Aeroplán s dušou : Lisunov Li-2

Peter Hupka - 15.8.2013
 

Putujem si tak, silne nenadšený po „drobnom konflikte s automechanikom“ (prečo sa na Slovensku musíme všetci klamať a o..bávať by ma naozaj zaujímalo), končinami pod nitrianskou Klokočinou, keď ma vzápätí hneď obveselí nepripravené stretnutie. Na dvore ulice, ktorou musím prejsť, vidím Dr.BOve auto (motorové vozidlo pilota Igora Vrbenského pre tých prezývky neznalých) a za chvíľu sa už zhovárame na dvore, kým syn Tomino – nádejný kuchár – mieša práve bublajúci guláš. Mamma jaká lakocina to bola... Za pár minút priletela (už bez metly) Jana a „velice bolo príjemno“.

„Píš na toho Gonza,“ vraví Igorko pomedzi všetky ostatné zážitky africké a keďže už prežil skutočnosť, že som sa v brušku krásavca HA-LIX v lufte bol býval ocitol, napíšem teda čosi o chlapoch z Budaörsu. Ich ústami pre vonkajší svet je sympatický chlapík s „typicky maďarským menom“ Endre Zsaludek, ktorý ma pri prvej návšteve na LHBS zoznámil aj s ďalšími nadšencami z nadácie Goldtimer alapítvány, ktorej činnosť si možno pozrieť aj na ich vlastnom webe www.goldtimer.hu

Zakladateľom organizácie, ktorá vznikla v roku 1992 je Károly Hajdu prezývaný Fedő. „Vždy ma tešilo, keď som na leteckých dňoch videl perfektne zreštaurované Ju-52jky, či Dakoty DC-3 a zároveň ma mrzelo, že nemáme čosi také doma,“ vravel vtedy Fedő a hneď dodal: „Sen uschopniť jednu z Li-2jok, lietadla mojich snov, sa postupne stával skutočnosťou!“

Károly Hajdu a jeho miláčik

Chlapi sú buď čarodejníci, alebo majú priveľa času, no najskôr oboje dohromady s veľkou dávkou aviatického nadšenia. Pod ich rukami sa nielen uschopnili, ale aj neskutočné osobné čaro dostali stroje, ktoré sú súčasťou svetovej leteckej histórie. Napríklad Polikarpov Po-2, „prvý sovietsky stealth“, ktorý bol natoľko drevený a plátenný, že sa s ním radary veľmi nekamarátili, navyše lietal ticho, nízko a tak pomaly, že pádovka nemeckých stíhačiek bola vyššia, než jeho maximálka. Známe „ Nočnyje veďmy– „Nočné bosorky“ Jekaterina Rjabova a Nadežda Popova s týmto strojom rady v noci bombardovali nemecké pozície – rekordom je osemnásť misií za jedinú noc!

Plachtárom by sa určite zapáčili historické klzáky – pätnásťmetrová Cimbora s kĺzavosťou 1:17 a Vöcsök s rozpätím 11,6 metra a kĺzavosťou 1:15

Vyzeralo by určite fajnovo, keby si s nimi Jožko Ott niekedy zaletel skupinu na Honzovi. Ďalšie motoráre Gerle a R-18 Kánya sa stali poslednými prírastkami Goldtimerovcov

Cimbora má na trupe aj nápisy v slovenčine

Vráťme sa ale k hlavnému hrdinovi a najobľúbenejšiemu stroju Goldtimerovcov – Lisunovu Li-2. Toho možno niektorí poznáte v kabáte leteckej firmy Sunflower, ktorá jeho cestu späť do vzduchu významne podporila, no súčasný šat – rovnaký v akom lietal za starých čias dnes už nejestvujúceho Malévu – mu sluší ešte viac. Na detailný výpočet toho, kto všetko sa podieľal na jeho obnove, tu nie je miesto, spomeňme aspoň, že podpory sa projektu dostalo i zo strany Malévu, bývalý letecký mechanik a člen Goldtimeru Csaba Kornyik zasa zohnal dva zrepasované motory ASh-62 IR.

Sedačky a avionika boli použité z Tu-154 HA-LCR, ktorý v júli 2000 urobil v gréckom Solúne touch and go bez podvozku. Nikomu sa nič nestalo, pretože tučká sú eroplány mocné, no mašina doslúžila a dnes (ak je ešte stále na mieste) na nej trénujú grécki letiskoví hasiči. Celkové náklady na uvedenie HA-LIX do letuschopného stavu dosiahli podľa Károlya 300 tisíc eur.

 Budapeštiansky Lisunov, vyrobený s továrenským číslom 18433209 v roku 1949 Taškente, sa znovu vzniesol do vzduchu v septembri 2001 a nasledujúcu jar dostal všetky potrebné certifikáty. Po tom, ako v júni 2004 v moskovskom Mjačkove havaroval posledný letuschopný Li-2 v Rusku (stroju s imatrikulačkou RA-1300K vysadil po štarte na let do Kalugy jeden z motorov, pilot nedokázal udržať výšku a narazil do budov na ulici Solnečnaja) sa stal HA-LIX jediným funkčným exemplárom „ruskej dakoty“ na svete. Naši piloti, fanúšikovia lietania i mnohí ostatní ho poznajú aj zo slovenských leteckých dní, pred rokom bol trebárs na SIAFe na Sliači.

