237 km najúžasnejšieho počasia v Slovinsku

Juraj Koreň - 20.8.2013
 

O siedmej večer prichádzam domov do ZV po náročnom stope z Prahy. Večer o desiatej mi píše Alina, či nejdeme zajtra do Álp. "JASNĚ" znie moja odpoveď

Ešte večer teda hádžem do báglu posledné čisté tričká a spoďáre (dva týždne pod širákom v Taliansku :)). Ráno o siedmej už aj sypem do Brna, kde sme dohodnutý na druhú poobede. Stop je úplne suprový, dobre si pokecám. V Brne som o dvanástej a ako sa dozvedám, namiesto Antholzu sa bratia z Čiech rozhodli pre Soricu. To je škoda, nie že by sa mi to nepáčilo... no ale predsa tie zelené trojuholníky nemám veľmi rád. Keďže mám čas, tak nafúknem nafukovačku a driemem na poli kdesi pri Olympii, kde neskôr obzerám americké poloveterány.  Čakám na Davida a počítam, že musím uviať 240 km aby som trhol prvé miesto s náskokom veľmi tesným

Večer na Sorici stál zato. Mesiac je niekde v nove takže tma je dokonalá, padajú perzeidy i meteority a ja som celý večer v úžase. Je to pre ohromujúco záhadné sledovať tie neskutočné hlbiny vesmíru. Kecáme spolu s bandou, ani neviem kedy ma odpílilo. Ráno je svieže a krásne, idem si zabehať hore na hrebeň a zisťujem že značne fúka... ZOZADU ! Po pol hodinke zbehnem ku partii ktorá sa práve prebúdza

Oznámim im situejšn no nikto sa nebojí. Bude to dobré a hotovo, hotujeme sa hore. Aj touto cestou by som sa chcel poďakovať Palimu Šulákovi za to, že mi požičal spacák, ktorý mám už od polovice júna, keby toho nebolo tak furt mrznem a asi som aj chorý. Ďíki Pali !

 

Ráno šľapeme iba ja s Petřem, zvyšná časť partičky ide lanovkou. Na štarte je to krásne tri metre do chrbta. Času ešte dosť a tak čakáme, dovalí sa párik Itošov na niviukoch, kecáme že sme sa stretli nedávno na ITALIAN OPEN V MEDUNE a čajsi si ma pamatajú. Odvážne sa začnú rozbalovať, zatiaľ čo im nábežky roluje SV vietor. Za trošku rozpačitých pohľadov sa pridávam a rozkutrávam svoje harampádí

Talianko štartuje do prvého "intervalu" (tzn. nefúka nič), drbne sa na V časť svahu a za rohom bojuje, vidíme, že proti kopcu letí o dosť pomalšie. Po chvíľke sa zdvíha v rozbitej trojke a hlási sa ženskej do vysielačky. Talianku trošku predbieham a štartujem do 0.5 na kopec, paráda letím na V časť svahu a hneď mám bidlo do nebies. Točím len okolo 2400, lebo som prekvapený, že to ide tak vysoko a ja netuším koľko je tu povolený strop

Letíme. Treba však myslieť úplne ináč, nenechať sa uniesť viditeľnosťou a výhladmi do netušených dolín. Fúka zozadu a ja po prvom preskoku vidím Itoša zasekaného kvalitne hlboko v závetrí. Ja lovím prvý stupák, ktorý je rozbitý a zanášaný od kopca, som dosť blízko pri skalách a trošku mi tuhne krv, zistil som že v zhone nezrobil som poistku. SAKRAAA! Dnes nemôžem príliš riskovať. Ponáram sa do závetria a ťažko lovím kdesi pri Kobale stupák. Vytáčam spolu s Nicole 2700 metrov a tým nepriamo zisťujem že je tu Gčko až do troch tisíc, keďže je miestna, tak asi vie. Na Stole to funguje už parádne a prefrčíme to tam na plnom kotlíku čosi nad hrebeňom

Do Talianska a na preskok cez Gemonu si poriadne pritáčame. V diaľke je vidieť požiar. Hneď prvý stupák je pekne ostrá sedmička. Radosť stúpať tak rýchlo. Celá cesta až po otočák je plná symptómu zvanom riťostisk. Našťastie dostupy to robia ľahším a tak poctivo dotáčam, ale pred otočákom sypem k zemi, ako keby som z okna vyskočil. Skoro všade na doklz je to zadekované. Naštastie skaly majú nejakú teplotnú pamäť a tak smerujem k nim

Natočím nakoniec až 2950+ a letím rovno s bandou, ktorá to medzičas čo som sa lovil zo sračiek natiahla kilometer-dva viac na západ. Mne píše GPS vzdialenosť od štartu nejakých 115km a tak sa rozhodnem otočiť aj ja. Letíme vospolek naspať a tak fotím výhľady na Dolomity, či ký fras

Cesta až do Gemony je na parádu. Letím vysoko, desiatujem a pozorujem. Pri preskoku dolieta podomňa lietadielko hasičské, cucá vodu, tak si ho cvaknem. Na kopci sa nie je problém zodvihnúť a tak je to pohoda lahoda

Jediné čo ma začína trápiť, je neznesiteľná bolesť hlavy...začína ma triasť aj zimnica a grgám ako staré prasa. Zrejme tá šunčička nebola z tých najlepších, žuchnem si jeden ibalgin a bojujem nie z počasím , ale sám zo sebou. Túžim po tom zavrieť oči a spať. Pristáť... pristáť... a na GPS je 60km na štart...SAKRA ĎURO BOJUJ!! Kričím sám na seba. Spievam, lebo som sa pristihol, že zaspávam. Je to neznesiteľné, ale moja vôľa vítazí, bolesť potlačená ibalginom ma prechádza za Kobalou a tak s čistou hlavou

Ako sa blížim ku štartu, spokojnosť vo mne rastie. Ako na zavolanie prichádza bidlo do 2200 m a ja si môžem na večer v kľude naťahovať kilometre ktoré som oželel v IT.

Ešte si posváhnem na štarte, kde fúka 2ms z východu. GPS píše OLC vzdialenosť 240 km, čo je vždy o 2km menej ako mi to hodína CC. som trošku sklamaný lebo som asi Matoniho nedal. Pristávam pri aute unavený, že si nevšímam drôty na konci parkoviska. Padák položím na ne, no nič sa nedeje sú odizolované :D

TRACKLOG: http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/11.8.2013/08:25

Neskôr zisťujem, že som Matonimu pridal dva body pri mojich výpočtoch a tak aj keď prihlasujem "iba" 237,51km zelený plochý trojuhas predsa len ho dávam o dva body. Mám radosť i keď lepšie by padol FAI trojuholník. Okrem toho mám 1000+ body v slovenskom CC čo je tento rok prvý raz dosiahnuté (Matonim v Keni) a mnou v Európe. Zároveň je to ku dňu 19.8. najsamdlhší plocháč v slovenskom CC, čo je iba o dvesto metrov (!) dlhší ako uletel Matoni v Afrike

Nuž, aký nečakaný úspech

                                                                                Juraj Koreň

 

DSCN2328-001 DSCN2338 DSCN2316-001 DSCN2290
DSCN2358 triglav DSCN2360


comments powered by Disqus