Africko - akrobatická story Mossel Bay

Gonzo - 17.2.2015
 

slovenský repre akrobatický team kategória Intermediate - Slávo Medvec, Zuzka Danihelová, Vilo Hrnko, Andrej Zelem 

Tak ani neviem ako začať, či vstupom do haly na Schwechate, alebo už skôr kedy táto myšlienka skrsla niekomu v hlave. V každom prípade, začiatkom roku 2014 kedy bolo zverejnené, že sa budú konať Majstrovstvá sveta v leteckej akrobacii po prvý krát aj v kategórii Intermediate a to na letisku Mossel Bay v Južnej Afrike, ani jedného z nás vážne nenapadlo, že tam budeme koncom novembra stáť

Začnem predsa len niečo o minulosti, príbehy našej akrobatickej trojice z minulého roku ste si mohli prečítať v článku o Fénixovi a tento rok začínal predsa len o niečo optimistickejšie.  Ale až takí optimisti, že by sme uvažovali o účasti na MS sme predsa len neboli, každý z nás mal nalietané tak 5 hodín na Z-50M a 15 minút na Z-50LS

Cape Town

Sezónu sme začínali niekoľkými tréningami v LAC Karlovy Vary, ktoré plynule prešli do prvej súťaže  na Karlovarskom pohári. Tam sa ukázalo, že sa nestratíme ani s plynovou pákou v ľavej ruke, Andrej si domov priviezol cenné tretie miesto

Mossel Bay

Naplno sme zabojovali už na Majstrovstvách ČR v Choteboři, keď som sa po 4 odletených disciplínach ocitol na prvom, Vilo na treťom a Andrej na štvrtom mieste. Ďalšie odlietané súťaže sme absolvovali v Kromeříži a Hosíne, kde sa vždy aspoň dvaja z nás ocitli medzi prvými tromi. Tam niekde asi začala Andrejovi v hlave klíčiť myšlienka, že predsa, keď sa nestratíme medzi výborne lietajúcimi čechmi, niečo by sme mohli zaletieť aj na svetovej úrovni. Nebudem tu rozoberať, koľko to dalo námahy aby sa zabezpečili finančné prostriedky na takýto projekt, to by vedel povedať hlavne Andrej. On bol tým štartovacím impulzom koho napadlo, že predsa len by sme sa mohli o niečo pokúsiť a ako to už tak býva, aj takmer celá organizačná stránka zostala na ňom, podľa hesla, čo si kto vymyslel, tak si to aj navarí J

Akrobatické Majstrovstvá ČR v Choteboři zlaté pre Slovensko

Z-50LS / ZU-ZLN

Otázka na čom budeme lietať bola vyriešená pomerne rýchlo, z JAR sme dostali kladnú odpoveď od jedného z vlastníkov Z-50LS a prijateľné podmienky, takže nebolo veľmi čo riešiť. V jeseni už bolo pomerne isté, že náš projekt bude odobrený aj na najvyšších miestach, takže sme sa mohli pustiť do tréningu. Jediná dostupná Z-50LS bola OK-RRD v Moravskej Třebovej, takže sme sa pustili do plánovania ciest na Moravu. Obavy z dostupnosti pajdy na ktorej začalo trénovať súčasne s nami aj české družstvo sa našťastie ukázali neopodstatnené

Štroska D-EMUJ

Jedine počasie robilo trošku problémy, ale na október to vyšlo celkom dobre, nalietali sme spolu takmer 6 hodín počas 6 letových dní. Vítaným doplnkom tréningov na Z-50LS sa stalo preškolenie a prvé kopáče na Cap 231 v Trenčíne, kde sme sa my traja mušketieri pripojili k Ralfovi Singmannovi, majiteľovi Capka, pri jeho tréningu na Advanced

Našli jsme Štrosku

Andrej a úplne prvý štart  v Afrike na Z-50LS

Posledná povinnosť pred odletom bola ešte zabezpečiť reprezentačný vzhľad nášho tímu, čo znamenalo stráviť deň v nákupnom centre, kde sme určite vzbudili rozruch medzi predavačmi, napríklad zohnať rovnaké topánky v troch rôznych veľkostiach nebolo práve jednoduché. O tie klasické tričká a polokošele sa ako vždy na poslednú chvíľu postaral Maro

