Glider match racing – nový formát plachtárskej súťaže

Jozef Pavlinský - 23.1.2017
 

spoločná fotka pri súťažnom stroji : vľavo Roman Mráček, hore zľava Werner Amann, Rene Vidal, dole zľava Giorgio Galetto, Tilo Holighaus a Sebastian Kawa 

Pripomeňme si World Air Games 2015 v Dubaji

Svetové letecké hry – World Air Games je medzinárodné športové letecké podujatie, ktoré organizuje medzinárodná letecká federácia FAI. Inšpirované Olympiádou, sa konajú každé štyri roky, až na dve prestávky.

História WAG

História svetových leteckých hier siaha do roku 1997, kedy prvé letecké hry hostilo Turecko v termíne od 15. do 21.9.´97. O štyri roky neskôr sa letecké hry konali v termíne od 23.6.-1.7.2001 v Španielsku. V roku 2005 výkonná rada FAI rozhodla, že sa svetové letecké hry nebudú konať pre nedostatok času na organizáciu. Nebolo určené ani miesto konania, rozhodnúť sa malo medzi Malajziou a Poľskom. WAG 2009 organizovalo Taliansko od 6. do 13. júna. Dánsko malo hostiť letecké hry v roku 2011, avšak dánske mesto Odense odmietlo organizáciu hier a kvôli neistote s neskorou zmenou organizácie hier v ďalšom dánskom meste Herning sa FAI rozhodlo zrušiť hry v roku 2011. Naposledy sa letecké hry konali v decembri 2015 v Arabských Emirátoch. Dubaj hostil svetových leteckých športovcov od 1. do 12. decembra v rôznych kategóriách.

príprava pred pretekom pred budovou Skydive Dubai Desert Campus 

Disciplíny svetových hier

World Air Games pozostáva z niekoľkých kategórii, ktoré sa delia na niekoľko ďalších disciplín. Najpočetnejšou kategóriu bol parašutizmus, ktorý mal až 26 disciplín, napríklad presnosť pristátia, skupinový parašutizmus, rýchlostný skydiving, freestyle a podobne. Akrobacia bola rozdelená na motorovú a bezmotorovú, pričom v bezmotorovej akrobacii získal bronzovú medailu český reprezentant Přemysl Vávra. Letecké modelárstvo bolo zastúpené v štyroch disciplínach: F3P – halová akrobacia, F2D – upútané modely combat, F3T – pretek polomakiet okolo pylónov, F3N – Freestyle R/C vrtuľníky. Aerostaty boli rozdelené na teplovzdušné balóny a teplovzdušné vzducholode. Všeobecné letectvo pozostávalo z navigačných pretekov a presnosti pristátia. Do kategórie microlightov a paramotoringu patril paramotoring, virníky a rogalá. Bezmotorový paragliding mal samostatnú kategóriu, ktorá pozostávala s troch disciplín – presnosť pristátia, sólo akrobacia, synchronizovaná akrobacia. Piloti vrtuľníkov súťažili okrem iného aj v úlohách na precíznosť lietania s predmetom v podvese. Poslednou kategóriou je bezmotorové lietanie s novým formátom leteckej súťaže – Glider Match Racing – plachtársky porovnávací pretek.

