Deň trinásty : mraky ako vnady

Juraj Koreň - 19.1.2014
 

Lietanie v Keni

Ranná klasika, okrem toho že som sa skoro vôbec nevyspal, čo značí že to dnes pôjde :D. Po štarte formula jeden. Po desiatich kilometroch začína jazda, prevažne stále tlačím polku alebo plný kotlík. Predbieham jedného za druhým. V túto rannú hodinu je to dosť risk, ale na druhú stranu je to hodne kľudné, žiadne silné šupy... no kľudné značí, že o pol deviatej nie je problém postretnúť štvorkové bidlo, ale predsa len je to slabšie, ako sedem cez obed

Na problémových častiach trošku prefukuje, ale nie je to nič neprekonateľné. Na vodopádoch južných a otočkových prefukuje viacej a s bráškom rozmýšľame, či neskončíme na štarte. Predbieham asi šeckých. lebo dáko zabúdajú tískať. Pred štartom dobieham Leona aj Edieho, kopček za štartom ma pekne preskladá i preto, že prilietam zo závetria. Rozhodujem sa čím skorej preskočiť na prednú hranu a dosť ma to zdržuje, bo akosi tu veje i nenosí.

Mráčky ktoré sa robia už od deviatej začínajú vyrastať do krásy. Postretá má pár päťkových bidiel a vejeme cez dedinkové plató celkom svižne, dnes to vyzerá na veľmi dobrú priemerku. Na konci hrebeňa mávame na seba s Leonom a Cypovi do vysielačky hlásim, že to na severe preskočiť isto pôjde. Za pár rebierkami je fasa bordel, celkom ma skladá ako obrúsok

Našúpeme výšky a letíme na preskok, trošíčku ale iba veľmi málo až vlastne mocne vyrastené mračná. Hodne nízko sa válajú tak v 3500 metroch, ale samé majú istotne aspoň dva kilometre. Nevadí, pocucajú trošíčka. Preskočíme vospolek na gurky a kochám sa a natáčam džunglu v troch tisícoch, namakaný vodopád i krofky čo sa tu pasú. Pozerám, že pred nama valí Edi, ktorý nám naložil na dedinkovom plató nerátaných.

Mraky nad trojtisícovkami cucajú ako mladé nemluvňa, poctivo a stále. Naťahujeme to na sever priamo, ale mne nejako to šťastie nepraje a Cypo ma opäť prečaďuje!!! Otáča sa hodne ďalej ako ja, no do dupy mne sa proste tak ďaleko nechce. Valím si to pred ním popod mráčky, fotím i natáčam. Na hlavný hrebeň musím presvahovať chtiac-nechtiacť. Pár razy ma poskladá ako čínsky, hoc maloletý, robotník skladá iPhone. Nakupujem riadnu výšku, pretože sa tu rozlieva mrak jak mäsitý ako prasačie cecky :D hodne vystrelil kumulonimbus kdesi z trojtisícoviek, smerom na Eldored z neho dokonca chčije a nie slabo.

Ej bisťu hovorím si keby toto ja som vedel ! Leone mi rozprával aké tu bývajú búrky, minulý rock tu sadal v húľave 90km/h groundspeed. Ujej takú ryhu musel vyorať že černoškovia mohli rovno bandurky či kukuricu do nej sadiť! Nechcel by som zažiť podobný pocit, byť oráčom pracujúcim vlastným zadkom. :D Chvalabohu, že žiaľbohu že chvalabohu (ako by Gašparko isto breptol) nakúpime poriadne do 3500 a podarí sa nám to preskočiť. Stupáky sú síce pomerne mocné, ale cítim sa ako sáčok, rozhadzuje so mnou ako keby som bol nič. Vytočiť a plný kotlík, bordel nebordel. Ako sa dostávam naspäť na útes, radšej mu neverím a pre skorosť času (priemerka ja fantastická, po Cypovi najlepšia zo dňa a to na 230+ čo značí nie čistá svažba) si poriadne dokúpim nech nezaľondujem tesne pred štartom.

Nad štart prilietam v takej výške, že musím špirálou metať k zemi. Potom pár wingoverov a svah nedrží takže krásne zhučím za pomerne mastnej kliatby dole na pristávačku zaľondovať. Dole sa zase zhúkne kopa nedočkavých černoškov, čo chcú šetko chytať a samozrejme zarobiť. Ja toto už tak neznášam, že hneď ako zaľondujem, vyznačím okolo seba kruh a nech sa všetcí pracú tahet. lebo bude zle.

Jeden týpek, temný ako samotná satanova prdel, skúša na mňa drsné tricky, že mu mám zaplatiť za ľandovanie. Reku kámko, neschovávaj sa tam za piatich spolutemnochov a poď mi tu povedať kto si, koľko chceš a aké máš na to právo (v hoteli hovorili, že si naňho máme dať pozor, bo je to zadarmo a on chce očadiť)

Keď vyklopí sumu popod fúzy, veľmi jasne až tak že jasnejšie ani nemôže byť, mu naznačím nech sklapne, bo mu sklapnem ja. Taký naprdený som už dlho nebol. Chytro sa zbalím a odchádzam, týpkovia motorkáristi v páperkách ! si už brúsia zuby na zárobok, ale keď ohlasujem že si kopček vyšľapem, nerozumejú. Merám krásnu kľukatú a kameňmi či kriakmi a miestami... produktami tráviaceho traktu lemovanú cestičku až na štart

            Juraj Koreň

súvisiace články :        Dať dvesto          Prvý väčší let v Afrike

deň trinásty : mraky ako vnady / lietanie v Afrike deň trinásty : mraky ako vnady / lietanie v Afrike deň trinásty : mraky ako vnady / lietanie v Afrike deň trinásty : mraky ako vnady / lietanie v Afrike


comments powered by Disqus