7. MS juniorov v plachtení Musbach / 2011

Gonzo - 4.10.2011
 

Keď sa ukázalo, že v 19tich rokoch dostanem možnosť reprezentovať Slovensko na 7. Majstrovstvách sveta juniorov v nemeckom Musbachu, bol som veľmi potešený, predsa len sa ,,svet" nekoná každý deň a taktiež nie každému sa dostane tej cti reprezentovať svoju krajinu 
 
Nominácie za Slovensko vyzerali nasledovne: 
 
Štandardná trieda: Martin Jurovic, AK Bratislava - LS8 ,,SI" a Tomáš Bobok, AK Prievidza - Discus 2bx ,,DI"
Klubová trieda: Dávid Darnady, AK Nitra - Std.Cirrus ,,99" a Filip Pecháč, AK Nitra - Std.Cirrus ,,MM"
 
V konečných výsledkoch sme skončili nasledovne:
 
Tomáš Bobok - 10. miesto + víťazstvo v disciplíne
Martin Jurovic - 19. miesto + víťazstvo v disciplíne a druhé miesto v disciplíne 
Dávid Darnady - 9. miesto
Filip Pecháč - 28. miesto
 
V družstvách sme obsadili štvrté miesto
 
Z celej súťaže opíšem dva lety, ktoré mi najviac utkveli v pamäti, jeden je z mojej vyhratej disciplíny, druhý považujem za ,,let života" v ktorom sme s Tomášom obaja obsadili  deviate miesto
 
4. disciplína 14.VIII.
 
Vzhľadom k blížiacemu sa studenému frontu organizátori pískajú krátke AAT na dve hodiny s dĺžkou 136/290km s prvou otočkou v oblasti konca Čierneho lesa a druhou vo Švábskych alpách na východe, tento tvar trate sa s malými obmenami opakoval takmer celú súťaž
 
Po vzlete sme rýchlo nastúpali, čo to šlo a hneď nám bolo jasné, že dnes nebudeme taktizovať, predsa len, hrana frontu bola od nás len niekoľko desiatok kilometrov na nemeckých hraniciach. Naše odhodlanie odletieť hneď ako to bude možné, umocnil pohľad na Nemcov lietajúcich v tesnej formácii v okolí pásky, čo bol neklamný znak toho, že chcú odletieť hneď po jej otvorení
 
Tak aj bolo a na prvom ramene sme leteli spolu s nimi a niekoľkými ďalšími jednotlivcami až do momentu, kedy sa počasie ,,rozchádzalo" na dve koľaje, do Čierneho lesa a do doliny. Nemci napriek výške cca. 400m nad terénom suverénne zamierili do lesa do vrcholu intervalu, my sme zvolili let po doline, kde sa interval len začínal, toto sa neskôr ukázalo ako správne rozhodnutie a nad prvú otočku som doletel len ja a nórsky kolega 2A, Tomáša cestou nezobral jeden stupák, čo pri pracovnej výške 500-200m a troche smoly znamenalo okamžitú rolu
 
Aby som nezabudol, fúkal silný západ, takže let na prvú otočku šikmo proti vetru bola hotová odysea, no druhé rameno bolo nádherné. Na otočke som trochu krachoval a aj s nejakými hádzadlami (vetrone klubovej triedy) som sa postupne slabým polmetrom odrazil zo 150 metrov až do bázy, polmeter postupne zosilňoval, až som vylietal na maximálke z mraku a stúpania +3.8m/s, počas krúženia ma ale sfúklo cca.20km :)
 
A teraz tá zaujímavejšia časť. Po druhej otočke sa pred frontom nasunuli také ,,cáry" strednej oblačnosti široké cca. 2-3km, vyzeralo to podobne ako vlna. Vtedy som si povedal, že no hotovo, doletím tak ďaleko ako sa bude dať a sedím v roli. Neskôr sa ale ukázalo, že to, čo sa pohybovalo v sfére mojich zbožných prianí, vysoko instabilný vzduch, ktorý pred sebou ,,tlačí" fronta a hrana slnka a tieňa pri spomínaných cároch, ktoré generujú slušné ,,šprajce" sa stalo realitou
 
