Ako som trénoval pilota KĽDR

Gonzo - 24.5.2013
 

vľavo Fero Šutta, " kórejský plachtár ", p. Sochúrek 
 
článok vyšiel v Rozlete č.3 / 2007 
 
Porovnávacie súťaže plachtárov socialistických krajín, čo boli akési neoficiálne majstrovstvá, sa konali pravidelne a striedavo v rôznych štátoch. Pamätám si, že v bývalej ČSSR sa konali dva krát a to v roku 1979 a 1984. Tie druhé sa konali na letisku v Nitre aj za účasti 2 závodníkov  z Kórejskej ľudovo-demokratickej republiky (KĽDR). Súťažili na vetroňoch L-13 Blaník, ktoré im nezištne zapožičal Aeroklub Zväzarmu. Kórejská výprava prišla aj s trénerom asi o dva týždne skôr, aby piloti mali dosť času zvyknúť si na miestne podmienky. Vtedy prišiel za mnou hlavný inšpektor bezmotorového lietania slovenského Aeroklubu Zväzarmu Ivan Lednár a požiadal ma, aby som urobil niekoľko  tréningových letov s jedným pilotom kórejskej výpravy. Jeho ponuku som ochotne prijal a hneď ma aj zoznámil s ich trénerom a určeným pilotom, ktorého meno mi foneticky znelo ako ČeČin-Sen
 
 
meteorológ p. Lexman, vpravo inšpektor I. Lednár na briefingu v Nitre, dole Ďuro Huliak, K. Mičko sen.
 
Mojou úlohou bolo oboznámiť pilota s letiskom Nitra, príletmi, odletmi a pokiaľ možno aj s niektorými traťami na okolí. Vetroň pilot poznal dobre, lebo na L-13 doma bežne lietal. S týmto pilotom som nalietal ako inštruktor či inšpektor, teda zo zadného sedadla, celkom 4 lety v trvaní niečo cez 10 hodín. Preleteli sme ponad letiská Nové Zámky, Chotín, Partizánske, Prievidza a niekoľko práškarských letísk, ktoré mal pilot poznačené na mape a jeho úlohou ich bolo identifikovať. N a týchto letiskách sme však nepristávali. Orientačné schopnosti mal môj zverenec výborné a už zďaleka, keď sme sa blížili k niektorému letisku, kričal po rusky " erodróm " ... Názvy letísk prispôsobil svojej kórejskej výslovnosti, dobre som mu však rozumel, lebo si tieto názvy osvojil už v predletovej príprave
 
Prvý let bol v oblasti širšieho priestoru letiska Nitra. Pilota som oboznámil so smermi príletov a hneď som zistil, že je to ostrieľaný plachtár. Vedel dobre odhadnúť, akú výšku potrebuje napríklad na dolet od mesta Vráble, či od Tríbeča, skrátka videl som, že výkony a vlastnosti Blaníka má v " malíčku " 
 
 
Iba raz to nevyšlo. Leteli sme od Prievidze a posledný kumul sme točili niekde pri Skýcove. Vo výške asi 1400 m pilot zrovnal a nasadil kurz na letisko do Nitry. Pozdávalo sa mi, že sme mohli ešte 100 - 200 metrov výšky dotočiť, ale nechal som ho letieť podľa jeho rozpočtu. Keď sme asi so 100 metrovým prevášením prelietavali príškarské letisko Malanta, pilot ho nespozoroval a nasadil na pristátie v teréne na pole pred obcou Janíkovce. Zatvoril som brzdiace klapky, zavelil dohovorený pevel " Pusti riadenie ! ", čo pilot hneď rešpektoval a malým okruhom doľava som pristál na práškarské letisko, ktoré prekvapený pilot ani nezaregistroval, hoci sme leteli priamo nad ním (nemali sme ho však poznačené na mape). Na dráhe priamo pred nami roloval Brigadýr, sedel v ňom Paluškov brat, ktorého sme prezývali Malý Troco. Bol na našej frekvencii, tak som na naňho zavolal : Troco uhni, už nevydržím s výškou ! " " Keď nevydržíš, tak pusti ! ozval sa Troco, ale zato ihneď poslušne uvolnil dráhu
 
