Jaroslav Lieskovský plachtár AK Nitra

Gonzo - 19.2.2013
 

vyšlo v Rozlete č. 7 / september 2006
 
Narodil som sa v Nitre (1937) v meste bohatom na letecké tradície, takže aj moje kroky ma čoskoro priviedli na letisko, kde som sa v rokoch 1952 - 53 zúčastnil elementárneho leteckého výcviku. Neslávne 50 te roky a "náborári" (náborčíci) ma však odviedli z Nitry na kratšiu učňovskú epizódu do handlovskej bane
 
Po návrate do Nitry som sa vyučil za sedlára a remenára. Vtedy som ešte netušil, že mi táto profesia otvorí mnohé dvere a že ma bude sprevádzať 30 rokov počas môjho pôsobenia v jazdeckom športe. Našla však dobré uplatnenie aj v leteckom živote, ešte stále ju vykonávam, ako živnostník so svojim synom
 
Po vyučení nasledovala základná vojenská služba v Pardubiciach (1956-58), kde som mal na starosti "vlekanie" stíhačiek MiG-15 po zemi. Kvôli úspore paliva a šetreniu resursov motorov sme lietadlá premiestňovali na stojánku Tatrami T 805
 
K letectvu som sa znovu dostal až v roku 1975 zásluhou závesného lietania. Vtedy nás inšpirovalo INTERSKI vo Vysokých Tatrách, kde sme prvý krát videli na vlastné oči voľné lety závesných klzákov. Spolu so synom a priateľmi sme začali poletovať najprv na vlastných, neskôr na fabricky vyrobených klzákoch. Voľné lietanie však netrvalo dlho, prišli prísnejšie predpisy a obmedzenia. Bolo to však krásne obdobie, kedy sme polietali z mnohých svahov a nadviazali priatelstvá a kontakty, z ktorých mnohé trvajú dodnes. Bohužiaľ, niekoľko priateľov aj tragicky zahynulo...
 
Postupne som dosiahol kvalifikáciu krajského inštruktora, ale stále viac som sa zaujímal o Aeroklub, kde začali prijímať aj starších členov do "elementárky". To sa nakoniec podarilo. V Aeroklube Nitra sme sa zišli dobrá partia, ktorej sa podarilo v krátkom čase ukončiť základný výcvik a začať praktickú činnosť. To bolo v rokoch 1981 - 82
 
Praktické lietanie som absolvoval na vetroňoch L-13 Blaník, VT-16 Orlík a VSO-10 Osa. Nemal som však možnosť uskutočniť motorový výcvik, ale určitým východiskom bol motorizovaný vetroň L-13 SW Vivat. V roku 1985 som absolvoval kurz inštruktorov bezmotorového lietania. Popri všetkej tejto činnosti som začal  po roku 1989 spolu so synom lietať na ULL. Môj syn postupne po roku 1989 zanechal lietanie na závesných klzákoch, aj funkciu krajského inšpektora a tak sme sa spolu pustili do tejto novej činnosti ... Už 16 rokov nás verne sprevádza aj náš mechanik a priateľ Vojtech Gabula. Prvé prišli na rad motorizované závesné klzáky. Vlastnili sme 2 a prežili sme s nimi veľa krásnych chvíľ na rôznych zrazoch, ale aj pri bežných letoch, kedy na druhom sedadle sedel buď priateľ, alebo rodinný príslušník. V súčasnosti vlastníme 3 aerodynamicky riadené UL lietadlá Mistral, Kolibrík a Fox. Dúfam, že nám budú ešte dlho prinášať radosť pri spoločnom lietaní
 
Pokiaľ mi budú sily stačiť, chcem byť naďalej aktívnym pilotom aj v Aeroklube
 
 


comments powered by Disqus