Atol Truk

Gonzo - 18.5.2012
 

Začiatok decembra 2009. Vystupujeme z Boeingu 737 na Weno internacional airport po v podstate na túto lokalitu kratšom lete z Guamu. Continental airlines sa s nami lúči s poďakovaním, že sme si zvolili práve ich spoločnosť. Vďaka. Mikronézske federatívne štáty sú pridruženým štátom USA a nikto iný tam v okolí niekoľko tisíc kilometrov nelieta, pravda okrem nejakých chabých pokusov z Číny . Štát Chuuk sa do roku 1990 volal Truk a s hlavným mestom Weno je jedným zo štyroch štátov Mikronézie

V Mikronézii je úplne normálne, keď má štát napríklad 4 km štvorcové a 16 obyvateľov. Letisko postavila Čínska ľudová republika a svojim výzorom a vybavenosťou (pravdepodobne s výnimkou dráhy) pripomína Obecnú školu
 
Práve v tomto štáte, konkrétne v miestnej lagúne 17. – 18.2.1944 uskutočnili Američania operáciu „ Hailstone“, kde potopili Japonskému námorníctvu a armáde počas náletov celkovo cez 50 lodí a zostrelili 250 lietadiel. Nebudem sa rozvádzať o historických faktoch, lebo tie už sú známe a prebraté mnoho krát. Svojim útokom vytvorili v dnešných dobách pre milovníkov letectva , námorníctva a histórie malý raj na týchto ostrovoch a to ako nad, tak aj pod hladinou. Celkovo je v lagúne atolu Truk potápateľných naozaj viac ako 50 vrakov, z čoho vyplýva, že nejaké lode sa v čase vojny  potopili aj mimo trvania tohto útoku
 
Všetky zaujímavosti z tohto obdobia ležia v nepravidelnom štvorci  medzi ostrovmi MOEN / WENO / DUBLON / FEFAN a UMAN. Pokúsim sa  popísať tie, ktoré som sám navštívil a videl. Okrem nich je však v tejto lokalite naozaj čo vidieť, avšak reálne sa to z časových dôvodov nedá stihnúť
 
Už samotný hotel Blue Lagoon hotel, kde sme ubytovaní leží v blízkosti starého a zaniknutého letiska Nr.2 pre stíhacie lietadlá a lietajúce člny na ostrove MOEN. Na pláži hotelu zostal z letiska len podmývaný a pomaly sa prepadajúci, starý betónový bunker
 
 
Blue Lagoon hotel
 
 
bunker, prah dráhy Nr.2
 
Na opačnom konci ostrova sa kedysi nachádzalo letisko Nr.1, z ktorého je teraz pravdepodobne Weno internacional airport
 
Na vedľajšom ostrove DUBLON sa kedysi nachádzala základňa lietajúcich člnov a mólo  pre najväčšie námorné bojové lode triedy Yamato a Musashi. Tieto lode s výtlakom 72.800 ton, boli najväčšie bojové lode II.svetovej vojny. Munícia do diel týchto lodí leží vo vrakoch na morskom dne. Granáty ráže 460 mm pôsobia naozaj impozantne. Jedná sa o najväčšie použité lodné delá na svete. Zo základne zostala zachovaná betónová rampa pre výjazd člnov na breh a stojánku. Samotné odstavné plochy už pohltila džungľa. Mólo samé  zarástlo koralmi a zapadlo prachom. Z obrovskej základne  stoja len budovy guľometných bunkrov a budova rádiostanice, ktoré obýva miestny kmeň domorodcov. Ako kmeň sa tu chápe aj skupinka pár obyvateľov
 
Ostrov ETEN, susediaci s DUBLONOM  bol v podstate jednou obrovskou leteckou základňou. Vtedy sa tu nachádzalo veliteľstvo letectva v tejto oblasti. Množstvo asfaltu, budov ,bunkrov a lietadiel. Teraz, po cca 70-tich rokoch je to súvislá džungľa s niekoľkometrovými stromami
 
 
Dublon - letištné budovy
 
Keď si človek dá záležať zistí, že pomedzi stromy kráča vlastne po rozdrobenom a rozpadajúcom sa asfalte. Zo všetkých stavieb tu zostali len betónové plochy na prahu dráhy, ktorá už neexistuje a kde bolo umiestnené protilietadlové delostrelectvo. V strede ostrova sa nachádzajú najodolnejšie bunkre. Hrúbku stien odhadujem na cca jeden meter a strop je podobný. Sú to veliteľské centrum a muničné sklady. Je však vidno, že Američania vtedy mierili celkom presne a podarilo sa im budovy zasiahnuť. Napriek tomu stropy explóziám odolali .Sú prevalené a explóziami ohnuté dovnútra, nie však prebité. Ak si uvedomíme veľkosť základne a posádky a dnešný stav, je jasné, že po 70-tich rokoch vyhrala len príroda
 
 
ostrov Dublon - veliteľské centrum
 
Skúsim popísať vraky, ktoré majú niečo spoločné s letectvom. Buď sú to samotné lietadlá, alebo sa v ich nákladových priestoroch nachádzajú lietadlá. Inak vrakov je tu naozaj kopa
 
14.12.2009 klesáme k vraku nákladnej lode Fujikawa Maru. Leží v 27 metroch a je do nej výborný prístup. Bola postavená v roku 1938 a od roku 1940 bola používaná Japonským námorníctvom. V roku 1943 ju skoro potopila americká ponorka USS Permit. Svojmu osudu však neunikla a potopili ju 17.02.1944 lietadlá z lietadlových lodí USS Bunker Hill a USS Monterey
 
