7 hodín a 130 km v septembri, a prečo nie ?

Juraj Koreň - 26.9.2013
 

Štvrtok mám v škole už všetko povybavované, zapísané a som dohodnutý s Davidom z Brna, že ideme skúsiť na Donovaly, či pôjde lupnúť nejaké to FAI. Predpoveď vyzerá veľmi dobre, až mi je to divnô. Predsa len je september. Zraz je vo Zvolene o trištvrte na osem, kvôli lanovke, ktorá nejde. Musíme rátať so šľapaním ale našťastie ideme lanovkou. Vrelá vďaka Maťovi

Na štarte sa klábosí čo a jak letieť, času máme ešte hodinu aj pol. Akonáhle odbije desiata hodina, robím paniku že je treba štartovať. David mi neveriacky odpovedá... "Vždyť je září!"

10:24 skáčem do toho a vytáčam krásny stupák do 1700+, Maťo štartuje za mnou ale neskoro a už sa nezodvihne a David sa rozhodol čakať. Pomaličky až idylicky si to šiniem smerom na Krížnu, fotím si už stokrát ofotené a čudujem sa nad pokosenou časťou. Kto by sa tu už len trebal s traktorom ?? :D

Ani nešľapem speed, užívam si. Bodov už nepotrebujem, jediné čo potrebujem sú krásne zážitky. Na Donky prilietam hodne nízko lebo je to proti vetru, vo výške je to akosi z SV, vidím štartovať mohykána ale fučí už dole kopcom a tak je to bigbít. Ja sa tiež horko-ťažko zvíham v rotore. Mierim plným kotlom proti vetru smerom na Hrebeň. Opäť je to LTT. Opieram to rovno o svah, keďže nad hlavou mám 6/8 cumulov, ktoré neťahajú ani za máčny máčik. Nevadí, skúsim to čo som vždycky chcel. Letieť čo najsamnižšie, lízať svah. :)

Tento megablízky kontakt je fantastický, odhaľuje mi detaily na ktoré môj pohľad nikdy nepadol. Zlomy, zaujímavé šutre, kamzíčie stáda, čučoriedkári...Snáď na každom rebre sa motám a vysvahuvávam nejaké metre. Trošičku ma počas toho ale mrazí v zádech, predsa len, pristátí nieto moc a výšky už dupľom nie! Naštastie fúka krásne laminárne a predvídateľne

Všade je plno turistov, pri jednej skupinke dokonca zmecem pár wingáčov aby som vyklesal na úroveň Hrebeňa a pýtam sa kam majú namierené. Že vraj na Ďumbier... tak reku sewa za hodinu som tam :) Ešte si všímam bocianov, ktorí majú nakúpené odkiaľsi a cápe ich to do mraku... ani nestíham vybrať foťák a už sa v režime IFR :D

Ďalším svetlým bodom v tej deke sú biele zadky bandy kamzíkov ktorých aj stíham odfotiť. Ako sa šupnem cez Dereše vidím Tufoza ktorý debatí s turistami kdesi medzi mnou a Chopkom. Pridávam sa do debatného krúžku na dve minúty a po chvíli volám na Tomáša nech ide so mnou aspoň na Ďumbier. Vyzerá že ide ale nejako zbytočne dotáča metre. Zdrhám mu nasledovaný nejakých postarším MACom, popod Ďumbier lížem skaly, oblietam kamenné bašty

Od skál letím smerom na SV, kľudný ako večer v posteli. Začína sa to vpredu otvárať a mne naskakuje rada tak ju využívam. Mám plné zuby motania sa popri svahu, tak zvažujem či skúsim FAIko. Ak pôjde, sprobujem na Choč ak nie tak nevadí.Vylietam do doliny na plnom kotlíku mi to veje čajsi 30km/h. Takže to asi nepôjde

Spadol som hodne nízko a tak sa zachraňujem dosť dlho. Cítim sa ako orol, nehľadím na pristávačky, motám sa v slabučkom stupáku a užívam si ten kľud a mier. Jediné čo naplno zamestnáva moju myseľ je ten stupák, kde je a či som ho ustredil správne

Vytočím to do dajakých 1900+ a letím naspäť na Hrebeň, kde sa to krásne prečistilo a určite to šľape ako švajčiarske hodinky. Nie je to úplne tak, pretože na každom rebre musím pritáčať či prisváhovávať nejaké metre. Po každom preskoku však vyklesávam nízko, nizučko a vôbec mi to nevadí. Teším sa z toho že môžem pričuchávať k termike pri jej zrode.Čím nižšie krúžim, tým viac sa z toho teším. Rozmýšľam nad variantou, že pristanem na Prašivej a pokochám sa, večer to zletím, alebo to šupnem na Krížnu s podobným zámerom. AAAlebo dovejem domov. Rozhodujem sa pre jednu z posledných dvoch variánt.

Dotáčam 1950+ a kĺžem na štart. Tam však fúka zo 8ms dole brehom a samozrejme je to celé zadekované a vôbec to nefunguje. Nechám sa preto znášať po vetre až nad Motyčky kde sa krásne zdvíham na nasvietenom kopci. Je dosť hodín, vyzerá to úchvatne, dohľadnosť ako sviňa, ale ani za boha dostúpať mraky! 1700 je strop... nuž nevadí, som ako orol,netočím vysoko, motám sa popri zemi.

Varianta Krížna neprichádza v úvahu, mraky naskákané tienia mi na cestu. Nevadí šupnem to domov! Pomaličky sa prepracuvávam až ku Skalke, tu nastáva dosť problém, neviem dostúpať poriadnu výšku, mraky akosi klamú. Klesám hodne nízko a som na svahu sklonenom na V. Tiene z hrebeňa sa tiahnu ďalekooo. Som vo vytržení, chcem to už doletieť. Stačí jeden stupák. V posledných minútach pred dotykom zemským vidím otriasať sa osiku, okamžite mastím k nej a čuduj sa svet, je tam polmeter. Trpezlivosť metre prináša, krúžim i hľadím v diaľ až kým nemám 1700 a stupák končí. Podľa gps to dovejem a tak sa vydávam preč

Rozťahujem ruky a teším sa, je mi svetažiť. Prečo? Lebo letím už sedem hodín, kilometre ani nerátam iba sa dívam po mojom chotári. Všetko to tu poznám a opäť nachádzam niečo nové a netušené. Nové uhly pohľadu na každý detail nášho Slovenska. V tejto eufórii pristávam za naším panelákom :)

                                                                                                   Juraj Koreň

TRACKLOG: http://www.xcontest.org/world/cs/prelety/detail:durifuk/5.9.2013/08:24

dscn0282 dscn0285 dscn0292 dscn0311
dscn0355 dscn0363 dscn0388 dscn0411


comments powered by Disqus