spoločný let po vypnutí na odletovú pásku

Plachtársky porovnávací pretek – Glider Match Racing

Prvý krát v histórii sa svetová elita zišla v novom formáte plachtárskej súťaže. Síce je v Dubaji teplo aj v decembri, ale termiky je pomenej. V dňoch 5. až 9. decembra sa šestica plachtárov porovnávala v limitovanom vzdušnom priestore bez termickej konvekcie a preto by bolo nezmyselné spustiť typický plachtársky pretek. Súťaž prebiehala ako turnaj, alebo súboj medzi dvoma pilotmi z celkom šiestich súťažiacich pilotov na identických vetroňoch a súčasne na rovnakej krátkej trati. Pretek pozostáva s kvalifikačného kola, semifinálového kola a finálového kola. Je to pretek medzi dvoma pilotmi, ktorí letia súčasne, na identických vetroňoch s rovnakou vzletovou váhou a rovnakou výbavou. Vzlet prebieha súčasne, štartovacia výška je rovnaká a úlohou je preletieť pridelenú trať v čo najkratšom čase. V kvalifikačnom kole letia všetci piloti proti sebe navzájom. Kvalifikačné kolo sa vyhodnotí ako funkcia počtu vyhraných preletov každého pilota a podľa toho sa zostaví poradie semifinálového kola. V dvoch semifinálových kolách budú súťažiť piloti, ktorí sa umiestnia na prvých štyroch priečkach. Pilot, ktorý sa umiestnil na prvej priečke sa v semifinálovom kole stretne v súboji s pilotom na štvrtom mieste, pilot na druhom mieste bude súťažiť s pilotom na tretej pozícii. Vo finálovom kole sa určí víťaz medzi dvoma víťazmi semifinálového kola, tretiu priečku obsadí pilot, ktorý vyhrá finále medzi dvoma pilotmi, ktorí zo semifinále vzišli ako porazení.

nehostinná púšť Arabských Emirátov, v pozadí cesta spájajúca Dubaj a Al Ain, vedľa ktorej je letisko. Jediná zelená plocha vľavo vyššie slúži hlavne pre parašutistov ako doskočisko

Porovnať výkon dvoch pilotov je potrebné na identických vetroňoch

A pre tento nový typ preteku boli vybrané dva rovnaké vetrone Schempp-Hirth Discus 2C 18m s registračnými značkami F-CFDU so štartovým znakom EI a F-CFDV so štartovým znakom EV. Tieto konkrétne dva vetrone sú takmer identické. Tak napríklad ich prázdna hmotnosť je 288.6 kg a 290.9 kg a skoro rovnaká poloha ťažiska x0 = 2.65 m a x0 = 2.66 m. Pred každým pretekom bude upravená vzletová hmotnosť a poloha ťažiska na rovnaké hodnoty pomocou grafov stanovených výrobcom bez ohľadu na hmotnosť pilotov. V praxi sa to bude realizovať montážou olovených dosiek do prednej časti trupu lietadla. Oba vetrone majú rovnakú výbavu pozostávajúcu z palubného počítača LC NAV S80 a IGC Flarm Mouse. Do oboch vetroňov taktiež pridali Oudie pre lepšie grafické zobrazenie trate. Vetrone budú lietať bez vodnej záťaže počas kvalifikačného kola. Ale v semifinále a finále budú klzáky naplnené na totožné MTOW s cieľom zvýšiť efektivitu preteku.

doklz súťažiacich na finálovú pásku

Task v púšti

Šiesti piloti, ktorí sa zúčastnili tohto preteku majú určite skúsenosti s lietaním v Afrike, či Austrálii a preto task v púšti ich určite neprekvapil. Možno akurát poloha, pretože Dubaj doposiaľ nebol práve plachtársky vyhľadávaný región. Ako letisko týchto pretekov bolo vybrané parašutistické stredisko Skydive Dubai Desert Campus, ktoré je vzdialené od centra pretekov 47km. Letisko je v nadmorskej výške 158m, má jednu asfaltovú dráhu orientovanú v smere 35/17, dlhú 1580m a širokú 20m. Súťažný priestor je obdĺžnik 5x10 km so stredom v strede dráhy a s najväčšou vzdialenosťou orientovanou v smere sever – juh. Otočné body sú umiestnené na osi dráhy. Body označené písmenom N  sú orientované na sever od stredu dráhy, body označené písmenom S sú južne od stredu dráhy. Číselný údaj udáva vzdialenosť v kilometroch od stredu dráhy. Štartovacia čiara (páska) je 1km dlhá, kolmá na os dráhy, prechádzajúca bodom umiestneným v strede dráhy. Finish line, teda doletová páska je dlhá 120m, kolmá na dráhu prechádzajúca rovnakým bodom. Letová úloha pozostáva z preletenia štartovej pásky, následne let na jeden zo severných otočných bodov, potom let na jeden z južných otočných bodov a opäť preletenie jedného zo severných bodov a finálový doklz a prelet doletovej pásky. Z bezpečnostných dôvodov je vždy volený ako prvý otočný bod jeden zo severných, pretože potom je potrebné obletieť ešte dva body, teda južný a opäť severný a pri návrate z posledného bodu nestojí v ceste žiadna prekážka, kvôli ktorej by bol let v blízkosti zeme nebezpečný, zatiaľ čo pri lete z juhu by museli piloti prelietavať diaľnicu, čo by mohlo byť nebezpečné v malých výškach. Task bude navrhnutý stále pre daný letový deň podľa aktuálnych podmienok tak, aby ho bolo možné ľahko obletieť, no na druhej strane tak, aby piloti nemali dostatočnú energiu na to, aby mohli letieť na hranici limitnej rýchlosti vetroňa. Skúšky v talianskom Varese ukázali, že pre vzdialenosť trate 25km je primeraná štartovacia výška 1000m AGL.

