Jeden nový Boeing 737NG prosím - časť tretia

Juraj Borcha - 10.12.2016
 

Delivery flight

Budík neúprosne oznamuje, že je ešte dosť skoro ráno 20-tého júna. Naozaj skoro ráno a mne sa z vyhriatej postele moc nechce a tak využívam funkciu posunutia času budenia o 5 minút a vnáram sa opäť pod perinu. Zdalo sa mi, akoby som si ešte len pred chvíľou šiel ľahnúť a počas premýšľania, či mám všetko zbalené, opäť zaspávam. Ešte že tá technika nezabúda a znovu pripomína, že je naozaj čas vyhrabať sa z pod duchien.

Dávam si rýchlu sprchu a pádim na raňajky, aby som nevyrazil s prázdnym žalúdkom. Na výber je ako každé ráno zrejme vo väčšine miestnych hotelov americká klasika v podobe praženice, opekanej slaniny, opečených klobások a zemiakov, nejaké to ovocie a jogurty. Síce som sa za 5 dni toho objedol až až, no hlad bolo treba zahnať a preto som to zobral rýchlym útokom na praženicu a bravčovú slaninu, ktorej nie je nikdy dosť a ponáhľam sa na izbu po kufre, aby som sa s Alanom stretol v dohodnutý čas na recepcii. Odhlasujeme sa z hotela, hádžeme kufre do auta a vydávame sa poslednú cestu autom na Boeing Field. Premávka nebola skoro žiadna a tak sa s miernym predstihom dostávame na parkovisko, kufre sme si premiestnili do kancelárie a Alan my vysvetľuje,čo sa dnes všetko bude diať a ako mu budem môcť byť konečne aspoň trochu nápomocný.

Zastavujeme sa aj za dievčatami z Customer relation, aby sme odovzdali kľúče od požičianého auta a takpovediac sa hneď aj lúčime, lebo neskôr na to zrejme nebude čas. Vybavili sme ešte posledné záležitosti a na 09:00 hod. bolo naplánované prebratie všetkých dokumentov od lietadla, platba za lietadlo, jeho okamžitý predaj a následný podpis leasingovej zmluvy. Možno niektorým z vás to nedáva teraz zmysel, ale poďme pekne po poriadku.

Meeting room je už plný ľudí. Väčšinu z nich som už počas tých piatich dníi videl a mal možnosť sa s nimi zoznámiť. Patrili k nim vyšší predstavitelia Boeingu a ľudia z technického úseku a dvaja zástupcovia leasingovej spoločnosti. Usadzujeme sa, prehadzujeme nejaké to slovo, kým sa čakalo na pani dokumentaristku, ako som ju ja nazval. Každá minúta bola využitá a tak sa popodpisovali všetky zmluvy, dostali sme ešte nejaké darčekové predmety a symbolické kľúče od lietadla. Pani prišla s dvomi vozíkmi plne naloženými papiermi, knihami, certifikátmi a začala veľká rošáda. V miestnosti boli už nachystané papierové škatule, Alan mi vysvetlil ako to mam triediť a najdôležitejšie kópie dokumentov sa hneď dávali aj leasingovej spoločnosti. Nuž bolo toho trošku viac ako len jeden kus užívateľskej príručky so stručným popisom, kde sa kontroluje olej a ako sa vymenia žiarovky v stretávacích svetlách. Trvalo to dobrých 15 minút a potom prišla asi ta najzaujímavejšia čast tohto stretnutia.

Musím sa priznať, že som ešte nikdy nebol svedkom predaja niečoho v rádoch miliónov USD a hlavne, ako sa hýbe s takýmito prostriedkami, aj keď len digitálne po telefóne a bez Grid kartičky od vašej banky.

