Bornes to fly vol. 2

Juraj Koreň - 9.6.2015
 

Keď mi zazvoní budík najradšej by som sa nechal zo spacáku vytiahnuť žeriavom. Prepeklene ma bolí ľavý bedrový kĺb. Našťastie kým odbije štart, stihne zabrať ten ružový môj spoločník, menovite ibáčik

Rušáme na kopec letieť, slnko svieti, modrá obloha! Dole je trošku opar ale Grizzli išiel čeknúť na druhú stranu (tam budem letieť) a je tam čisto. (nemôžme lietať  IFR, Instrument Flight Rules). Vydriapem sa do 1300 mnm skade už prvých pár letí. Rozbalím sa na snehu a idem na vec, tu robím trošku chybu. Fúka SV vietor a po preletení otočňáku Montlambert som sa mohol radšej nechať unášať vetrom po doline a dokĺzať bližšie k otočňáku, ale mne chýba tých 5 km mapy, internet nezvláda natiahnuť snímky zo satelitu.  Takže musím prekonať dva hrebene, prvý asi 70 m a druhý tak 250 m vysokýZbytočná makačina...ako spätne vidím,  keby som sa nechal zaniesť viacej po vetre, pri otočáku bola pekná štartovačka, o ktorej vedeli miestňaci (mnohí z pretekárov sú tu už na treťom preteku Bornes, poznajú kadejaké skratky atp.) Kto nepremýšľa, musí veľa chodiť a zdá sa mi, že je to môj prípad. Cválam po ceste do La Rochette. Otočka a po tej istej ceste nazad
 
 
Medzičasom vidím niekoho letieť a to ma pekne napaprčí, lebo chlapcov hrebienok drží. Má prinajlepšom 100 m efektívneho prevýšenia, je strašne mokro a fúka slabo zozadu. Nuže ale miesto skadiaľ vzlietli je čelom vzad, takže vyberám akúsi lúčku v 2/3 výšky. Prehodím tenisôčky za návleky s bombami a poďho sa brodiť trávou po kolená.  Netuším či trafím tú lúku čo som si vyhliadol, lebo GPS mapa má slabučké rozlíšenie.  Takže za nosom, cez les, kriačinu. Najviac ma ale jedujú tie mizerné dráty. Dokopaný som jak banda hipíkov v Nitre pred barom. Celá táto vec okolo ohrád kravských je srandovná. Tak dve tretiny ohrád sú pod prúdom, ostatok nie, podaktoré kopnú hneď, niektoré až pri druhom, treťom dotyku.  Kristušát motyka. Ešte aby nestačilo, „moja“ lúka je kohosi záhrada či čo, ohradené je to ostnatým drátom, takže nezostáva nič iné ako batoh prehodiť, zaľahnúť do blata a preplaziť sa popod. Ale dole na zemi ešte jeden drát je a zrovna natruc sa mi celkom hlboko do ruky zapichne... Krasota do dupy!  Na lúke fúka možno tri metre na kopec, ale tráva je vyše pása....hmmm to bude štart ako víno. Sám, v hlbokej a sakramentsky mokrej tráve, všade dookola stromy vysoké, dole ostnatý drôt a kravy v ohrade....mmm ideál! Ešte cestou hore sledujem kde sa robia mraky, naľavo i napravo po hrebeni od „štartu“
 
 
Naľavo  je vysoké napätie, takže musím napravo, kde zrovna vidím zdvíhať sa z vedľajšej lúky Standu Mayera. Zdola ju pre stromky nebolo vidno :/ chvíľu sa vozím kým niečo nakúpim. Ide to pomaly aj keď som zaťažený tesne nad minimálkou. Ale pridvihnem sa, možno 400m nad kopec kde sú dnes základne. Neskutočná úľava...nemusím sa zase vliecť po vlastných, ktoré majú po včerajšej bežeckej etape dosť. Postupujeme po hrebienku na sever a dotáčame vo štvorici všetko. Preskok na Chamoux-sur-gelon dvom nevydá, ja so stanelym sa šudlikáme ďalej. Dekuje sa to a ja pristávam nedaľeko Aitonu niekomu v záhrade, zatiaľ čo cez žihľavu sa popodomňa brodí  ďalší pretekár

Driapem hore kopcom, lebo sa mi videlo že sa bude dať odštartovať, a keďže je už komplet deka, aspoň zletieť dole do doliny, čo je ľahšie a rýchlejšie a menej bolestné ako to zošľapať. Standa pristál vyššie ako ja a už to boli hore obzrieť. Nemožné odštartovať...  Volám Cypovi či mi to nepozrie na satelite. Nemožné odštartovať...

Možno v dedine Boullevard, ale prednedávnom tam podla live trackingu prešiel týpek, obzrel tie plytčiny ohraničené vysokými stromami. Stando však na počudovanie odštartuje a preletí tie stromy, takže nerozmýšľam, lebo by ma zbytočne mohla prejsť odvaha a proste idem do toho. Vo vysokánskej tráve, mokrej, za bezvetria.....to za hurónskeho revu dám ! Cez medzeru, v ktorej stromy mali iba 8 a nie 11 metrov a trčí tam suchý pahýľ....naozaj to stálo za video, ale nestíhal som si kameru zobrať na palubu
 
 
Pristanem po cca troch kilometroch, ale spokojný že dole kopec som nemusel šľapať. Zbaliť, chytro zhltnúť pár hroznových cukrov a mastím, občas bežím, občas iba kráčam, lebo síl ubúda a bolesti pribúda
 
 
Otočák Marlens (r=13km) rozhodnem sa dať smerom cez rieku a do kopcov, rozmýšľam či ísť hore a skúsiť letieť, alebo sa vracať po tom tvrdom betóne. Rozhodnem sa zničiť po betóne, lebo sa bojím, že možnosť štartu hore v kopcoch v strmine a neskoro večer s možnosťou katabáty, môže byť zbytočne problém, fuknem to nazad do Aitonu. Doteraz nebolo ani tak dôležité kto bol prvý alebo v strede, ide o to, kto bude zajtra načas a na dobrom kopci, pretože počasie by malo byť letiteľné. Padákom sa dá ľahko predbehnúť pešiaka....
 
Dneska odhadom maratón na nohách a necelých 30 km vzduchom 
 
súvisiace články :   Bornes to fly vol. 1
 
 


comments powered by Disqus