Cesta ku snom z detstva

Róbert Jurča - 17.12.2011
 

Celý ten môj malý príbeh sa začal s mojím otcom, nadšeným modelárom, v rohu Vajnorského letiska, kde plocha 100m x 50m betónu postačovala pre nás všetkých, ktorí s RC modelmi začínali… 

K môjmu absolútnemu šťastiu stačili 2 litre paliva, väčšinu dňa som strávil so zaklonenou hlavou sledujúc, či ten môj hornoplošník s 3.5 ccm spalovacím motorom robí presne to, čo si prajem.  Keď som lietal s týmto strojom, bolo mi zhruba 12 rokov. Asi ani netreba pripomínať, že hneď vedľa nás pristávali svištiace Blaníky, Zlíny s krásnym zvukom motora… A my všetky deti sme ich obdivovali z garáže, ktorá bola situovaná a ukrytá v kríkoch, ktoré označovali prah letiska pre veľké stroje

 
Takto to išlo zopár krásnych rokov… Keď som dosiahol svojich 15 ani som nerozmýšlal ísť na vetrone, dôvod bol jasný - financie. Bariéra, ktorá odradí skoro každého a toho, kto ešte nezarába, toho najviac. Bol tam ešte jeden pokus o pár rokov neskôr, keď som zašiel na letisko, ale vtedy už stálo PPL-ko 240 tisíc korún. Tak a to bol asi definitívny koniec mojim snom a tak som zostal pri modeloch a videách z leteckých dní… 
 
O pár rokov neskôr som zhodou okolností pracoval v Anglicku vo Forde, ako vývojár diagnostiky pre nové modely áut a vtedy som uvidel na nástenke ponuku na “trial flight”. Ponúkala ho letecká škola na východnom pobreží  Veľkej Británie
 
Prišiel som na čas. Malý bunker s kovovými kolajničkami na oknách, ktoré ešte od druhej svetovej vojny slúžili na rýchle stiahnutie kovových zatemňovacích roliet priam vnucoval atmosféru 40tych rokov. Majiteľ, “Peter” bol ako vystrihnutý z tejto doby
 
Starý pán, núkajúci čaj s mliekom a znôškou príbehov o klube, žiakoch a histórii letiska. Od prvého dňa som sa tam cítil ako člen klubu. Za 120 libier ročne, môžete prísť, dať si čaj, pokecať a zalietať si na lietadlách čakajúcich na tráve vonku. Seneca, Piper Cherokee, PA Arrow, Cessna 150 aerobat.. Môj prvý let bol na PA-28 a bol to malý okruh nad Southendom v dĺžke 30 minút. Aj som dostal hneď barany do rúk a zvládal som to na prekvapenie inštruktora dobre a tak sa rozhodol dať mi hneď “unusual attitudes”, dal mi lietadlo do stúpania a náklonu zároveň a chcel aby som to zrovnal… aj to  mi išlo a tak mi dovolil priviesť lietadlo na short final hneď na prvej lekcii. To ešte netušil, že pre mňa to nebude posledná. Ja som to vedel hneď, ako sa lietadlo odlepilo od dráhy
 
Pristáli sme. Pamätám si ten pocit doteraz. Pocit šťastia, zmiešaný so zúfalými myšlienkami, ako postaviť a prestavať celý môj život, aby stál okolo lietania
 
 
Bolo rozhodnuté. Jedna hodina výcviku stojí 206 libier a touch´n go vyjde na 10 libier a full stop landing na 19,50 libier. Celé PPL stálo 12.500 libier. Síce vo Forde som nemal minimum, ale ani zlomok toho, čo tam mali vývojári, čo pracujú na priamy kontrakt. A tak z výplaty išlo vždy 300 quids na lietanie…
 
môj office, Ford UK
 
Angličtinu som mal dobrú - pamätám si, ako sa ma taxikár pýtal, či som z Walesu podľa akcentu a nechcel uveriť, že som zo Slovenska. Napriek tomu, že angličtina bola môj koníček, tak som cítil neistotu vždy, ked som mal stlačiť ten gombíček na baranoch a povedať kto som, kde som, kam idem atď…
 
Musím sa priznať, že som si písal všetko, čo mám povedať pred letom a tak som sledoval kľúčové slová, až kým som nemal istotu, že viem čo hovorím, kedy, v akom poradí a že to celé znie tak, ako by to malo.  Môj inštruktor mi hovoril, aby som spomalil, lebo si budú myslieť, že som starý pilot a potom mi dajú ťažké veci. Nikdy som ho nepočúvol a popravde mi to dosť pomohlo tým, že napriklad na veži v Shorehame ma zaradili do 4 poschodia do prevádzky. Mali nahlásené vopred, že budem student pilot, ale asi na to zabudli. Dobrá skúsenosť
 
pobrežie medzi Lydd a Shoreham
 
S odstupom času v čom bol jeden z rozdielov vo výcviku v UK a v Európe ? Asi v navigácii. PPL pilot v UK musí vedieť prečítať počasie, silu vetra, heading, potom počas letu podľa oporných bodov silu driftu a korekčné opravné kurzy, aby sa dostal späť na trať. 
 