O odvoz a nakoniec aj dovoz z viedenského letiska sa postaral náš štvrtý mušketier Ralf, nie že by sme ho nechceli zo sebou, ale narodenie potomka ho pozdržalo doma. Gratulujeme

Cesta začala v piatok ráno odletom Quattar Airways B 787 zo Schwechatu do Dohy v Quattare, odtiaľ sme mali pokračovať Airbusom 330 do Kapského Mesta. Malá okľuka nám síce pridala pár tisíc kilometrov, ale ušetrila na letenkách. Letištná hala v Dohe nás privítala vypnutou klimatizáciou, večer to teplo bolo pomerne znesiteľné, ale ten zápach hodne pripomínal zanedbanú klímu v starom aute.  Ďalších 5 hodín v letištnej hale a 9 hodín v A330 a sme v Kapskom Meste. Stretávame sa s ruskou výpravou (cca 17 osôb) a zháňame sľúbený odvoz do 300 km vzdialeného Mossel Bay, ktorý akosi mešká. Ale o pár minúť sme všetci v autobuse a pozeráme z okien na predmestia CapeTownu, ktoré mi pripomínajú niektoré osady u nás, ibaže tisíckrát väčšie. Takmer 30 hodinová cesta si však vyberá svoju daň a aspoň moja maličkosť vstupuje do hotela Diaz v Mossel Bay z posledných síl

Moji dvaja kolegovia ešte našli energiu na návštevu na letisku a priniesli hafo čerstvých informácií. Naše emailové preverovanie leteckých kvalifikácií a jazykových doložiek na poslednú chvíľu pred odletom malo háčik v tom, že LÚ JAR povolil účasť a lietanie v súťaži iba pilotom s potvrdenou jazykovou doložkou, teda aspoň ICAO, čo spravilo problém hlavne Vilovi a napríklad aj celému ruskému tímu, z ktorého ovládala angličtinu asi iba vedúca. Česi mali tiež problémy, ale hlavne kvôli tomu, že ich požiadavka na preverenie dokumentov už nezastihla doma

Slávo Medvec

Ďalším háčikom bolo prenajaté lietadlo, kde sa ukázalo, že okrem nás troch a cz teamu by sa na ňom mali zúčastniť súťaže ešte ďalší traja piloti. 9 súťažiacich na jednom stroji sa nám zdalo viac ako je zdravé. Našťastie bola k dispozícii ešte náhradná Z-50LS / ZU-ZLN a podľa obhliadky vyzerala v celkom dobrom stave, až na neštandardnú vrtuľu a jej ovládanie, míľový rýchlomer, ale aj tak sme sa rozhodli dať prednosť radšej jej, ako si robiť stresy pri prestupovaní. Večer sa však ukázalo, že česi dostali presne ten istý nápad, takže sme skončili v pomere 6:3 v prospech ZU-ZLN. Ako sme si stihli zistiť, ZLN bola vlastne prvá pajda Manfreda Strossenreuthera D-EMUJ, na čo sme boli a aj sme patrične hrdí   

 

Prvý deň tréningu bol poznačený hlavne chaosom s jazykovými doložkami, stále sa riešilo ako pilotom s nepotvrdenými jazykovými doložkami zabezpečiť lietanie. Prvé pridelené sloty sme tak využívali my dvaja s Andrejom, Wilco a CZ team si museli počkať do neskorého poobedia, kedy ich konečne pustili do lietania. Nám s Andrejom sa zase zdalo, že naša ICAO skúška pozostávala z inej angličtiny, ako bola tá, čo používali dispečeri na Mossel Bay tower. Ja osobne som si po zúfalých nedorozumeniach vyvinul systém, ktorý pozostával zo žiadosti Request Startup. Keď sa ako odpoveď ozvalo „huhli huhli“, tak to je negatív, keď sa ozvalo „huhli huhli kjú en ejč niečo“, tak to bola pozitívna odpoveď a mohlo sa nahadzovať. Načo nám bolo pri akrobatickej súťaži QNH a dokonca aj pridelený Squawk sme nepochopili vôbec. Takže konečne vo vzduchu, more v diaľke láka, ale celkom dobre vyznačený box a časový limit nás na turistiku ponad pobrežie nepustí. Tam sa vraj môže lietať do iného výcvikového priestoru, čo si vyskúšame zajtra