stupne víťazov : zlato si odniesol Sebastian Kawa, striebro Werner Amann a bronz Tilo Holighaus

Priebeh súťažného letu

Vzlet musí prebiehať súčasne. Čo najskôr po vzlete prvého aerovleku musí štartovať druhý, samozrejme s ohľadom na bezpečnosť. Vetroň štartujúci ako prvý bude označovaný ako „WHISKY“, vetroň štartujúci ako druhý bude označovaný ako „ECHO“. Oba vlečné lietadlá musia letieť takým spôsobom, aby prileteli do južnej oblasti súťažného priestoru vo voľnej formácii v rovnakej výške vypnutia (1300m AMSL) a vo vzdialenosti približne 2km od letiska. Formácia musí byť zrovnaná do osi dráhy, vlečné lietadlo ťahajúce „WHISKY“ musí byť na ľavej strane formácie (západne od osi dráhy), vlečné lietadlo ťahajúce „ECHO“ musí byť na pravej strane formácie (východne od osi dráhy). Na príkaz osoby zodpovedajúcej za vleky sa musia súčasne vypnúť obidva vetrone a letieť priamo na odletovú pásku. Obidva vetrone musia preletieť odletovú pásku v rovnakej polohe vpravo a vľavo od osi dráhy, v ktorej sa vypli. Od vypnutia majú  oba vetrone rovnaké podmienky na kalkuláciu s výškou a rýchlosťou. Piloti nemusia dodržať určenú výšku preletu odletovej pásky, musia dodržať iba rýchlostný limit a to maximálnu rýchlosť vNE = 280 km/h, inak budú penalizovaný diskvalifikáciou z preteku. Z bezpečnostných dôvodov piloti nemôžu pri oblietavaní otočných bodov presiahnuť manévrovaciu rýchlosť vetroňa Discus 2C 18m a to 190 km/h, inak budú penalizovaný diskvalifikáciou. Po prekročení odletovej pásky musia obaja súťažiaci letieť priamo k prvému bodu na trati. Obaja totiž majú rovnakú letovú úlohu a teda rovnaké otočné body, no okolo každého otočného bodu musí vetroň „WHISKY“ točiť na západ a vetroň „ECHO“ točiť okolo každého otočného bodu na východ. Nedodržanie tohto pravidla bude penalizované diskvalifikáciou z preteku. Takisto aj nesprávne obletenie otočného bodu tak, že nebude na letovom zázname, bude potrestané rovnakou penalizáciou. Po dosiahnutí všetkých otočných bodov musia vetrone preletieť doletovou páskou. Minimálna výška 30 m AGL sa uplatňuje na úseku od posledného otočného bodu po cieľovú pásku. Preto lietanie nižšie než 188 m AMSL medzi hláseným bodom a cieľovou páskou, vrátane okamihu preletenia pásky musí byť penalizované s toleranciou 5 metrov. Za každý meter nižšie ako 188-5m AMSL bude pilot penalizovaný dvoma sekundami. Keď sú vetrone na finálnom doklze, vetroň „WHISKY“ musí preťať doklzovú pásku v jej západnej časti a vetroň „ECHO“ v jej východnej časti. Nedodržanie bude penalizované ako nebezpečný let – diskvalifikácia z preteku. Ak pilot letiaci na doklze nebude mať dostatočnú rýchlosť na preletenie pásky, môže po ohlásení pristáť z priameho smeru bez penalizácie za nebezpečný let, avšak s penalizáciou za stratu minimálnej výšky. Pilot, ktorý preletí finálovú pásku ako prvý pristáva ako prvý, s rozpočtom ako dlhý a s vybočením na apron s ohľadom na bezpečnosť. Ak pilot po preletení doklzovej pásky nemá dostatok výšky a rýchlosti na zaradenie sa na okruh, môže po oznámení svojho úmyslu pristáť z priameho smeru. Vyhodnotenie letu sa musí vykonať takmer vždy v reálnom čase analýzou záznamu poskytnutého z IGC Flarmu s intervalom 1 sekunda. Pre analyzovanie letu sa musí zobrať do úvahy tlaková výška nameraná letovým zapisovačom, opravená o kompenzáciu výšky nameranej na zemi pred štartom. Čas štartu každého vetroňa je daný interpoláciou medzi posledným fixom pred preletením štartovej pásky a prvým bodom po preletení pásky. Rovnaký spôsob sa uplatňuje pri čase príletu a to je v bode medzi posledným bodom pred preletením cieľovej pásky a prvým bodom po preletení pásky. Víťazom sa stane pilot, ktorý preletí vzdialenosť od štartu po cieľ cez všetky určené otočné body v najkratšom čase.