 
Vrak plný munície a leteckých náhradných dielov. Voda je tmavá a kalná, takže na dokumentáciu vo vnútri vraku môžeme zabudnúť. Vo vnútri sa nachádzajú dve Mitsubishi A6M2 ZERO. Stoja v nákladovom priestore vo vzpriamenej polohe s otvorenými kabínami do ktorých je voľný prístup. Tma okolo umocňuje pochmúrnu atmosféru. Po 40 minutách sa vynárame na hladinu. Nedotknutosť tohto „ skanzenu “ si uvedomíme až pri ponore na vrak tankeru Shinkoku Maru, keď nám náš sprievodca ukazuje v hĺbke 25 m pod hladinou v lodnej nemocnici kosterné pozostatky japonského námorníka. Pravdepodobne drží v ruke stehennú kosť
 
Poobede 15.12.2009 je na rade plytký ponor na Mitsubishi G4M3 Betty. Stroje sú známe svojou účasťou na potopení britských lodí HMS REPULSE a HMS PRINCE OF WALES, náletom na Austrálsky DARWIN a 19.08.1945 prepravovali Japonskú delegáciu na podpis kapitulácie.  Na presne takomto type letel admirál Isoroku Yamamoto, strojca útoku na Pearl Harbour dňa 18.04.1943 na svoj posledný let a stretnutie s šiestimi P-38  nad Novou Guineou. Pozostatky bombardéru sú v hĺbke od 14 do 20 metrov
 
 
stanovisko chrbtového strelca - Mitsubishi G4M3 Betty
 
Trup je v podstate zachovaný a dá sa v pohode preplávať. Motory s krídlami sú odtrhnuté a sú vo vzdialenosti niekoľko desiatok metrov od vraku. V okolí však leží množstvo príslušenstva a výzbroje. Nachádzam neďaleko od vraku palubný guľomet ráže 7,7 mm, pravdepodobne z chrbtového stanoviska strelca. Telo zbrane zostalo zachované
 
 
Dodnes nie je zrejmé, či bola BETTY zostrelená pri útoku, alebo núdzovo pristála na hladinu z iných dôvodov
 
Ráno 16.12.2009 sa potápame ku Kawanishi H8K2 Emily. Jeden z najlepších lietajúcich člnov II. svetovej vojny, ako aj celej leteckej histórie. Všetky povojnové konštrukcie lietajúcich člnov v Japonsku si ho berú ako predlohu
 
 
vrak Kawanishi Emily

Bol povestný svojou skvelou výzbrojou, lebo vo vežiach mal na rozdiel od svojich súčasníkov 20 mm kanóny v počte päť kusov. To bola a je jedna z najmohutnejších obranných výzbrojí použitá na lietadlách tej doby. Plne si zaslúžil prezývku Lietajúci Dikobraz - / Flying Porcupine/.  Plne chránené nádrže a radar boli v základnej výbave.  Vrak leží v hĺbke 16  m. Tu zostala zachovaná predná časť trupu a obidve krídla aj so štyrmi mohutnými hviezdicovými motormi. Krídla sú v podstate kompletné. Toto konkrétne lietadlo prepravovalo počas amerického útoku niekoľko vysokopostavených japonských dôstojníkov z PALAU na DUBLON. Lietajúci čln bol napadnutý americkými stíhačmi a počas útoku stratil väčšinu z členov posádky na palube, vrátane druhého pilota. Stroj sa skryl v mrakoch a pri pristátí havaroval. Preživší členovia posádky a cestujúci boli zachránení a prepravení na ostrovy
 
Na záver si treba uvedomiť, že atol Truk bola v podstate jedna obrovská základňa Japonskej armády a námorníctva. Svojou veľkosťou a významom bola druhá najväčšia po Tokyu. Všade zakopávame o vojnové pozostatky stavieb a rozličných zbraní. Červeno natreté protilietadlové kanóny sú používané ako dekorácie
 
 
Rybári sa doteraz ponárajú k vrakom a evidentne protizákonne vynášajú na vzduch rozlične zachovanú muníciu a po delaborácii ju používajú k taktiež evidentne protizákonnému spôsobu lovu rýb. Do toho sa večer uskutoční na naše pomery celkom milé stretnutie s posádkou amerického Herculesu C-130 z US COAST GUARD zo základne na Havajských ostrovoch. Táto posádka vzhľadom na to, že štát Mikronézia nemá armádu tu plnila záchrannú misiu. Pátrali po stratených  ľuďoch v dvoch člnoch, ktorí boli štyri dni nezvestní. Nakoniec sa im to podarilo, čo s nami, ako jedinými návštevníkmi hotelu aj patrične oslávili
 
 
 Mike plavec-záchranár / člen posádky C-130 Hercules z US Coast Guard 

Pili sme s Rusmi, pijeme aj s Američanmi. My na rozdiel od nich na druhý deň v lietadle letíme ako pasažieri. A rozhodne poletíme kratšie, ako trvá ich 11 hodinový let na Havaj. 
Ráno z už prázdneho hotelu odchádzame na tunajšie, neskutočné letisko vo Wene a odlietame na Guam a odtiaľ ďalej po Mikronézii
 
Sašo Filo
 
 
 autor článku pred vrakom Mitsubishi Emily
 
airport_atol_truk_2 airport_atol_truk betty_saso betty_bomber
blue_lagoon_hotel_weno bunker_prah_drahy_nr_2 crew_mike_plavec_zachranar dublon_letistne_budovy_4_
dublon_velitelsky_bunker emily_kawanishi_vrak emily_saso fujikawa_lod


comments powered by Disqus