História Aeroklubu Bratislava - Vajnory I. časť

Gonzo - 2.9.2012
 

V septembri roku 1927 bol založený prípravný výbor Aeroklubu Bratislava z iniciatívy JUDr. Gustáva Hubáčka a mjr. Viléma Stanovského
 
 
JUDr. Gustáv Hubáček - generálny prokurátor v Brne /  photo - langhans.cz
1857 - 1941
 
Prípravný výbor bol zložený vo väčšej miere z leteckých dôstojníkov, ktorí prejavili záujem a ochotu pomôcť pri budovaní športového letectva. Už v prípravnom období získal výbor dve lietadlá a organizačne zaistil teoretickú prípravu pre praktický výcvik
 
 
Vilém Stanovský v uniforme francúzskeho pešiaka / photo - rotanazdar.cz
 
Príkladom je štábny kapitán Vilém Stanovský, ktorý odišiel z pozície veliteľa vojenskej leteckej školy v Chebe (vo funkcii ho vymenil pplk. Bedřich Starý)  v novembri 1923 a následne sa stal veliteľom 6. letky pluku 3 vo Vajnoroch
 
 
 
letisko Vajnory / 1921, v strede medzi hangármi sú 2 x Breuget XIVA.2 a jeden Spad, vľavo rozostavaný drevený hangár, vpravo hangáre typu Bessonneau / archív Technického múzea Brno
 
 
hangár typu Bessonneau  / photo - theaerodrome.com
 
 
hangár typu Bessonneau vo Vajnoroch, rok cca 1920 - 21 / photo - archív Radek Palička
 
 
stavba dreveného hangára Vajnory cca 1920 - 21 / photo - archív Radek Palička
 
Vo februári 1928 sekretár Aeroklubu JUDr. Gustáv Hubáček predložil k schváleniu stanovy Aeroklubu príslušným úradom. Aeroklub bol schválený pod názvom Slovenský Aeroklub M.R.Štefánika a stal sa súčasťou Aeroklubu Republiky Československej
 
 
letisko Vajnory 1926 / zdroj - Peter Praženka izzino.sk 
 
Do konca roku 1928 mal Aeroklub Bratislava - Vajnory 67 členov. V prvých rokoch svojej činnosti sa zameral na propagáciu letectva a získavanie finančných prostriedkov potrebných na krytie prevádzkových nákladov
 
 
letisko Vajnory 1926 / zdroj - Peter Praženka izzino.sk

Propagačné lety a vystúpenia na leteckých dňoch vykonávali vojenskí piloti vajnorskej posádky, ktorí zároveň vykonávali v Aeroklube funkcie učiteľov lietania (jedným z nich bol Nikolaj Šapošnikov, veliteľ vojenského letectva v Bratislave). Napriek materiálnym a finančným ťažkostiam zahájil Aeroklub praktický výcvik so 6-timi žiakmi, s ktorých štyria ukončili pilotný výcvik v roku 1930. Menovite ukončili výcvik akademický sochár Vojtech Ihriský, kpt. Kočmerovský, rtm. Coufal a prvá žena - pilotka na Slovensku Ľudmila Šapošnikovová
 
 
 
rtm. Coufal, kpt. Kočmerževský, Ľudmila Šapošnikovová, vpravo od nej sochár V. Ihriský (mjr. Kočmerževský zahynul 10. apríla 1942 pri havárii lietadla)
 
 
Za predmníchovskej republiky nemalo športové letectvo prakticky žiadnu finančnú podporu zo strany štátu, o čom nás presvedčí výňatok z výročnej správy Aeroklubu z roku 1931. Predseda aeroklubu Dr. Fábry vo svojej správe uvádza : úžasné tempo a rozmach letectva zaznamenávajú v susedných štátoch, umožňuje to neobyčajná štedrosť štátnych rozpočtov. Veľmi bolestné je macošské grajciarovanie sa u nás. Naše aerokluby nemôžu ani pomýšlať na to, aby si mohli zakúpiť nové lietadlo. Sme naďalej odkázaní na dobrosrdečnosť vojenskej správy, ktorá za lacný peniaz odpredáva klubom svoje vyradené lietadlá
 
 
 
Brandenburg s nápisom Mileva na trupe, Ľudmila Šapošnikovová - Aujeská druhá zprava

Na dokreslenie výročnej správy uvediem aké výcvikové výsledky dosiahol Aeroklub v roku 1931. Citujem : klub má 3 schopné lietadlá, na ktorých bolo nalietané 1453 letov, z toho 1179 školných a 274 zalietavacích a propagačných. Počet nalietaných hodín 159, pri ktorých bolo spotrebovaných 3626 kg benzínu. Počet núdzových pristání bez poškodenia lietadiel - 2 
 
 
členovia SNA M.R.Štefánika vo Vajnoroch : N. Šapošnikov druhý zľava sedí na motore, Ľudmila Š. je uprostred 
 