No zajtra bolo všetko inak ako sme plánovali, Jarda ráno odletel práve do priestoru nad more, otočil safety figúru na chrbát a štroska na to zareagovala vysadením motora. Jardo to obrátil na brucho a začal sa obzerať po najbližšej pláži, aby sa vyhol kúpaniu so žralokmi, našťastie v normálnej polohe sa Lycoming umúdril a dotiahol ho na letisko. Asi sa mu tiež nechcelo do kúpania v slanej vode. Rozkrytovanie motora odhalilo niekoľko možných príčin, okrem všadeprítomného oleja sme našli povolené skrutky na olejovej vani a povolenú hadicu. Následný testovací let však ukázal, že príčina bude niekde hlbšie, na chrbte to ešte ako tak letelo, ale v nožových polohách išiel tlak oleja a následne aj otáčky okamžite dolu. Servisná anabáza pokračovala výmenou akumulátora tlaku oleja, rozobraním a vyčistením celého olejového systému a ďalšími pokusmi. Naučili sme sa z inštalácie AVRO Lycoming AEIO 540 viac, ako som vedel za celú svoju leteckú kariéru. Nič však nepomáhalo, bol posledný tréningový deň večer, slávnostné otvorenie sme už tiež nestíhali, keď niekoho napadlo preveriť poslednú vec, ktorú všetci akreditovaní mechanici vylúčili už na začiatku. Všetci nám totiž tvrdili, že olej v magnetách znamená fullstop, okamžité zastavenie motora a núdzák

v kabíne Míra Černý, pri ňom Honza Tvrdík a za ním Jára Cihák

Keď sme sa však odhodlali k odobratiu krytu dvojitého magneta, vyvalil sa na šéfmechanika Vila prúd teplého oleja. A boli sme doma, olej prenikal do skrine magnet cez poškodené tesnenie, bohvie odkedy a pri niektorých obratoch zaplavoval kontakty. Zmontovanie magnet a ich vyčistenie nám trvalo do polnoci, naštastie Zuzka Danihelová a Jirko Duras zabezpečili stravu pre celý kolektív česko-slovenských bláznov, následná nočná motorovka zobudila iba korytnačky a hady. Zálet sme previedli až ráno, ukázalo sa, že počas krátkeho letu sa do skrinky nedostane toľko oleja aby to začalo robiť problémy – v to sme dúfali a verili... Jednou z posledných objavených závad bola zle namontovaná kabína – predný záves bol mimo zaisťovacieho mechanizmuKonečne sme mohli po takmer troch dňoch strávených v hangári začať lietať, ale už naostro

Wilco

Prvý letový deň bol nakoniec neletový pre silný vietor. Ten ostatne robil problémy po celý priebeh pretekov. Leteli sme až v piatok a vďaka prieťahom sa do vzduchu dostali asi dve tretiny súťažiacich. Losovanie povinnej zostavy dopadlo tak, že som začínal ako prvý z našich a asi dvadsiaty v poradí. So štroskou som si celkom rozumel, až na väčšie sily v krídelkách sa mi lietalo dobre, box bol vyznačený neštandardne bielymi pneumatikami, ale dobre viditeľný. Bojoval som iba s vetrom a sám so sebou, nervozita sa prejavila iba na konci, keď mi záverečný výkrut do kruhu moc nevyšiel. Sám so sebou som bol celkom spokojný, nič som nevynechal, ani neznuloval. Na opačnej strane boxu sa to však rozhodcom až také dobré nezdalo a ohodnotili ma pomerne nízko. A na MS už priemerný let stačí iba na posledné miesta. Andrej a Wilco dopadli podstatne lepšie, zahviezdil Honza Tvrdík, ktorý povinnú skončil na vynikajúcom druhom mieste