Po pristátí nás Troco zasa vytiahol do výšky asi 500 metrov, takže sme mohli pokračovať v programe. Kórejský pilot bol zrejme prekvapený, ako dobre sú u nás zorganizované prevleky z pristátia v teréne. Počas letu sme neustále komunikovali aj s kórejským trénerom, ktorý mal na zemi svoju rádiostanicu a dával môjmu pilotovi akési pokyny, ktorým som vôbec nerozumel, lebo sa rozprávali vo svojom rodnom jazyku.  Tréner vedel trochu po rusky, tak sme sa ľahko dohovorili o trase letu a hlavne na aké letisko letíme. Kórejci dobre vedeli vysloviť názov mesta Nitra, problémy mali s výslovnosťou názvov Partizánske a Nové Zámky. Keď som zavelil pilotovi, aby pustil riadenie, okamžite zdvihol ruky nad hlavu, takže naša komunikácia fungovala rýchlo, stručne a jasne. Musím však svojho zverenca pochváliť, bol dobre "vylietaný". Doma lietal aj Foku, ale tu mal k dispozícii ina nášho Blaníka. Dobre si vždy preštudoval letové cesty, aby neprekročil povolené výšky a mnoho ďalších úkonov. Dobre ovládal krúženie a centrovanie v termike, vyhľadávanie stúpavých prúdov, ale aj stratégiu a taktiku preletov. Keď napríklad nasadil na doklz do Nitry od jazier pri Komjaticiach - asi z výšky 800 metrov, tak som mu dal pokyn dotočiť ešte niekoľko kruhov na bezpečný doklz, aby sme nedopadli ako pri Malante. Ukázalo sa to však ako zbytočná rezerva, doleteli sme s malým prebytkom výšky, ale pred letiskom bola vysoká kukurica a nechcel som riskovať poškodenie Blaníka ...
 
Celkove sme si dobre rozumeli a naša komunikácia, vo vzduchu i na zemi, v trojuholníku jazykovej bariéry bola dostatočne spoľahlivá. Keď sme boli mimo okrsku letiska, prepínali sme rádio na inú frekvenciu, aby sme nerušili spojenie iných lietadiel s vežou v Nitra. Spokojný bol nielen " môj " pilot Če Čin-Sen, ale aj jeho tréner a (pravdepodobne) aj ich najvyšší predstaviteľ Kim Ir-Sen
 
Ako to však dopadlo s umiestnením kórejských pilotov v oficiálnej súťaži ? Presne tak ako som predpokladal, a inak to ani dopadnúť nemohlo. Aj keď boli kórejskí chlapci šikovní, nemohli na Blaníkoch obstáť v súťaži s pilotmi, ktorí lietali na Kestreloch, Fokách, Lietuvách a iných vetroňoch, ktorých a letové vlastnosti boli neporovnateľne lepšie. Tu už nepomohli nijaké koeficienty, lebo kým napríklad vysokovýkonný vetroň oblasť rozpadu prekĺzal, zatiaľ Blaník už sedel na poli, čo zväčša znamenalo nula bodov 
 
Ja sám som však bol s mojím účinkovaním pri týchto kórejských chlapcoch veľmi spokojný. Spoznal som aspoň trochu ich mentalitu, aj to, že vedia lietať a dokážu aj plachtiť. Oni sami vedeli do čoho idú, a že nemôžu počítať s nejakým významným umiestnením. Bol by to zázrak, ktorý sa však nekonal. Aj tak mi Če Čin-Sen a jeho kórejský tréner veľmi srdečne ďakovali a vyslovili nádej, že sa ešte stretneme u nich doma v Severnej Kórei. Bolo by ma to určite potešilo, zostalo však iba pri tom srdečnom " Letu zdar a dosvidánja ! " 
 
vľavo Fero Šutta, kórejský plachtár, p. Sochúrek meteorológ p. Lexman, vpravo inšpektor Ivan Lednár na briefingu v Nitre, dole Ďuro Huliak, Karol Mičko sen.


comments powered by Disqus