Z vybraného citátu môžete posúdiť, s akými materiálnymi a finančnými ťažkostiami zápasili naši predchodcovia a aké dosahovali výcvikové výsledky. Napriek ťažkostiam však Aeroklub žil a ďalej rozvíjal svoju činnosť. V roku 1932 sa zúčastnil pilot Aeroklubu Dr. Pavlú na rýchlostnom závode organizovaného pri príležitosti II. ročníku memoriálu Ing. Kašpara, závod sa konal na 150 km dlhej trati. V kategórii lietadiel o výkone motora do 60 ks zvíťazil pilot nášho Aeroklubu Dr.Pavlú ( I. ročník memoriálu Ing.Kašpara sa konal v Pardubiciach 13.októbra 1931, zúčastnilo sa ho 20 lietadiel - pozn.Gonzo ) 
 
zoznam lietadiel + registračné značky, ktoré lietali v SNA M.R.Štefánika Bratislava
 
reg. typ c/n history owners date CoR
             
OK-ASA Aero A-15 12 OK-ASA Slovenský Aeroklub M.R.Š 11.5.1932 257
OK-ASC Praga E-114 3 OK-ASC Slovenský Aeroklub Bratislava 7.9.1935 406
OK-ASG Letov Š-10 36 OK-ASG Slovenský Aeroklub Bratislava 19.5.1930 169
OK-ASH Aero A-1 4 OK-ASH Slovenský Aeroklub Bratislava 00.05.1930 168
OK-ASI Aero A-12 24 OK-ASI Slovenský Aeroklub Bratislava 00.10.1930 195
OK-ASM Aero A-134 1 OK-ASM Slovenský Aeroklub Bratislava 20.9.1934 340
OK-ASQ Aero A-26 16 OK-ASQ Slovenský Aeroklub Bratislava 7.10.1932 277
OK-ASS Aero A-15   OK-ASS Slovenský Aeroklub M.R.Š 0.02.1932 247
OK-AST Aero A-26 10 OK-AST Slovenský Aeroklub M.R.Š 26.2.1932 233
OK-ASU Letov Š-10 39 OK-ASU Slovenský Aeroklub M.R.Š 26.2.1932 232
OK-ASV Avia BH-11 7 OK-ASV Slovenský Aeroklub M.R.Š 00.00.1934  
OK-ASX Aero A-14   OK-ASX Slovenský Aeroklub M.R.Š 00.02.1932 222
OK-EAK Beneš-Mráz Be-50 12 OK-EAK Slovenský Aeroklub Bratislava 7.7.1937 617
OK-ECF Praga E-39G 26 OK-ECF OK-KOE Slovenský Aeroklub Bratislava 18.5.1938 783
OK-ECX Praga E-39G 38 OK-ECX Slovenský Aeroklub Bratislava 21.5.1938 810
OK-EFH Beneš-Mráz Be-50 35 OK-EFH Slovenský Aeroklub Bratislava 28.2.1938 761
OK-ELG Letov Š-39 12 OK-ELG Slovenský Aeroklub Bratislava 10.6.1936 483
OK-EMB Beneš-Mráz Be-51B 17 OK-EMB Slovenský Aeroklub Bratislava 24.8.1938 832
 
V roku 1933 bolo v ČSR registrovaných 150 civilných lietadiel, náš Aeroklub vlastnil 6 kusov. V roku 1935 založil Aeroklub leteckú školu, ktorá v uvedenom roku vycvičila 5 pilotov a cvičila ďalších 12 žiakov. Škola sa riadila podľa zvláštnych pravidiel (Pilotná škola). Tieto pravidlá a inštrukcie vypracovali leteckí odborníci na čele s riaditeľom školy p. Jarkovským
 
Od roku 1935 organizoval Aeroklub každoročne rýchlostný závod na trati v dĺžke 162 km. V roku 1935 aeroklub postavil dve lietadlá vlastnej konštrukcie s motormi o výkone 30 a 60 ks. Vedenie aeroklubu v tomto období vypísalo verejnú zbierku na získanie finančných prostriedkov potrebných na výstavbu vlastného hangáru. Do tejto doby aeroklub hangároval lietadlá v podnájme u Československých Aerolínii
 
 
hangár patriaci ČSA na letisku vo Vajnoroch
 
Napriek rôznym ťažkostiam, ktoré musel Aeroklub riešiť pre zaistenie svojej činnosti, vynakladalo vedenie Aeroklubu značné úsilie na zaistenie rozvoja letectva na Slovensku. Z valného zhromaždenia Aeroklubu v roku 1936 zaslalo vedenie Aeroklubu štátnym úradom požiadavku na výstavbu letísk vo Zvolene, v Žiline a pod Tatrami
 