To bolo dobré, pretože v týchto lietadlách neboli žiadne GPSka a keď má človek letieť na juh a točiť sa okolo Gatwicku, tak musí proste navigáciu vedieť. Krajina v ktorej nie je kopec, veľká rieka, len množstvo malých podobných dediniek a aj vlakové koľajnice sú skôr výnimkou – to je priestor, v ktorom sa často orientujete tak, že štartujete s kalkulovaným kurzom rovno nad domovskym letiskom. Držíte kurz až do najbližšieho kontrolného bodu a zakreslíte pozíciu do mapy. Pomocné čiary na mape (ktoré sú súčasťou pozemnej prípravy) vám pomôžu určiť či ste 5, 10 alebo 15 stupňov mimo plánovaný kurz. Podľa toho kalkulujete zatvárací uhol do druhého kontrolného bodu
 
 
Ďalším rozdielom a tentoraz nechceným je fakt, že PPL piloti sa učia lietať s oboma rukami na baranoch hneď po štarte. Tento zlozvyk mi trvalo chvíľku odstrániť. Komunikáciu asi nemusím spomínať. Najhoršie boli na začiatku malé letiská. Frázy typu “5 minutes to run” mi chvíľku trvalo, kým ma napadlo, čo mi hovoria. Tam nepomôže nič iné, len poriadne štúdium knihy
 
Počas výcviku som nemal žiadne zážitky, ktoré by sa nejako vymykali z osnovy, až na jeden
 
Bola sobota a ja som sa chystal na svoj prvý cross country sólo let v trvaní 1 hodiny. 2 otočné body. Prvým bolo jazero s vizuálnym kontaktom hneď asi 15 min. po štarte a druhým Abberton’s reservoir ( veľké jazero) za hranicou vizuálneho kontaktu v daný deň, plánovanej výške a v jemnom opare, ktorý v ten deň bol…
 
 
Takže všetko naplánované, kurzy, časy. Kontrola počasia a všetko išlo ako po masle. Posledné zamávanie kamarátom a už stojím na dráhe. Prvý sólo let mimo letiska. Tešil som sa. Kontrola,…veža mi dala povolenie na štart a mne viac netrebalo. Plný plyn. 30, 40, 50kts a v tom silný prievan v kokpite. Boom, mikrofón sa ihneď aktivoval a prvé čo ma napadlo, nakoľko som už bol po rotácii a nad prahom dráhy, bolo nič neriešiť a stúpať do bezpečnej výšky. Rukou nahmatávam fukáre, nič - tak budú otvorené dvere. “Veď som ich kontroloval” napadlo mi. Zabuchnem ich a bude. Nastúpal som a nad prvým otočným bodom som stiahol plyn, znížil rýchlosť a rýchlo otvoril a zavrel dvere… nešlo to. Zámok bol pokazený. Čo sa mi však podarilo, že mi odletel v tom prievane lístok s mojimi kurzami a časmi. 2500 feetov v oblasti, kde to nepoznáte - to ani neviete urobiť position report. Vedel som, že dialnica podo mňou ma zavedie do mesta, kde už môžem pokračovať popri mori a potom keď priletím nad jedinú možnú rieku nastavím 220 heading a to ma dovedie na dlhé finále dráhy 22 v Southende. Ako sa zrazu hodili všetky tie rady inštruktorov ako riešiť otvorené dvere a ako sa vrátiť domov bez mapy… Holt dobrý  instructor je dobrý  instructor
 
Druhé sólo cross-country bolo pristátie na cudzom letisku. Na mňa vyšiel Manston
 
Pekné počasie, letieť na letisko o ktorom som toľko čítal v knižkách  o Bojoch o Britániu malo pre mňa osobitný nádych. Let bol krásny, žiaden problém, runway široká, akú som nikde inde nevidel. Pristál som, zaparkoval, dal čaj a letel späť. Ďalšiou métou bolo Cross Country okolo Gatwicku s pristánim v Lydd-e a potom ďalej popri južnom pobreží do Shorehamu. Bol strašne silný vietor a v Lydde som počas priblíženia riešil a kalkuloval či pristanem, pretože vietor sa dvihol na 22kts a tak som rátal koľko z toho je bočný vietor a či je to v limite. Nebol nárazový. …aspoň že to. A tak rýchlo opečiatkovať papier, že som tam pristál a šup naspäť hore, kým sa nezmení kurz vetra. Tak aj bolo. Smer Shoreham. O navigácii v tomto prípade nebolo ani reči, lebo som letel priamo nad pobrežím až tam. O to to bolo krajšie. Nádherné počasie, more naľavo, pláž napravo - proste to, o čom lietanie je. Na čo som sa popravde moc netešil je Shoreham samotný. Letisko, ktoré má perfektný grill bar a je na pobreží je veľmi obľúbené medzi pilotmi ,tomu zodpovedá aj jeho prevádzka. 4 vyčkávacie poschodia na úzku runway, držať si odstup…parádna škola a zážitok. Po pristáti na úzku runway so silným bočným vetrom… rýchlo na Apron- pečiatka a domov. V  tú dobu som lietaval dva  krát mesačne a tak sa koniec PPL blížil. Teóriu som robil priebežne a tak jediným otáznikom bol samotný Skill test
 