Ďalšie dni boli poznačené nepriazňou počasia, kedy sa silný vietor striedal s nízkymi mrakmi a celé to skončilo dvojdňovým dažďom. Organizátori trávili dni debatami o tom, či sa už dá, alebo nedá lietať a keď sa už konečne začalo, dali si prestávku. Po prestávke sa do boxu nasunul nejaký mráčik a pretože sa nikomu nechcelo riskovať, zase sme stáli. Nakoniec sme horko ťažko za 5 dní dolietali dve zostavy a posledný večer pred vyhodnotením chýbalo k dolietaniu prvej tajnej sedem pilotov, medzi nimi aj Vilo. A tak sme skončili preteky iba s dolietanými dvoma disciplínami. Pre mňa osobne to znamenalo iba 30. miesto, evidentne môj štýl lietania rozhodcom príliš nesadol, v povinnej to bolo vraj také pomalé, tak som sa do toho vo voľnej oprel a lietal razantnejšie, tam som ale v jednom obrate prišiel príliš blízko k rozhodcom a lietal im nad hlavami, čo samozrejme ocenili zase nižšími známkami. Konečne v tajnej som sa našiel a aj bodovačom trafil do vkusu, výsledok z nej sa však už do celkového hodnotenia nedostal. Andrej bohužiaľ chytil jednu nulu vo voľnej, keď vynechal osminky vo vertikále, celkovo skončil 23. a Vila bezchybné lietanie posunulo na dvanáste miesto. Škoda, že sme nedali o dve disciplíny viac, výsledky mohli byť výrazne lepšie

česko - slovenská akrobatická výprava v Mossel Bay

Víťazom Intermediate sa stal Michael Leusch z JAR, prvé bolo aj juhoafrické družstvo. Po desiatkach rokov tak na Majstrovstvách sveta znovu zvíťazil pilot lietajúci na legende Z-50LS. Škoda, že u nás toto lietadlo končí svoju kariéru, kto ho niekedy vyskúšal pochopí. Ja mám pocit, že už nikdy nenájdem akrobatický špeciál, s ktorým by sa mi tak dobre lietalo a hlavne v ňom tak dobre sedelo

horný rad zľava : Palo Kavka, Jára Cihák, Monika Durasová, Jirko Duras, Míra Černý, Honza Tvrdík, Vlado Machula, spodný rad: Slávo, Zuzka, Wilco, a Andrej

Rozlúčili sme sa s Mossel Bay znovu v daždi, mimochodom vraj tam prší len dvanásť dní v roku, z toho sme zažili štvrtinu. Cesta požičaným Hyundaiom do Kapského mesta prebehla bez nepríjemných prekvapení, aspoň si do zápisníka môžem dať potvrdiť riadenie sprava. Aj tentokrát nás na dvakrát B 787 odviezol a nasledujúce ráno vyložil na viedenskom letisku, kde už nás vítal usmiaty Ralf

Ďakujeme všetkým sponzorom a ľuďom, ktorí nás podporovali v tomto dobrodružstve a sľubujeme, že sa posnažíme v sezóne 2015 spraviť všetko pre to, aby sme dostali slovenskú akrobaciu na popredné miesta vo svete. Aj keď tentoraz už v podstatne náročnejšej Advanced kategórii

http://www.civa-results.com/2014/WIAC_2014/multi_R002s01s02s03.htm

Slávo Medvec

pozn. Andrej Zelem :  Zuzana Danihelová je od tohoto roku schválený medzinárodný akrobatický rozhodca pod CIVA. Na súťaži pôsobila ako asistent dánskeho rozhodcu

súvisiace články :  

IWAC Mossel Bay priebežné súhrnné výsledky

1st Intermediate World Aerobatic Championship

Fandíme všetci, fandíme naplno !!!

Mossel Bay oprava Z-50LS / ZU-ZLN Z-50LS / ZU-ZLN Andrej a úplne prvý štart  v Afrike na Z-50LS
česko - slovenská akrobatická výprava v Mossel Bay česko - slovenská akrobatická výprava v Mossel Bay Slávo Medvec Mossel Bay
Wilco Wilco česko - slovenská akrobatická výprava v Mossel Bay Andrej, Slávo,  Vilo
Wilco, Andrej, Slávo horný rad zľava : Palo Kavka, Jára Cihák, Monika Durasová, Jirko Duras, Míra Černý, Honza Tvrdík, Vlado Machula, spodný rad: Slávo, Zuzka, Wilco, a Andrej slovenský repre akrobatický team kategória Intermediate - Slávo Medvec, Zuzka Danihelová, Vilo Hrnko, Andrej Zelem Cape  Town
Z-50LS / ZU-ZLN letisko Viedeň Štroska D-EMUJ Mossel Bay


comments powered by Disqus