Dokumentáciu sme teda odložili stranou a bol nám predložený jeden kus papiera od zástupcov leasingovej spoločnosti, na ktorom bola okrem iného uvedená cena, za ktorú naša spoločnosť lietadlo kupuje a zároveň za akú cenu obratom predáva leasingovej spoločnosti, od ktorej si lietadlo v tom momente preberá hneď aj na leasing. Keď som uvidel rozdiel tých dvoch súm, tak som si dva krát pretrel oči, tri krát glgol (nie grgol) a neveril som, že môže byť až taký. Nebudem týmto vstupovať do politiky nákupu, predaja a leasingu lietadiel a nebudem a ani nemôžem hovoriť o sumách, ale funguje to tak, že ak väčšie spoločnosti s výrobcom podpíšu kontrakt na odber veľkého množstva lietadiel a nebodaj ešte v čase nejakej krízy, dostanú tieto spoločnosti veľmi výraznú zľavu. Potom si môžu dovoliť hneď po prebratí lietadlo ponúknuť dopredu dohodnutej leasingovej spoločnosti (rozumej väčšinou banke) za pre nich ešte stále veľmi atraktívnu cenu a využiť sumu z rozdielu medzi nákupom a predajom na niekoľkoročné financovanie leasingu. Po cca 5tich rokoch pred najväčšou a najnákladnejšou údržbou zvanou D-Check, lietadlo vrátite leasingovej spoločnosti a kúpite si rovnakou cestou ďalšie.

Pri tomto mojom dumaní nad rozdielom cien už začal zvoniť konferenčný telefón a akási zvláštna nervozita sa zrazu dala v miestnosti aj krájať. Po predstavení účastníkov sa priamo prešlo k platbám, kedy musela druhá strana vždy potvrdiť, že peniaze obdržala na účet podla scenára, ktorý som už popísal vyššie. Všetko prebehlo v priebehu niekoľkých minút a nasledovalo už len potrasenie pravicami a prehlásenie, že je lietadlo naše a môžeme si s nim robiť čo len chceme. Na znak tohto aktu dostávame aj symbolické kľúče od lietadla.

Konečne som sa ho mohol “dotknúť” a spraviť na ňom potrebnú údržbu pred letom podľa našich firemných predpisov a naložiť do kabíny všetku svoju batožinu a dokumentáciu od lietadla. Medzi tým sa ukázali aj naši dvaja piloti kapitáni Alan a Wilhelm. Hneď po príchode si išli spraviť brífing a ja som sa snažil dokončiť všetko pred plánovaným odletom na 19:00 GMT (11:00 LT). Musel som sa poponáhľať, ak som chcel ešte stihnúť obed pred odletom. Ešte pred víkendom sa nás pýtali, aký štýl kuchyne by sme si želali a Alan ma upozornil, že thajské jedlo, ktoré objednávajú z neďalekej reštaurácie je vraj veľmi dobré a tak som neváhal, pretože thajskú kuchyňu mám celkom rád. Jedlo aj dezerty boli vynikajúce, no času bolo akosi málo a nezostávalo nič iné, ako si potriasť naposledy pravicami a rozlúčiť sa.

Kapitán Alan mi podpisuje denník údržby, aby som mohol vytrhnúť kópie pred odletom a dať ich môjmu kolegovi Alanovi z Airwothiness oddelenia, pretože on sa vracia normálnou linkou a posledná je colná kontrola. Už len zavrieť a zaarmovat dvere a dať za rukoväte vankúše ako pripomienku na to, že ich treba po prílete aj odarmovať, aby sme si cvične nenafúkli slide (šmýkalu) . Usadil som sa na jump seat medzi pilotov a pozeral som ako spúšťajú motory a robia si posledne kontroly pred našou prvou časťou letu Seattle - Glasgow (BFI - GLA). Pri rolovaní som si ešte pozrel pestrú paletu prevádzkovateľov Boeingov 737NG, ktoré čakali na dodanie ich užívateľom hlavne z Číny, ale aj asi najkrajší derivát Boeingu 737NG a to P-8A Poseidon. Vzlet s prázdnou mašinou bola akási štandardka, ktorá sa vynímala normálu asi len TCAS upozornením na Traffic, ktorý som konečne videl aj v reálnom živote a nie len počas testu na zemi. Lietadlo na kolíznom kurze sme samozrejme v bezpečnej vzdialenosti pod dohľadom riadenia letovej prevádzky prestúpali a pokračovali smerom nad Kanadu do letovej hladiny FL410.

