From Johannesburg to Klokočina with love

Dr.Bo :  Štěstí je krásná věc

Blíži sa Pribina Cup a z dočasnej periodickej juhoafrickej štácie dorazil na rodnú hrudu i Doktor Bo. Keď oddychuje doma v rodinnom kruhu, je to podľa jeho vlastných slov ten najlepší relax: kucháruje, sedí na záhradke a teší sa z toho, čo splodil – priamo, alebo prostredníctvom svojich potomkov, pokračujúc tak v tradícii a rozširujúc rod

Aj by som sem napísal čosi o Džibránovi, deťoch – šípoch a rodičoch – lukoch, ale to by tu vyzeralo tak trochu múdro, asi trikrát toľko ako správy z dedinského rozhlasu vo Veľkom Cetíne. Dr.Bo jednoducho posedáva v záhrade s tými najobľúbenejšími človákmi a usmieva sa. Predtým, ale ide v nedeľných nohaviciach s vyžehlenými pukmi a v saku na omšu. Alebo nie? Ja si už vlastne nepamätám či to bol on, alebo ktosi, čo raz sedel v boeingu na jump-seate za ním...

Unmanned agricultural helicopter

Slnko svieti (a svietilo by ešte lepšie, keby nejaký cicinbrus nepostavil meter od plota novostavbu zo šedých a ružových tvárnic), záhradou vonia jar a Dr.Bov najstarší syn Chorche strihá ovocné stromky. Nijak inak ako nosným rotorom vrtuľníčka na diaľkové ovládanie – takého poriadneho, obľúbeného v kolektíve i v cyklike... Z krbu, v ktorom práve skončili posledné zvyšky vianočného stromčeka, rozvoniava rib eye steak z mladého býčka a chystá sa ho nasledovať mladá svinka. Pri víne sa dostáva von spod štupľov fliaš onen, už za starých čias spomínaný veritas a niekoľko leteckých príbehov

Cezo mňa nepreletíš

Jeden z nich sa týka nemenovaného košického akrobata. Ten, keď bol prvý krát v Prahe na ÚLZ-te, všetci zúčastnení dostali otázku na čom lietajú. „Na jednadvacítkách!“ znela odpoveď migistu, „na dvaaešdesátkách“, zakontroval diaľkový pilot iľjušinov a v podobnom duchu sa čísla dostávali na radu až kým prišlo na slovo vtedy mladého plachtára

„A na com lítáte vy?“ zaznela otázka. „Na trinackoch ! Kapitan !“ odpovedal hrdo pilot Blaníčkov z východu

Položili životy, aby sme my mohli žiť...

Než príde na rad hudobná produkcia, odprevadíme do postieľok malé vnúčatá Dr.Buliatka, ktoré sa, už podľa letmého počúvania ich rétoriky, vo svete nestratia a zabékame si. Lebo život je parádny na zemi i v lufte

A nikto nás nedokáže tak parádne rozosmiať a upratať ako vlastní nositelia a nositeľky rána, ako ujo Országh kedysi povedali 

             Peter Hupka