János Borovszky v kokpite HA-LIX

Pomenovanie Lisunov je odvodené od priezviska sovietskeho leteckého inžiniera Borisa Pavloviča Lisunova. Ten bol podstatne menej inovatívny, ako jeho slávnejší kolegovia Iľjušin, Tupolev, Jakovlev, či Berjev. Muž, o ktorom sa niektorí piloti žartovne vyjadrujú ako o „mladom ruskom Američanovi“, strávil v USA takmer tri roky od novembra 1936 do apríla 1939. Jeho dlhá návšteva v závode Douglas Aircraft works v kalifornskej Santa Monike mala celkom jasný cieľ: dokumentáciu výrobného procesu každej súčiastky legendárnej „Dakoty“, stroja s typovým označením DC-3. Práve z nej bol neskôr odvodený v Sovietskom zväze produkovaný Lisunov Li-2.

„Je taký istý, len trochu inakší.“ – stará známa veta by dokonale sedela i na porovnanie pôvodnej Dakoty a Li-2, ktorého Sovieti vyrobili podľa rôznych zdrojov od 4937 do 6157 kusov. „Výkon motorov Lisunova je nižší, čo je cítiť najmä pri štarte,“ vraví pilot Jánosz Borovszky a dopĺňa: „Aj preto bola maximálna kapacita Lisunovov 24 cestujúcich, kým pri DC-3 ich bolo o desať viac. Inak je to v podstate to isté lietadlo, najmarkantnejším rozdielom sú prístroje v kabíne Li-2jky. Tie, na rozdiel od prístrojov svojho staršieho amerického brata, udávajú hodnoty v metrických jednotkách.“ Pre cestujúcich je najviac pozorovateľným rozdielom umiestnenie vstupných dverí do trupu lietadla.

Posádka po pristátí: čo viac treba k "detskému šťastiu"?...

Keď sa rozozvučia hviezdicové deväťvalce Švecov ASh-62 IR (motory, ktorých bolo vyrobených v ZSSR cez 40 tisíc kusov a produkcia neskôr pokračovala v Poľsku už v súlade s FAR-33) srdce každého „lietača“ zaplesá. Cvrkne si dokonca aj plachtár, ktorý má inak najradšej ticho a šum svistu“. Stojánku HA-LIXa na okamih zahalí hustý sivý dym, ktorý je s plameňmi vyšľahávajúcimi z motorov pri štarte skutočnou mágiou okamihu, za pár momentov ho trojlisté vrtule odvejú preč. Vozenie sa začína, „kapčo“ je dnes János Borovszky, pre ktorého je lietanie koníčkom i prácou. János je jeden z najskúsenejších kapitánov Boeingov 737 a 767 v Maďarsku s vyše dvadsiatimi tisíckami nalietaných hodín. „Najlepšie sa aj tak cítim v kokpite Lisunova, toto je iné, skutočné lietanie!“ vravieva.

Pracovisko posádky Lisunova im môžu piloti súčasných mašín len ticho závidieť

Endre poodtŕha natešeným cestujúcim ústrižky z „leteniek“ a ďalšia skupinka nastupuje. Interiér pôsobí takmer luxusným dojmom, „roľnícke prebytky“ z tupolevov ho zmenili na nepoznanie. Rolujeme na prah dráhy 27, motory zaburácajú a po chvíli sa už celkom plavne odlepíme od zeme a pokračujeme smerom na vŕšky západne od Budapešti. Pohľady parádne, kabína pilotov pre všetkých otvorená a atmosféra ako na exkurzii zo základnej školy. „Únia nám chce zaviesť povinnosť opancierovaných dverí na kokpite, sú to úplní blázni,“ dozvedám sa od domácich. Zem sa dolu pomaly posúva a vlní, krásny je pohľad na vrtule od pilotnej kabíny. Po asi štvrťhodinke to chlapi natlačia, nasleduje efektný prielet nad dráhou neďalekého plachtárskeho letiska vo Farkashegy (LHFH) a návrat do Budaörsu. Parádne podrovnanie, mäkučký dotyk, zarolovanie na stojánku a potom už len schodíky, endorfíny a pivo.

Všetko dobré je kratšie, než by sme chceli a do Budaörsu som sa tak podíval ešte raz. Zážitok rovnako parádny. Asi by nebol problém sa s Endrem dohodnúť a urobiť na toto letisko príjemný exkurz z našich končín. Stojí to tam všetko za to. Od eroplánov cez ľudí až po historickú letiskovú budovu, z ktorej odlietali pasažieri na pravidelné linky v časoch, keď lietanie bolo lietaním a nie odvarom na low-costové témy. Dušu buď niečo má, alebo nemá...

Všetko dobré na zemi aj v lufte želá

Peťo Hupka



comments powered by Disqus
 

HELP pre senior pilotov

Recenzia
 

Karol K.Kulašik - M.R. ŠTEFÁNIK 04.05.1919

Publikácia vydaná s príležitosti 100 rokov tragickej smrti gen. M.R. Štefánika Autor v úvodnej časti načrtáva vojenskú situáciu v Bratislave a na Slovensku v deň príletu jediného Ministra vojny Česko - slovenskej republiky. Haváriu...

Gonzo - 17.05.2019
Autori
 

 

 

Živko Edge 540V3 / N806PB
Foto dňa
Živko Edge 540V3 / N806PB