Naozaj, na týchto hranách som miestami našiel aj +5-6m/s ! Ale kvôli takmer 40km vetru to boli netočiteľné stúpania, tak som sa postupne ,,dohúpal" až do Musbachu. Na doklz v daždi a potlesk divákov asi nezabudnem do smrti. Ešte sa vrátim k odletu, české družstvo zvolilo ich tradičnú taktiku nazvanú ,,Vždy jedem poslední", čo znamená vyčkávanie pred odletom kým všetci ,,vypadnú" z pásky a potom let v označených stúpaniach, avšak vďaka blížiacemu sa frontu to bol závod o čas, ktorý prehrali...
 
A výsledok ?
 
1. miesto v disciplíne a ďalších niekoľko desiatok tvrdo ,,odmakaných" poučných kilometrov. Disciplína však bola nakoniec vyhlásená za neplatnú, keďže bolo potrebných 9 pilotov s viac ako 100 km koeficientovanými, viac ako 106 km odletelo len 8 pilotov, pričom trať sme ,,dali" len traja. 
 
 Ja, Radek Krejčiřík a francúz Adrien Henry
 
5. disciplína 17.VIII.
 
Let, akých sa za plachtárovu kariéru podarí len niekoľko
 
Let, u ktorého viem, že som doňho dal všetky schopnosti a možnosti. Taká bola piata disciplína, ktorá by mohla slúžiť aj ako učebnicový príklad tímového lietania
 
Výsledková listina hovorí asi za všetko (DI, SI - 89.4km, 694 bodov, 9. miesto). Celý let bol poznamenaný zlým odletom, keďže sme sa pred páskou nedostali do vln,y na rozdiel od napr. Nemcov
 
Doteraz ale neviem, ako sa do nej dostali, keďže nemala žiadne viditeľné príznaky, iba niekoľko vetroňov lietajúcich nad mrakmi. Postupne sme skúšali viacero techník ako sa do nej dostať, ale nič nepomáhalo
 
Odlietali sme teda s nevýhodou výšky oproti zopár iným, čo sa prejavilo cca 10km pred prvou otočkou, kedy sme sa stretli s Nemcami. Problém bol v tom, že oni na prvom ramene nespravili ani jednu otočku. Od toho momentu to však bol krásny let, kedy sme s Tomášom leteli ,,jak orli". Často sme taktizovali s chumlom, no väčšinou sme leteli na vlastnú päsť
 
Z druhého ramena si pamätám jeden strašný ,,fleš", keď som videl ako sa angličan M9 rozhodol zrovnať z krúženia stredom stupáku, no pred ním sa nachádzala holandská LS7 ,,7up", za ktorou som bol ja. Angličan mal šťastie, že mal dosť rýchlosti, tak sedmičku doslova preskočil, no keď som toto preskočenie videl, hlavne cca. metrový odstup medzi wingletom 7upu a bruchom M9, prišlo mi doslova zle, tá bezmocnosť, ktorú som cítil, keď som videl, že sa nutne zrazia je tiež jeden z pocitov ktoré mi z Musbachu ostanú asi naveky...
 
Ale späť k samotnému letu
 
Tretie rameno sme museli takmer celé prekĺzať, pred ním sme však zobrali nádhernú trojku až do 3000m QNH v cca 10x10km priestore bez obmedzenia výšky. Takže no problem, pri tretej otočke sa ukázal výhodou odstup, ktorý sa vďaka malému záseku vytvoril medzi nami a chumlom, kedy si 30 vetroňov v začínajúcom intervale zavadzalo a všetci strácali
 
My sme prileteli, cvakli kruh a bez problémov odleteli. Krásny pocit tak jednoducho vypiecť s velým pelotónom :)
 
Neskôr už sa počasie výrazne zlepšilo a na doklze sme sa ,,pretláčali" s Patrickom Puskeilerom o to, kto potlačí rýchlomer ďalej za červenú čiarku, jednoducho nádhera... Potom ešte speedfinish s vylievaním vody a už len dobre vychladené nemecké pivko :)

Martin Jurovic
 


comments powered by Disqus