 
odznak SNA M.R.Štefánika
 
Aeroklub mal v tomto období starosti i s vlastnou prevádzkou na letisku vo Vajnoroch a snažil sa presadiť výstavbu nového letiska v priestoroch Kuchajdy. Výstavbu nového letiska odôvodňovalo vedenie Aeroklubu tým, že letisko vo Vajnoroch nepostačuje pre civilné letectvo. Citujem : takmer bezprestávkovité cvičenie vojenských cvičencov a hustá premávka čs. aerolínií znemožnuje práve v najvhodnejšej dobe cvičné lety našich športových letcov a pilotných žiakov.” Na podporu požiadavky výstavby letiska na Kuchajde vedenie Aeroklubu uvádza ďalší dôvod - citujem : Darmo sa zvyšuje rýchlosť lietadiel čs. aerolínií pri letoch z Bratislavy do Prahy, keď doprava od Avionu do Vajnor trvá dlhšie ( Avion bol názov autobusovej stanice, ktorá sa nachádzala na dnešnom Americkom námestí - pozn. Gonzo )
 
Členovia aeroklubu reagovali i na vnútornú a zahraničnú politiku. Hrozba II. svetovej vojny zvýšil záujem o budovanie letectva a letecký výcvik. Inštruktori s veľkým úsilím cvičili pilotov pre letecké učilište v Prostejove i pilotov v akcii 1000 pilotov republike. Vedenie Aeroklubu spracovalo podrobný plán teoretickej a praktickej prípravy a zlepšením celej organizácie výcviku sa snažilo zaistiť zvýšené výcvikové úlohy. Dobre organizovaná propagácia vyvolala v Bratislave taký veľký záujem o letecký výcvik, že sekretariát aeroklubu musel zaviesť v poobedňajších hodinách pravidelné vybavovanie stránok. Propagačná komisia organizovala Národnú zbierku na Slovensku a jej výťažok bol venovaný na rozšírenie materialnej základne a krytie výcvikových nákladov
 
 
výcvikové lietadlá SleSu na letisku Vajnory počas Slovenského štátu, v popredí Klemm 35 / OK-VXE
 
Plachtársky výcvik sa začal intenzívnejšie až v roku 1934 na svahoch Dúbravky pri Bratislave. Tu si v roku 1935 plachtári postavili dva hangáre. V tom istom roku zorganizovali prvé preteky. Rozvoj plachtenia mal pomaľšie tempo ako rozvoj motorového lietania. Bol náročnejší na fyzickú námahu a prácu
 
 
photo hore -  vajnorský hangár  / archív Karola Jančára - photo dole -  ten istý hangár zvnútra - dielo architekta Ing. Josef Zárubu-Pfeffermann a spol. / photo - wikimedia.org
 
 
 
 
Majster Slovenska v plachtení Štefan Pleško vo Vajnoroch / 1940  - photo archív esbirky.cz
 
 
Šedý Vlk s označením M.L.L. Bratislava, na zadnom sitzi sedí mladý Otto Smik / zdroj - FB.com
 
Počas Slovenského štátu malo veliteľstvo Slovenského Leteckého Sboru (SleS) ústredie v Bratislave, na letisku vo Vajnoroch sa nachádzali Ústredné dielne na výrobu bezmotorových lietadiel ( podľa posledných informácii sa dielne nachádzali na Radlinského ulici, 23.11.2013 - pozn. Gonzo)
 
 
 
letecký deň vo Vajnoroch / máj 1940
 
 
Vajnory cca 1920 - 21, vpredu stíhací SPAD, za ním niekoľko Š-1 a Brandenburgov / photo - archív R. Palička
 
 
photo - archív Libor Šolín
 
 
letisko Vajnory / 1921, v strede su 2 x Breuget XIVA.2 a jeden Spad Breugety XIVA.2 na letisku Vajnory Vilém Stanovský pred svojim Spadom VIIC.1 hangar typu Bessonneau vo Vajnoroch
výstavba dreveného hangára vo Vajnoroch letisko Vajnory v roku 1926 / zdroj - izzino.sk letisko Vajnory 1926 / zdroj - izzino.sk členovia Aeroklubu M. R. Štefánika vo Vajnoroch : N. Šapošnikov druhý zľava sedí na motore, Ľudmila je uprostred
letisko Bratislava - Vajnory vojenská časť vajnorský hangár patriaci ČSA vajnorský hangár lietadlá SleSu na letisku Vajnory
letecký deň vo Vajnoroch / máj 1940 Šedý Vlk s označením M.L.L. Bratislava, na zadnom sitzi by mal sedieť Otto Smik majster Slovenska v plachtení Štefan Pleško / 1940 prví športoví piloti na Slovensku
plachtárske závody vo Vajnoroch - Štefan Pleško / 1940 hangár vyhodený do vzduchu Nemcami na konci WWII vajnorský hangár - diela architekta Ing. Josef Záruba-Pfeffermann


comments powered by Disqus