photo – archív Ruda Božíka
* 31. marec 1917 Bratislava
† 14. február 1974 Bratislava
Kariéru vojenského letca začal J. Jakab v júli 1936, kedy nastúpil do oddelenia pilotov školy leteckého dorastu Vojenského leteckého učilišta v Prostějove. Školu úspešne ukončil 31. marca 1937. Následne bol pridelený k letke 74 leteckého pluku 6 v Hradci Králové, ďalší výcvik však absolvoval v cvičnej letke pluku v Prahe. 1. apríla 1937 bol menovaný pilotom letcom. V júni 1937 bol povýšený na slobodníka, v septembri 1937 už na desiatnika. 31. mája 1938 bol menovaný poľným pilotom letcom. Počas júna a júla 1938 absolvoval v leteckom pluku 6 v Prahe kurz lietania za noci a následne v septembri 1938 aj kurz lietania na viacmotorových lietadlách. Vo februári 1939 bol povýšený na čatára.
Po rozdelení Československa bol v marci 1939 premiestnený na Slovensko k leteckému pluku 3 M. R. Štefánika a krátko na to pridelený k letke 64 v Piešťanoch. V júni 1939 bol pridelený k detašmánu cvičnej letky vo Vajnoroch. Od septembra 1939 pôsobil ako inštruktor v škole pre výcvik dôstojníkov v zálohe. V auguste 1940 bol menovaný rotníkom. V rámci leteckej školy v období august 1940 – január 1941 absolvoval kurz pre stíhacích pilotov a následne bol zaradený k stíhaciemu letectvu.
Od februári do júla 1942 absolvoval preškolenie na stíhacie lietadlá Messerschmitt Bf-109E v dánskom Grove a bol v skupine pilotov, ktorá na Slovensko prelietla zakúpené lietadlá Bf-109E
Koncom februára a začiatkom marca 1943 rtk. J. Jakab spolu s rtk. J. Ondrisom a rtk. L. Hodrom postupne prelietli z východného frontu zvyšné slovenské Messerschmitty Bf-109E letky 13, keďže táto sa prezbrojila na modernejšie stroje verzií Bf-109F a G, zapožičané od Nemcov.
V máji 1943 bol od letiskovej roty Trenčianske Biskupice pridelený k leteckej dopravnej skupine (LDS) vo Vajnoroch. Vzhľadom na svoje skúsenosti bol v októbri 1943 odoslaný do leteckej školy v Banskej Bystrici, kde znovu pôsobil ako letecký inštruktor v rámci cvičnej letky. V apríli 1944 ukončil činnosť v leteckej škole a po premiestnení k leteckému pluku sa v rámci letky 13 preškolil na nové Bf-109G-6. V máji 1944 bol opäť pridelený k leteckej dopravnej skupine vo Vajnoroch, kde lietal najmä na stroji Focke Wulf Fw-58 Weihe. Na rovnakom type lietal v rokoch 1943 -1944 aj pre civilnú Slovenskú leteckú spoločnosť na pravidelných vnútroštátnych i medzinárodných linkách.
Do Povstania sa rtk. rtm. J. Jakab zapojil od samého začiatku. 30. augusta 1944 najskôr preletel s Fw 58 so siedmymi príslušníkmi LDS z Vajnor na Tri Duby a v ten istý deň so zvk. Ondrisom absolvovali let, pri ktorom zhadzovali letáky. Prvý bojový let absolvoval 1. septembra 1944, kedy letel na Avii B-534 na prieskum a bombardovanie nemeckých pozícií v oblasti Zbehy – Topoľčany. Na prieskumné a bombardovacie misie lietal aj na stroji Letov Š-328, do potlačenia Povstania absolvoval celkom 12 bojových letov. 25. októbra 1944 preletel s Fw 58 do poľského Przemyśla, na ktorého palube previezol k Sovietom aj trojicu spolubojovníkov (rtm. Dubeň, čat. Bunta a čat. Gajdoš). Prelet sa podaril až na druhýkrát, po prvom štarte na Focke Wulfe vysadil jeden motor a museli sa vrátiť na Tri Duby. Po oprave a opätovnom štarte úspešne doleteli nad frontovú líniu, kde sa dostali do protilietadlovej paľby a zaútočila na nich dvojica sovietskych La-5. Po vystrelení signálnych rakiet stíhači prerušili útok a naviedli ich na letisko.
J. Jakab bol prijatý do čs. armády v ZSSR v hodnosti rotmajster a v marci 1945 začal preškolenie na sovietsku techniku. Prvé lety absolvoval na strojoch s dvojitým riadením Lavočkin La-5FN UTI. V priebehu preškolenia ho ako skúseného pilota Focke Wulfa Fw 58 a Junkersa W 34 využívali na kuriérne lety pre potreby veliteľstva (neskôr pilotoval aj stroje Siebel Si-204 a Junkers Ju-52). Prvé samostatné lety na La-5FN a La-7 absolvoval v druhej polovici apríla 1945. V kabíne La-7 sa 30. mája 1945 zúčastnil leteckého defilé pri príležitosti návštevy prezidenta E. Beneša pri 1. čs. zmiešanej leteckej divízii. V máji 1945 bol povýšený na štábneho rotmajstra.
Po vojne lietal v hodnosti práporčíka najmä ako dopravný a kuriérny pilot. V júni 1945 niekoľkokrát viezol na stroji Siebel Si-204 aj gen. L. Svobodu a gen. M. Ferjenčíka na trasách medzi Ostravou, Prahou, Piešťanmi a Bratislavou.
Od januára 1946 lietal J. Jakab pre Povereníctvo dopravy ako dopravný pilot (najmä na lietadlách Junkers Ju-52, Douglas DC-3/C-47 Dakota, Siebel Si-204) – pri Povereníctve dopravy sa v roku 1946 utvoril v Bratislave letecký odbor, v rámci ktorého vznikla Letka povereníctva dopravy. Neskôr sa ako dopravný pilot zamestnal v Československých aerolíniách. Pri návšteve slávneho sovietskeho letca A. P. Maresjeva v Československu v septembri 1957 ho na palube Dakoty prepravil z Bratislavy do Prahy. Ako mnohým vojnovým letcom, ani jemu sa nevyhli nepríjemnosti s komunistickým režimom. Za údajný plánovaný úlet na západ bol na začiatku 50-tych rokov odsúdený na 10 rokov väzenia. Nakoniec si odsedel rok, spod obvinenia bol oslobodený a neskôr sa vrátil k lietaniu v ČSA. Jeden z najskúsenejších slovenských pilotov zomrel v roku 1974 v Bratislave, kde je aj na Martinskom cintoríne pochovaný.
– – –
Použité zdroje:
V. Jakab – súkromný archív a konzultácie
B. Súdny – konzultácie
Gonzo (www.gonzoaviation.com)
Rajninec, J., 1997: Slovenské letectvo 1939-1944
Šumichrast, P. a Klabník, V., 2000: Slovenské letectvo 2 (1939–1944)
Stanislav, J. a Klabník, V., 2003: Slovenské letectvo 3 (1944–1945)
Týc, P., 1999: DC-3 (Dakota) C-47 a Československo
—
Slovenskí letci v boji 1914-1945 na Facebooku
za materiál ďakujem chalanom zo serveru letka13.sk