Manston 
 
Prišiel deň “D” a s ním nádherné počasie. Môj examiner bol miestnym postrachom. Biela košielka, čierna letecká kravata- všetko podľa predpisov. Prvé čo mi povedal: ” Dobré ránko, kde je ten človek, čo ma ide presvedčiť, že všetko ovláda a že mu môžem s kľudom na duši zverit svoje deti, aby ich povozil ?” - poteší pred skúškou
 
Klasický navigačný trojuholník, po otočke nad druhým bodom mi ukázal kam chce letieť - počítanie nových kurzov a času príletu…povedal som mu údaje a letel som. Presne na čas, presne nad miestom. Potom zopár núdzových situácií, kontrola pilotáže počas núdzoveho pristátia, zatáčky, rádio navigácia atď. Bol spokojný. Potom pristátia vo všetkých režimoch na domovskom letisku a zrazu zavelil. Mne to stačí, toto bude “full stop landing”. Podpísal papiere, poblahoželal mi a bolo to
 
Zaujímavé, ako mi to celé došlo až o pár hodín neskôr doma.  Som pilot

Niečo cez 45hodín v logbooku, 31 rokov na krku. Čo ďalej ?
 
Lietal som ďalej ako sa dalo. Keď som nazbieral zhruba 70 hodín, rozhodol som sa začať lietať na Slovensku. Prvé, čo ma upútalo, bola cena. Nechal som si poradiť od kamaráta a išiel som do Seagle Air FTO. Všetky tie nové lietadlá, krásna krajina, ubytovanie priamo na letisku - proste paráda
 
 
V čom som videl hlavný rozdiel medzi Southendom a Trenčínom ? 

Asi najväčší bude v prístupe ku klientovi. V Anglicku zaplatíte a dostanete presne ten balík a to, za čo ste si zaplatili. Na Slovensku vám poradia a aj tu mám väčší pocit, že im záleží na kvalite pilotáže, čo-ako-kedy a prečo sa v kokpite robí. Najviac sa mi na Slovensku páči pridaná hodnotu k službám. Viac podpory pred a po lete samotnom - viac rozoberania, čo ste urobili dobre a čo zle. Viac sa naučíte, keď sa tam proste ubytujete a lietate, alebo iba sa motáte medzi pilotmi a počúvate. Úplne normálnym je, že si polietate ILS, holding pattern a viac smerom k tomu, čo potrebuje vedieť profesionálny pilot  a to všetko len za to, že platíte lietadlo a inštruktora. V UK by som za to platil extra. Volajú to “Advanced training” a je to ďalsia forma, ako dostať z ľudí viac peňazí
 

Trošku som sa aj hanbil na začiatku lietať na SK, lebo slovenskú frazeológiu som vôbec nevedel a tak som na začiatku dával všetko v angličtine. Takže, ak nabudúce poletíte  a budete počuť niekoho hovoriť po anglicky, že je v Katane, alebo DA-40ke zo Seagle Air FTO, tak si spomeňte na tento článok. Ale priznám sa, že sa učím aj po slovensky pekne rozprávať tak ako mám. Snažím sa. V práci som si tiež moc polepšil a tak som za pár mesiacov tu. Teraz mám nalietaných okolo 130 hodín, študujem na dennom štúdiu v London Metropolitan University (ATPL) v druhej fáze s plánovaným ukončením štúdia v Aprili 2012. Potom už len rýchlo CPL  a IFR  a samozrejme vytúžené FI (flying instructor). No a už mám pomaly aj jasno, že čo chcem robiť. Učiť mladých pilotov lietať. Preto sa snažím v škole byť najlepší, aby som bol dobrým inštruktorom ako tí, ktorý sa o mňa starali predtým a teraz v Seagle Air FTO… 

                                                Róbert Jurča

klubovňa v zime Cesta ku snom z detstva letisko Manston / UK kancelária Fordu / UK
Piper pobrežie medzi Lydd a Shoreham Cesta ku snom z detstva v kabíne Katany


comments powered by Disqus