Ďalej naša cesta viedla ponad Grónsko, Island až do Škótska. Let bol zaujímavý tým, že mi piloti toho veľa vysvetlili z navigácie, kedy letisko nemáte na každom rohu, preskúšavali niektoré systémy ako SELCAL a HF a počas letu sme sa nedostali do tmy. Slniečko nám zapadlo len tesne pod horizont asi na 2 minúty niekde medzi Islandom a Škótskom, aby hneď vzápätí začalo pomaly stúpať nad horizont. Počas letu som sa venoval foteniu a aj keď som mal k dispozícii nafukovaciu postel v prázdnej kabíne bez sedadiel, dal som prednosť kokpitu, kde som sa mohol zapásať pri náznakoch silnejšej turbulencie. Celý priebeh letu bol bezproblémový a hneď ako som zavrel a zapečatil lietadlo sa vydávame na hotel vedľa terminálu, aby piloti načerpali sily pred poslednou častou letu na Maltu.

Večer po nevyhnutnom spánku sa stretávame v lobby, aby si chalani spravili taký malý pred-brífing a čuduj sa svete zisťujú, že v dobe plánovaného pristatia je najdlhšia dráha využívaná pre civilné lety na Malte uzatvorená pre plánovanú údržbu, ktorá bola už publikovaná vopred a dráhu je možné otvoriť len v prípade vyhlásenia núdze a aj to 45 minút vopred. Hmmm. Chybička se vloudila a tak dávame dokopy krízový plán. Stretneme sa o 3 hodiny, pôjdeme na letisko, chalani si spravia brífing, ja nachystám lietadlo, dotankujem a od príchodu do lietadla do odletu z Glasgowu máme 35 minút, inak piloti nebudú legálny podľa medzinárodných predpisov na tento let. Všetko po dobrej spolupráci klaplo a s časom T -0:00 zatvárame podvozok, stúpame do hladiny a letíme ponad UK, Francúzsko, Švajčiarsko, kde sme si mali možnosť prezrieť z diaľky Mont Blanc a Taliansko až na Maltu, kde lietadlo nechávame na už pred tým spomínané modifikácie v Lufthansa Technik Malta.

Prilietame v ranných hodinách a ja zisťujem, že môj let Malta - Dubaj odlieta za 5 hodín a nakoľko sa na mňa nevzťahujú podmienky minimálneho oddychu, zostávam v termináli a s dobrou kávou a pohľadom na európske turistky si skracujem chvíle čakania. Celkom dlhý deň zakončujem v Boeingu 777 Emirates a po prvej pravotočivej zákrute zaspávam a zobúdzam sa až pred medzipristátím na Cypruse. Po štarte z Cypru opäť zaspávam a prebúdzam sa až do nočného osvetleného Dubaja.

Bol to veľmi dlhý deň a aj napriek mnohým chybyčkám krásy to považujem za veľmi úspešnú skúsenosť do života a ďakujem všetkým, ktorí mi k nej dopomohli.

Letu zdar

Juraj Borcha

link na článok Juraja Borchu na jeho blogu

súvisiace články :   Jeden nový Boeing prosím - časť druhá

Boeing cockpit view preberanie B 737NG flyidubai preberanie B 737NG flyidubai preberanie B 737NG flyidubai
preberanie B 737NG flyidubai kľuče od lietadla B 737NG flydubai The Museum of Flight
B 737NG flydubai flydubai flydubai flydubai


comments powered by Disqus