do mašiny. Keďže sme sa s Jožkom dohodli, že do Pribiny sa neholíme a i v iných časoch roka sme presvedčení, že míňať peniaze na žiletky je zločin (s výnimkou žien, v čom zasa nebude súhlasiť náš kamarát „Kapitán“ Zdenko), pripomínajú naše zjavy komparz do zlého amerického filmu z afganského vidieku. V tejto pomerne chudobnej krajine celkom určite nemajú peniaze na drahé moderné stíhačky a zhodli sme sa obaja na tom, že musia používať jedine Blaníky. A vizuálne lepšiu posádku ako nás dvoch celkom iste od Kandaháru po Badachšan nenájdu

Moja maličkosť

Proti vetru sme sa prebojovali kamsi za Tríbeč, cestou späť nás príjemne prekvapuje integrovaný štvormetrík s chvíľkami, kedy je ručička jemného varia na doraze „za päť“. „Kde iní točia trojmeter, my máme tridsať centimetrov,“ smeje sa Jóži, narážajúc na našu trojcifernú hmotnosť. Tá sa nám o chvíľu ale veľmi zíde

Ibn Bukovinský

Pri Šuranoch sa otáčame: mráčky sa akosi rozpadajú a domov je to na „kotolni“ proti vetru vždy ťažké. Naša prieraznosť však príjemne prekvapuje a priamočiarym letom bez točenia (už nie je čo) nám to akurát vychádza na „tri tri“ pred hangár. V Komjaticiach nám síce ešte stískalo ánusy, či nebude treba krátky tranďák za veľa pív a trochu hanby, nakoniec ešte na finále prišli na rad aj brzdy. Spomíname na niekdajšiu turistickú akciu „Sto jarných kilometrov“, dnes sa nám ju bez pár drobných podarilo splniť. Pohodlne a s nadhľadom. Už teraz sa teším na ďalšie a vzdialenejšie lety na osách, Pegasovi, bublajúce počasia a ten parádny pohľad na Slovensko zhora. A tým, ktorým sa minulú sezónu veľmi nechcelo, pozývam tiež. Veď čo už môže byť (snáď okrem jedinej veci) lepšie... 

Ibn Krasoň a Ibn Bukovinský osobne

Moja maličkosť Ibn Bukovinský na rodnej hrude Poletový rozbor u Koťa


comments powered by Disqus