reklamná upútavka na plachtársky pretek Glider Match Racing, grafici použili na reklamu čsl. Blaník L-13

Tohto preteku sa zúčastnili šiesti piloti zo šiestich krajín, z toho boli piati Európania. Boli to konkrétne Werner Amann z Rakúska, Giorgio Galetto z Talianska, Tilo Holighaus z Nemecka, Sebastian Kawa z Poľska, Roman Mráček z Českej Republiky a René Vidal z Chile. Títo páni boli prví, ktorí súťažne otestovali nový formát plachtárskej súťaže, v ktorom vôbec nejde o to, aby súťažiaci vytočil stúpavý prúd do základne čo najskôr, ani aby čo najpresnejšie určil MacCreadyho a preskokovú rýchlosť. V tomto preteku ide o čo najprecíznejšie odletenie danej etapy bez zbytočných chýb, čo sa týka presnosti zatáčky a udržiavaní rýchlosti, aby čo najviac využili výkony daných vetroňov a eliminovali tak čo najviac odpor a kalkulovali pritom s výškou a rýchlosťou. Skoro ako každý pretek, tak aj tento vyhral poľský reprezentant Sebastian Kawa, striebornú medailu si odniesol Rakúšan Werner Amann a tretiu priečku obsadil Nemec Tilo Holighaus.

Možno tento pretek bude labuťou piesňou Glider Match Racingu, no možno nie a ešte sa s ním niekedy stretneme. Pre plachtára to však nie je až tak hodnotná výzva, ako napríklad súťažná etapa na 500km, ale aj tak to má niečo do seba. Piloti si porovnajú svoje zručnosti s presnosťou pilotáže, ktoré by ale mali uplatňovať aj tak pri každom lete, aby využili potenciál vetroňa, s ktorým letia. Lebo nie nadarmo sa hovorí: „Nejde o to aký nástroj máš, ale ako na ňom dokážeš hrať !

Jozef Pavlinský

súťažný priestor pretekov s vyznačeným stredom letiska a otočnými bodmi na severnej a južnej strane

foto : internet

World Air Games Dubai 2015


comments powered by Disqus